Zrýchľujúci sa pokles biologickej diverzity a hrozby, ktoré z neho vyplývajú, sú čoraz bežnejšou témou diskusií. Napriek rastúcemu uznaniu prepojení medzi prírodou a klímou trpí úsilie o zmysluplnú ochranu biodiverzity nedostatočnou pozornosťou a investíciami. Hoci inšpiratívne úspechy v ochrane prírody existujú, ako napríklad obnova populácie sokola sťahovavého v Kanade alebo kondora kalifornského v USA, tieto izolované úspechy sa zatiaľ nepremietli do integrovaných systémov potrebných na ochranu celej šírky biodiverzity. V tejto súvislosti je ochrana biotopov často vnímaná ako kľúčová, proaktívna stratégia pre zachovanie ekosystémov a druhov. Avšak, hoci je nevyhnutná, nie je to univerzálne riešenie pre všetky výzvy, ktorým čelia mnohé ohrozené druhy.

Význam a prínosy ochrany biotopov

Ochranárske opatrenia sa často chápu ako prebiehajúce v rámci viacúrovňového rámca, ktorý pokrýva všetky prvky biologickej diverzity, od génu až po ekosystém. V tomto rámci sú proaktívne prístupy založené na ploche a ekosystéme nevyhnutné pre ochranu biodiverzity. Vlády a partneri v ochrane prírody identifikujú a chránia územia a vody, ktoré sú reprezentatívnym súborom ekosystémov, čím poskytujú biotopy pre jednotlivé druhy a udržiavajú súvisiace komunitné interakcie a evolučné dedičstvo. Tieto proaktívne ochrany by mali byť odolné voči prírodným narušeniam v súčasnosti aj v budúcnosti.

História zriaďovania chránených území, aspoň čiastočne motivovaná ochranou prírody, je dlhá. Napríklad Národný park Yellowstone bol založený v roku 1872 ako prvý národný park v USA a na celom svete. Podobné ochranné opatrenia možno nájsť aj v Európe, kde Smernica Európskej únie o vtákoch a Smernica o biotopoch boli zodpovedné za posun ochrany smerom k druhovo zameranému prístupu a viedli k vytvoreniu Natura 2000, celokontinentálnej siete chránených území zameraných na zachovanie biodiverzity a integráciu ochrany s udržateľným využívaním pôdy. Krajiny ako Kanada sa tiež zaviazali k ambicióznym cieľom, ako je ochrana 30 % svojej pôdy a vody do roku 2030, v súlade s globálnym rámcom pre biodiverzitu Kunming-Montreal.

Recenzia údajov potvrdzuje, že mnohé z identifikovaných ohrozených druhov v Kanade čelia hrozbám spojeným so stratou a degradáciou biotopov. Zlepšenia v kvantite a kvalite biotopov môžu viesť k zvýšeniu rozšírenia a početnosti populácií. Väčšie populácie na väčších plochách biotopov budú odolnejšie voči stochastickým vplyvom, ktoré ohrozujú mnohé rizikové druhy.

Obmedzenia ochrany biotopov a potreba cielených opatrení

Napriek nespornému významu ochrany biotopov, zdroje zdôrazňujú, že to nie je univerzálne riešenie. Mnohé ohrozené druhy sú ohrozené kvôli extrémne obmedzenému rozšíreniu alebo malej veľkosti populácií a potrebujú ďalšie cielené opatrenia. Medzi tieto opatrenia patria napríklad chov v zajatí, premiestňovanie, riadenie predácie alebo konkurencie, veterinárne zásahy na riešenie chorôb a parazitov, a kontrola predátorov a konkurentov.

Kľúčové hrozby, ako je využívanie biologických zdrojov, znečistenie, zmena klímy a invázne druhy, nie sú účinne riešené len ochranou biotopov. Napríklad Rôznonožka slnečnicová (Pycnopodia helianthoides) rýchlo ubúdala v rokoch 2014 a 2015 kvôli slabo chápanej chorobe (Sea Star Wasting Disease). Je nepravdepodobné, že by aj plná ochrana jej rozsiahleho biotopu v morskej oblasti zamedzila alebo zmiernila túto hrozbu.

Okrem toho sa zistilo, že chránené územia sa často nezameriavajú systematicky na zastúpenie ekosystémov alebo oblastí s najväčším počtom ohrozených druhov, ale skôr na účely ľudského využívania. V Britskej Kolumbii, napríklad, napriek viacúrovňovému prístupu k ochrane lesných ekosystémov, dôkazy naznačujú, že táto ochrana nie je dostatočná na udržanie prirodzenej úrovne biodiverzity, čo ilustruje pokračujúca strata zalesnených biotopov pre významné ohrozené druhy, ako je karibu lesný a sova severná. Existujúce regulačné nástroje sú navyše obmedzené na verejné pozemky, malý počet druhov a činnosti súvisiace s lesníctvom, pastvinami alebo prieskumom a ťažbou ropy a zemného plynu.

Pre druhy s veľmi malým počtom dospelých jedincov (napr. menej ako 250) alebo s veľmi obmedzeným rozšírením (napr. areál výskytu menší ako 20 km²) sú potrebné intenzívne, miestne zamerané opatrenia na udržanie prežitia a začatie obnovy populácie. Príkladom je včela Sable Island Sweat Bee, ktorá sa vyskytuje iba na ostrove Sable Island a je ohrozená inváznymi rastlinami, rušením biotopov zo strany introdukovaných koní a záplavami morskou vodou. Pre tento druh nie sú možné rozsiahlejšie habitatové opatrenia, čo podčiarkuje nevyhnutnosť ochrany jednotlivých druhov.

Integrácia a celostný prístup

Ochrana jednotlivých druhov je považovaná za nevyhnutnú pre riešenie hrozieb, ktoré nesúvisia s biotopmi, a pre posilnenie priamych opatrení na obnovu druhov, ktoré sa blížia k vyhynutiu. Tieto reaktívne opatrenia nie sú náhradou, ale doplnkom k proaktívnejším nástrojom ochrany zameraným na udržiavanie biotopov, spoločenstiev a ekosystémov.

Pre efektívnu ochranu biodiverzity je potrebný celovládny prístup, kde ochrana druhov nie je obmedzená na jedno environmentálne oddelenie, ale je začlenená do širšieho rozhodovacieho procesu a politického plánovania. To zahŕňa uznanie biodiverzity ako základnej hodnoty. Ohrozené alebo ohrozené druhy môžu slúžiť ako vlajkové lode pre širšie iniciatívy v oblasti ochrany prírody a poskytujú cenné poznatky o širších ekosystémových zmenách.

Fundamentálny posun je potrebný od reaktívnych opatrení riadených krízou k proaktívnym, preventívnym stratégiám. Riešenie straty biodiverzity si vyžaduje zameranie sa na systémové faktory poklesu, ako sú zmeny využívania pôdy a neudržateľné využívanie zdrojov, a prijímanie politík, ktoré uprednostňujú dlhodobú odolnosť ekosystémov. Tento posun musí integrovať ochranu druhov do širších stratégií založených na ekosystémoch, ale nesmie to byť na úkor cielených ochrán pre druhy, ktoré si vyžadujú špecifický zásah.

Ochrana biotopov je nespochybniteľne kľúčová a tvorí chrbticu proaktívneho prístupu k zachovaniu biodiverzity. Poskytuje základ pre odolné ekosystémy a je nevyhnutná pre riešenie straty a degradácie biotopov. Avšak, pre komplexné riešenie súčasnej krízy biodiverzity je potrebné uznať a doplniť ju o cielené, druhovo špecifické opatrenia. A to najmä v prípadoch, keď sú druhy na pokraji vyhynutia alebo čelia hrozbám, ako sú znečistenie, invázne druhy alebo zmena klímy, ktoré nie sú adekvátne riešené len ochranou biotopov. Účinná ochrana biodiverzity si vyžaduje viacúrovňový prístup, ktorý integruje robustnú ochranu biotopov s flexibilnými a cielenými opatreniami na záchranu jednotlivých druhov. Jedine tak môžeme zabezpečiť trvalé zachovanie našej prírodnej rozmanitosti. JRi

Štúdia bola publikovaná v časopise FACETS Journey