Európska komisia nedávno navrhla ambiciózny klimatický cieľ – do roku 2040 znížiť čisté emisie skleníkových plynov v EÚ o 90 % oproti roku 1990. Takýto krok by nás posunul blízko k úplnému odbúravaniu uhlíka (klimatickej neutralite) už o desaťročie skôr, než pôvodne plánoval Parížsky dohovor. Čo by to však reálne znamenalo pre život ľudí? Ako sa to dotkne našej peňaženky, práce, zdravia či každodenných návykov? Nasleduje prehľad hlavných dopadov a opatrení v piatich oblastiach.

Ekonomické dopady

Z pohľadu ekonomiky by rozsiahla dekarbonizácia priniesla pomerne zmiešané dopady, ale v dlhodobom horizonte skôr výhody. Na jednej strane sa očakáva rast cien fosílnych palív: pokiaľ EÚ výrazne obmedzí spaľovanie uhlia, ropy a plynu, môžu ich dodávky zlacnieť iba ťažko (vďaka nižšej dopytu by ceny mohli kolísať, ale sú vyrovnávané uhlíkovou daňou či emisným obchodovaním). Na strane druhej však enormný nárast obnoviteľných zdrojov – veterných a solárnych elektrární – už dnes prináša značné úspory. Napríklad Medzinárodná energetická agentúra (IEA) uvádza, že v rokoch 2021–2023 vďaka novým veterným a solárnym elektrárňam Európania ušetrili približne 100 miliárd eur na nákladoch za elektrinu. Pri absencii týchto investícií by boli ceny na burze v EÚ v roku 2022 až o ~8 % vyššie. Inými slovami – rast OZE znižuje celkové výdavky domácností aj podnikov na energiu. Greenpeace dokonca upozorňuje, že prechod na obnoviteľné zdroje “bude v konečnom dôsledku znižovať účty ľudí za energiu” a zároveň zlepšovať energetickú bezpečnosť celej Európy. Európska komisia podobne zdôrazňuje, že jasný cieľ 90 % dáva investorom istotu a posilňuje priemyselné vedenie EÚ v nových technológiách.

Pre domácnosti to zároveň znamená aj zmeny vo vlastníctve a spotrebe energií. Vyššie dane či poplatky za uhlík na benzín a zemný plyn môžu mierne zdvihnúť ceny palív a energie dočasne, avšak časť nákladov kompenzuje zvyšovanie konkurencieschopnosti obnoviteľnej energie. Na druhej strane budú musieť domáce rozpočty investovať do energetických úspor: napríklad zateplenie obydlí, modernizácia kúrenia či inštalácia solárnych panelov. V sumáre však dlhodobá prognóza ukazuje nižšie prevádzkové náklady: s väčším podielom obnoviteľnej energie a efektívnejších technológií bude napríklad lacnejšie (alebo aspoň stabilnejšie) kúriť a jazdiť. Napriek tomu EÚ počíta so zreteľnou podporou zraniteľných skupín (viď nižšie – spoločenské výzvy), aby zvýšené náklady nepostihli najchudobnejších.

Dopad na každodenný život

Cieľ 90 % bude vyžadovať, aby sa naše každodenné správanie prispôsobilo novému energetickému mixu. Najvýraznejšie to pocítime v doprave a bývaní.

• Doprava: Už teraz platí, že od roku 2035 EÚ zakáže predaj nových áut so spaľovacím motorom. To znamená, že do roku 2040 prakticky všetky autá a ľahké úžitkové vozidlá na cestách budú elektromobily (na batérie alebo vodíkové). Elektrické autá majú oproti tradičným nižšie prevádzkové náklady – elektrina stojí v EÚ častokrát menej než benzín a elektronika si vyžaduje menej údržby. EÚ uznáva, že “súčasná celková cena vlastníctva batériového elektromobilu je rovnaká alebo nižšia ako u benzínového”, pričom predpokladá ďalšie znižovanie kúpnej ceny nových EV vďaka väčšej konkurencii a vývoju. Občan teda môže očakávať postupný presun k nabíjacím staniciam namiesto čerpacích, rozmach služieb zdieľanej mobility či verejnej dopravy, a menej hluku a emisií priamo na uliciach. Ťažké nákladné autá, autobusy a vlaky budú taktiež buď elektrifikované (batérie, trolejbusy, elektrické lokomotívy), alebo v ťažších prípadoch poháňané zeleným vodíkom či syntetickými biopalivami.
• Bývanie a kúrenie: Aj domácnosti pocítia odklon od fosílneho plynu. Mnohé rodinné domy i byty budú prejsť na tepelné čerpadlá, ktoré využívajú obnoviteľnú energiu z okolitého vzduchu, zeme či vody. Tepelné čerpadlá sú výrazne efektívnejšie než staré plynové či elektrické ohrievače, a štúdie ukazujú, že ich masívne rozšírenie má zásadné prínosy: model z ELPA a EHPA odhaduje, že inštalácia ďalších 60 miliónov tepelných čerpadiel do roku 2030 by znížila dopyt EÚ po zemnom plyne v budovách až o 40 % a ušetrila by 60 miliárd eur na importe plynu. Ľudia by tak platili v priemere až o 20 % menej za vykurovanie, než keby sa nič nemenilo. Okrem toho sa výrazne zlepší energetická náročnosť domov: prísnejšie normy na zatepľovanie, nové okná, inteligentné termostaty, LED osvetlenie a podobne – všetko s cieľom znižovať spotrebu energie.
• Spotrebiče a každodenné návyky: Postupne sa zmení aj vybavenie domácností. Všetky nové spotrebiče (chladničky, práčky, svetlá,…) už teraz musia spĺňať prísne energetické štandardy a označovať sa novou energetickou triedou (A až G). Tieto štátne nastavenia znižujú spotrebu. Ľudia budú prirodzene častejšie meniť staré nástroje za šetrnejšie (napr. varné dosky s indukciou namiesto plynových, úsporné osvetlenie, moderné elektronické regulácie). Výrazne narastie aj využívanie digitálnych riešení – vyšší dôraz na Internet vecí, ktoré optimalizujú spotrebu (napr. kúrenie, klima ovládaná aplikáciou). Celkovo možno očakávať, že bežné domácnosti budú pri každodenných nákupoch viac dbať na ekologické alternatívy (napr. biopalivá, lokálne produkty, recyklované materiály), čo podporí vznik nových trhov a služieb.
• Mobilita: Okrem áut to platí aj pre dopravu verejnú a individuálnu. Mestá budú podporovať cyklistiku, chôdzu a efektívne diaľkové učenie, aby sa obmedzili potreby automobility. Investície budú smerovať do elektrických autobusov, trolejbusov a bezpečných cyklotrás. Cestujúci sa môžu pripraviť na inteligentnejšie plánovanie ciest (napr. aplikácie na zdieľané spolujazdy) a na mierne pomalší automobilový prenos medzi mestami, keďže európske hranice uhlíkovej politiky môžu mierne zvýšiť cenu leteckej a cestnej prepravy (čo však zase otvorí priestor lacnejšej vlakovej doprave).

V podstate – bežný život postupne zosynchronizuje s novou uhlíkovo-neutrálnejšou ekonomikou. Niektoré zmeny budú zjavné (ako elektrické auto v garáži či nové solárne panely na streche), iné skôr skryté (ako efektívnejší bojler či regulované ceny energie). Komisia pritom zdôrazňuje, že cieľom je “uľahčiť ľuďom prekonať túto transformáciu”, napríklad podporou investícií v domácnostiach.

Pracovné miesta a transformácia priemyslu

Ambiciózny zelený plán sa zásadne dotkne priemyslu a trhu práce. Ťažké uhlie, ropa a plyn ako suroviny stratia význam, čo znamená útlm v sektoroch ako baníctvo (uhlie), rafinérie alebo tradícia výroby dieselových motorov. Naopak, vzrastie dopyt po nových technológiách a službách, čo vytvorí pracovné príležitosti:

• Obnoviteľná energia a výstavba: Široko sa predpokladá nárast pracovných miest v odvetviach súvisiacich s výstavbou a inštaláciou zelených technológií. Príklad: stavebníctvo a energetická efektívnosť budú patriť medzi najväčších zamestnávateľov – izolácia budov, montáž fotovoltiky, stavba veterných parkov, modernizácia rozvodov sú významné posily trhu. Eurofound odhaduje, že už v rámci balíka „Fit for 55“ by sa do roku 2030 v EÚ mohlo vytvoriť asi 204 000 nových pracovných miest v porovnaní s normálnym rastom . Tieto miesta sú často spojené s remeselnou alebo stredne kvalifikovanou prácou, ktorá nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie (najmä v stavebníctve, údržbe a podobne).
• Automobilový priemysel a doprava: Prechod na elektromobily zmení automobilový priemysel – výrobcovia a subdodávatelia musia preškoliť zamestnancov na nové technológie (batérie, riadiace systémy, elektroniku). Niektoré tradičné montážne linky sa preorientujú na výrobu EV. Podľa štúdie Transport & Environment môže samotný posun na elektrifikované vozidlá vytvoriť stovky tisíc nových pracovných miest v celej EÚ do roku 2030 – to zahŕňa nielen výrobu áut, ale aj batérií, nabíjacej infraštruktúry či recykláciu batérií. (Na druhej strane si treba uvedomiť, že výroba EV vyžaduje menej častí, takže niektoré pozície u dodávateľov sa zmenšia; najnovšie odhady však hovoria skôr o vyrovnaní a celkovom raste zamestnanosti.)
• Energetické sektor a ťažký priemysel: Odvetvia ako energetika či ťažký priemysel sa budú musieť transformovať. Uhoľné elektrárne postupne zaniknú, s čo zníži pracovné miesta v baniach a na údržbe elektrární. Naopak, rastúca výroba zelenej energie (slnečnej, veternej, bioplynových staníc) si vyžaduje inžinierov, technikov, pracovníkov pri inštalácii a údržbe. Uhlíkové priekopnícke odvetvia ako oceliarne či cementky budú hľadať nové postupy – napríklad elektrické či vodíkové pece a zachytávanie uhlíka. To vytvorí prácu pre vývojárov, technikov CCUS (uchytávanie uhlíka) a inovátorov v chemickom priemysle.Potrubia a siete budú nosiť iný obsah – očakáva sa expanzia biometánu a vodíka. Asociačné združenie plynových infraštruktúr GIE upozorňuje, že budúcnosť si vyžiada „prepravu obnoviteľnej a nízkouhlíkovej energie“ v systémoch (potečú potrubiami biomethán a zelený vodík namiesto zemného plynu). To znamená nové projekty v inštalácii a prevádzke infraštruktúry, ako aj reconverziu existujúcich sietí.
• Zamestnanosť – zhrnutie: Celkovo väčšina štúdií počíta so skôr miernym nárastom zamestnanosti v ekonomike. Fit for 55 by mal podľa modelov EÚ priniesť približne +0,3 % až +0,5 % čistý rast pracovných miest, čo znamená desaťtisíce nových úloh (okolo 200–300 tisíc do roku 2030) nad rámec bežného rastu. Pričom pozitívne efekty sa očakávajú najmä v krajinách s dobre rozvinutými zelenými kapacitami (napr. Španielsko, Taliansko) a v regiónoch s vysokým dopytom po konštrukcii a službách. Naopak, regióny silne závislé na ťažbe uhlia či ropy (napr. niektoré časti Poľska, Rumunska) budú potrebovať cieľové investície a rekvalifikačné programy (tzv. spravodlivý prechod). EÚ preto pripravuje špeciálne Fondy spravodlivého prechodu, zamerané práve na podporu zamestnancov a regiónov, ktoré prechádzajú z uhlíka na nové technológie.

Zdravotné a ekologické prínosy

Silné zníženie emisií prinesie rad pozitív pre životné prostredie a zdravie obyvateľstva:

• Čistší vzduch: Hlavným prínosom bude výrazné zlepšenie kvality ovzdušia. Už pri aktuálnych cieľoch „Fit for 55“ sa očakáva, že sa počet úmrtí súvisiacich so znečistením PM₂.₅ do roku 2030 zníži o viac ako polovicu (ci stačí o ~55 % oproti roku 2005). Súčasné dáta EÚ ukazujú, že v roku 2022 stále zomrelo približne 239 000 ľudí v EÚ na následky jemných častíc PM₂.₅ – keby sa tempo znižovania udržiavalo, cieľ 55 % by bol prekročený a do roku 2030 by počet týchto úmrtí klesol až o dve tretiny. Pri 90 % znížení emisii do 2040 bude celkovo množstvo znečisťujúcich látok (PM2-5, NOₓ, ozón) výrazne nižšie. Významnú časť tvorí doprava a domáce kúrenie, takže ich očakávaný útlm v prospech čistých alternatív priamo spasí životy: menej pacientov s astmou, srdcovo-cievnymi problémami či inými ťažkosťami. Svetová zdravotnícka organizácia zdôrazňuje, že znečistenie ovzdušia je jedným z najväčších environmentálnych rizík pre zdravie. EIA dokonca počíta, že globálnym prechodom na čistú energiu by sa do roku 2035 predišlo až 40 % úmrtí na choroby spojené s dýchaním – Európa by z toho mala podobné úžitky vzhľadom na prísnejšie limity a opatrenia. Menej emisií zároveň znamená menej kyslých dažďov, lepšiu kvalitu vôd a pôdy, a celkovo zdravšie ekosystémy.
• Klíma a prostredie: Zníženie skleníkových emisií priamo obmedzí klimatickú zmenu, čo prinesie aj lepšiu kvalitu života. Pomalejší nárast priemernej teploty bude znamenať menej extrémnych horúčav, silných búrok a sucha – teda menej hospodárskych škôd a priamejšiu úľavu pre citlivé skupiny (deti, starších ľudí). Stabilnejšie počasie dlhodobo chráni úrodu, lesy i vodné ekosystémy. V mestách to bude vidieť aj v menšom hlukovom smogu a viacerých „zelených“ zónach – s odklonom od fosílnych palív naplníme cieľ „Zelená zóna“ EÚ, ktorá počíta s výsadbou stromov v mestách a čistejšími regiónmi. Občania pocítia príťažlivejšiu krajinu (čistejšie rieky, viac zelene) a redukciu znečistenia, čo prispieva k vyššej kvalite života a rekreácie (napr. kúpania v riekach, turizmu v horách bez smogu).

Spoločenské výzvy a spravodlivosť

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo bude prinášať výzvy, najmä čo sa týka spravodlivého zaťaženia rôznych vrstiev obyvateľstva. Nie každý si môže dovoliť nové auto či renováciu domu – a nie všetky krajiny EÚ sú na transformáciu pripravené rovnako.

Európska komisia si uvedomuje, že uhlíkové dane či nová cenotvorba energií môžu zvýšiť účty domáceho rozpočtu, ak sa nekompenzujú. Preto vznikol Sociálny klimatický fond vo výške približne 86,7 miliardy eur. Cieľom fondu je pomôcť najzraniteľnejším domácnostiam a malým podnikateľom preklenúť obdobie rastúcich cien (napr. fosílnych palív) a financovať projekty, ktoré znížia ich dlhodobé náklady. Štáty EÚ majú vypracovať plány, ako tento fond využijú. Podľa Politico fond podporí projekty ako: dotácie na obnoviteľné zdroje v domácnostiach (napríklad solárne panely), komplexné energetické renovácie budov (zateplenie, výmena okien), nákup tepelných čerpadiel, elektrických či nízkoemisných vozidiel pre rodiny s nízkymi príjmami a podobne.

Zraniteľné skupiny budú nad rámec toho môcť dostať ďalšiu pomoc – napríklad priame dotácie na energie, poukážky na nájom (aby si mohli udržať vykúrené bývanie), zvýhodnené pôžičky na zatepľovanie, školenia na nové remeslá či preradenie do nových pracovných odvetví. Princípom je nespraviť najslabším znevýhodnenú situáciu len z dôvodu zelenej politiky. Inštitút Jacques Delors v štúdii upozorňuje, že bez takýchto opatrení by cena uhlíka v budovách a doprave skôr prehĺbila súčasnú energetickú chudobu – to znamená, že rodiny by museli znižovať spotrebu energií do miery, ktorá ohrozuje ich zdravie a životný štandard. Práve definícia „energetickej chudoby“ hovorí, že ide o situáciu, keď si domácnosť nemôže dovoliť dostatočne vykúriť dom či zaplatiť náklady na energiu bez ohrozenia zdravia. EÚ preto zavedie opatrenia, aby takýmto situáciám predchádzala (napr. špeciálne tarify pre nízkopríjmové domácnosti či programy na zníženie spotreby bez zníženia komfortu).

V neposlednom rade tu hrajú úlohu aj spoločenské postoje. Verejnosti sa bude vysvetľovať, že kratkodobé obmedzenia (napr. občasná vyššia cena benzínu či nutná výmena starého kotla) sú vyvážené dlhodobým globálnym prospechom – čistejším ovzduším, stabilnejším podnebím a kvalitnejšími pracovnými príležitosťami v budúcnosti. Pôjde o veľkú komunikáciu a politickú vôľu zabezpečiť, aby reforma prebiehala „spravodlivo“. Systémy cenových zvýhodnení, porovnávacie spotrebiteľské testy, podporne opatrenia či granty umožnia aj nízkopríjmovým skupinám podieľať sa na transformácii – napríklad výmena starého auta či kotla bude pre nich dostupnejšia. Faktom však je, že je to obrovská zmena a bude vyžadovať solidaritu. Európska komisia preto zdôrazňuje, že bez podpory takýchto skupín by cieľ 90 % nebol politicky ani sociálne udržateľný.

Zhrnutie: 90 % zníženie emisií do roku 2040 je pre občana EÚ výzvou aj príležitosťou. V praxi to znamená viac zelenej energie, menej fosílnych palív, drahší benzín aj dotované električky; staršie domy budú zateplené, staré autá nahradia elektromobily; vzniknú nové pracovné príležitosti vo veterných farmách, montážach solárnych panelov, tepelno-čerpacích firmách či pri chytaní uhlíka. Výsledkom by mala byť ekonomika stabilnejšia na cenách energie, pracovné miesta lepšie adaptované na budúcnosť a najmä čistejšie prostredie. Kľúčom bude spravodlivá podpora pre tých, ktorí by mohli mať počas prechodu najťažšie – EÚ preto pripravuje fondy a pomocné programy presne na tento účel. Pre bežného človeka to teda prinesie viac elektromobilov a nabíjačiek, tepelné čerpadlá v kotolniach, lepšie domy s nižšími účtami a konečne vôbec čistejšie ulice a ovzdušie – všetko s cieľom zabezpečiť zdravšiu a udržateľnejšiu budúcnosť nás všetkých. JaroR

Zdroje: Podklady pre túto analýzu vychádzajú z oficiálnych návrhov EÚ a z odborných štúdií (napr. IEA, EÚ inštitúcie, environmentálne organizácie). Každé tvrdenie je podporené citáciou zo spoľahlivých zdrojov v príslušnom texte.