Mestá sa dnes nachádzajú v prvej línii klimatickej zmeny a zásadným spôsobom tvarujú zdravotné vyhliadky svojich obyvateľov. Postupné zvyšovanie teplôt a častejšie výskyty extrémneho počasia, najmä vĺn horúčav, predstavujú priamu hrozbu pre ľudský organizmus. Efekt mestského tepelného ostrova v kombinácii s neudržateľnou dopravou a nedostatkom zelených plôch vystavuje obyvateľov nebezpečnému teplu, znečisteniu ovzdušia, hluku a sociálnej izolácii.

Odborné zistenia ukazujú, že približne jedna štvrtina celkovej záťaže chorobami a predčasnej úmrtnosti súvisí práve s environmentálnymi rizikami. V tomto kontexte sa zelená a modrá infraštruktúra stáva nepostrádateľnou ochrannou infraštruktúrou, ktorá dokáže mestá adaptovať na zmenu klímy a zároveň chrániť verejné zdravie.

Ochrana pred horúčavami, extrémnymi zrážkami a zníženie úmrtnosti

Rastúce teploty zintenzívňujú riziko prehriatia mestských štvrtí, no prírodné prvky dokážu tieto dopady účinne tlmovať. Stromy a parky ochladzujú prostredie pomocou tieňa a evapotranspirácie (odparovania vody), zachytávajú škodliviny v ovzduší a pomáhajú pri zvládaní zrážkovej vody pri prívalových dažďoch.

V Európe nemá v súčasnosti odporúčaný prístup k zeleni až 60 % populácie, pričom jeho zlepšenie by mohlo zabrániť viac ako 43 000 predčasným úmrtiam ročne. Zásadný význam majú aj komplexné úpravy verejného priestoru. Príkladom je model Superblock v Barcelone, kde modelovanie ukázalo, že reštrukturalizácia dopravy a priestoru dokáže ročne zabrániť takmer 700 predčasným úmrtiam (z toho približne 60 priamo vďaka rozširovaniu zelených plôch).

Ochrana pred environmentálnymi rizikami prináša aj hmatateľné finančné úspory. Odhaduje sa, že napríklad vo Fínsku znižuje 10 % nárast ponuky zelených plôch ročné náklady na liečbu diabetu 2. typu o 1,7 %.

Klimatická odolnosť a duševná pohoda

Extrémne výkyvy počasia a zhoršujúce sa životné prostredie nezaťažujú len fyzický organizmus, ale zvyšujú aj psychický stres a riziko duševných porúch. Štúdie potvrdzujú, že pravidelný kontakt s mestskou zelenou poskytuje vedecky preukázané regeneračné účinky. V severských krajinách bola vysoká dostupnosť zelene spojená s nižším rizikom depresií a pravidelné prechádzky v prírode so zníženou spotrebou antidepresív. Dlhodobé výskumy u detí naviac ukázali, že vyšší podiel zelene v mieste búdliska znižuje riziko vzniku až 12 z 18 skúmaných psychiatrických porúch v dospelosti.

Mimoriadne výsledky prináša uplatňovanie pravidla mestskej zelene 3-30-300 (vidieť 3 stromy z domu, mať 30 % pokrytia stromami v štvrti a žiť do 300 metrov od parku). V oblastiach, kde obyvatelia toto pravidlo spĺňali, sa zaznamenal 23 až 76 % pokles indikátorov zlého duševného zdravia, užívania liekov a návštev psychológov či psychiatrov. Rozširovanie zelených osí v mestách dokáže znížiť výskyt problémov s duševným zdravím o polovicu, čo predstavuje potenciálnu úsporu v zdravotníctve vo výške 45 miliónov eur ročne. 10 % nárast zelene zároveň znižuje náklady na liečbu depresií o 6 %.

Systémová integrácia a príklad z praxe: Fínske mesto Lahti

Aby zelená infraštruktúra dokázala účinne chrániť obyvateľov pred dopadmi klimatickej zmeny, musí byť plánovaná spravodlivo a dostupná pre všetkých, obzvlášť v štvrtiach najviac ohrozených vysokými teplotami. Prírodné prvky nesmú byť vnímané len ako dekoratívny doplnok, ale ako základná zdravotná a klimatická infraštruktúra. To si vyžaduje priamu spoluprácu medzi urbanistami, zdravotníkmi a tímami pre životné prostredie a klímu.

Inšpiratívnym príkladom z praxe je fínske mesto Lahti. V rámci svojho 10-ročného programu „Nature Step to Health“ mesto prepojilo verejné zdravie s mitagáciou a adaptáciou na zmenu klímy, ochranou biodiverzity a znižovaním dlhodobých nákladov. V blízkosti nemocnice zriadilo takzvaný „Les zdravia“ (Health Forest) so 900-metrovou bezbariérovou trasou, realizuje vzdelávanie o planetárnom zdraví v teréne pre mestských zamestnancov a pilotne testuje predpisovanie pobytu v prírode lekármi.

Mestská zeleň predstavuje jednu z najúčinnejších investícií do klimatickej odolnosti a prevencie ochorení. Systematické začlenenie prírody do mestského plánovania chráni obyvateľov pred extrémnym teplom, podporuje ich celkovú pohodu a vytvára udržateľné mestá pripravené na klimatické výzvy budúcnosti. JRi&CO2AI