Európska únia si vytýčila cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 v rámci Európskej zelenej dohody (European Green Deal). Kľúčovou zásadou tejto transformácie je neopustiť žiadne miesto ani človeka (leave no person and no place behind). Nová štúdia Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (DG EMPL) v rámci projektu DISCOH prináša aktualizovanú metodiku na meranie a monitorovanie nerovnosti v uhlíkovej a environmentálnej stope spotreby domácností v EÚ. Výskum prepája mikrodáta o výdavkoch domácností z Prieskumu rozpočtov domácností EÚ (EU-HBS) s modelom environmentálnej stopy produktov (EU Consumption Footprint) vo všetkých 27 členských štátoch.

Geografické rozdiely: Od Luxemburska po Bulharsko

Priemerná environmentálna stopa spotreby domácností na obyvateľa dosahuje v EÚ-27 v roku 2022 hodnotu 1,11 bodu celkového váženého skóre. Medzi jednotlivými členskými krajinami však existujú značné rozdiely. Najvyššiu úroveň environmentálnej stopy vykazujú Luxembursko, Švédsko a Fínsko. Naopak, najnižšiu spotrebnú stopu majú Bulharsko, Lotyšsko a Rumunsko, kde nedosahuje ani 0,75 bodu.

Z hľadiska piatich hlavných oblastí spotreby sa na celkovej stope v EÚ najviac podieľajú:

• Potraviny (50 % celkového dopadu): predstavujú s hodnotou 0,56 bodu na obyvateľa najväčší faktor environmentálnej záťaže v EÚ. Najvyššiu stopu pri potravinách dosahuje Španielsko (0,89 bodu, čo tvorí až 70 % jeho celkovej stopy), za ním nasledujú Portugalsko a Švédsko.
• Mobilita (20 % celkového dopadu): dosahuje v priemere 0,20 bodu na obyvateľa. Najvyšší podiel mobility na celkovej stope má Luxembursko (32 %, 0,48 bodu) a Cyprus (0,34 bodu).
• Bývanie (18 % celkového dopadu): predstavuje v priemere 0,22 bodu na obyvateľa. Najvyššiu stopu bývania má Dánsko (0,42 bodu), pričom vysoké hodnoty vykazujú aj Slovinsko a Česká republika.
• Tovar pre domácnosť (10 % celkového dopadu): má priemernú hodnotu 0,10 bodu na obyvateľa. Výrazne vyššiu spotrebu tovaru pre domácnosť vykazuje Fínsko (0,20 bodu, resp. 16 % z jeho stopy).
• Domáce spotrebiče (2 % celkového dopadu): tvoria najmenší podiel s priemernou hodnotou 0,02 bodu na obyvateľa. Najvyšší podiel spotrebičov zaznamenalo Dánsko (4 %, 0,05 bodu).

Príjmová nerovnosť: Najbohatší zanechávajú o 80 % väčšiu stopu

Hlavným zistením štúdie DISCOH je výrazná príjmová nerovnosť v environmentálnom dopade spotreby. Domácnosti v hornom príjmovom kvintile (najbohatších 20 %) vykazujú v EÚ v priemere 1,81-krát väčšiu environmentálnu stopu než domácnosti v dolnom príjmovom kvintile (najchudobnejších 20 %).

Miera tejto nerovnosti sa však naprieč štátmi EÚ podstatne líši:

• Najvyššiu príjmovú nerovnosť v environmentálnej stope meria Rumunsko (pomer 2,27) a Maďarsko (2,23), kde majú najbohatší viac ako dvojnásobnú stopu oproti najchudobnejším. Vysokú nerovnosť vykazujú aj Bulharsko (2,16), Lotyšsko (2,07) a Litva (2,00).
• Najnižšia nerovnosť bola zaznamenaná v Chorvátsku (1,26), Slovinsku (1,27), Írsku (1,28), Slovensku (1,29) a Rakúsku (1,31).

Analýza zároveň ukazuje posun v štruktúre spotrebného koša podľa príjmu:

• U najchudobnejšej pätiny obyvateľstva (1. kvintil) tvoria drvivú väčšinu stopy základné životné potreby – potraviny (52 %) a bývanie (24 %), kým mobilita predstavuje len 14 %.
• U najbohatšej pätiny obyvateľstva (5. kvintil) relatívny podiel potravín klesá na 49 % a bývania na 17 %, zatiaľ čo podiel mobility rastie na 21 %.

Metodologické inovácie a limitácie

Metodika DISCOH využíva procesný prístup LCA (Life Cycle Assessment) pokrývajúci 16 kategórií environmentálneho dopadu metodiky Environmental Footprint (EF 3.1). Výsledky sa spájajú do jedného váženého skóre pomocou normalizácie a váženia. Model naviac využíva dynamické hodnotenie, ktoré zohľadňuje časové a geografické špecifiká, ako je národný energetický mix, čistenie odpadových vôd či regionálny nedostatok vody (model AWARE).

Prieskumy rozpočtov domácností však prinášajú aj metodologické obmedzenia. Patria sem čiastočné pokrytie služieb, použitie reprezentatívnych produktov a konverzia výdavkov na množstvá prostredníctvom priemerných národných cien (NAP). Ak bohatšie domácnosti nakupujú drahšie varianty produktov, výdavkové modely môžu ich fyzickú stopu mierne preceňovať. Na druhej strane, nedokonalé zachytenie najvyšších príjmov v prieskumoch zvykne nameraný odstup medzi skupinami stláčať.

Dôsledky pre európske politiky

Zistenia projektu DISCOH slúžia ako podklad pre tvorbu politík spravodlivej transformácie, vrátane Sociálneho klimatického fondu (Social Climate Fund), Fondu pre spravodlivú transformáciu (Just Transition Fund) a Európskeho observatória pre spravodlivé smerovanie (European Fair Transition Observatory). Údaje tiež umožňujú rozvíjať koncept „spotrebných koridorov“ (consumption corridors), ktoré skúmajú, ako dosiahnuť environmentálnu udržateľnosť pri zachovaní dôstojnej životnej úrovne pre všetkých obyvateľov. JRi&CO2AI