V čase, keď globálna strata biodiverzity dosahuje alarmujúce rozmery, sa pozornosť čoraz viac upriamuje na súkromný sektor. Podľa najnovšej hodnotiacej správy IPBES (Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby) z roku 2026, podnikanie a biodiverzita nie sú oddelené svety – sú od seba bytostne závislé. Firmy zohrávajú centrálnu úlohu v transformácii smerom k udržateľnej budúcnosti, no zároveň čelia rizikám, ktoré vyplývajú z degradácie prírody.

Vzájomná závislosť: Dve strany jednej mince

Všetky podniky, bez ohľadu na ich veľkosť alebo sektor, závisia od biodiverzity a príspevkov prírody ľuďom. Príroda poskytuje základné suroviny, reguluje klimatické podmienky, čistí vodu a zabezpečuje opelenie plodín. Napriek tejto závislosti však priemyselné aktivity zostávajú hlavným motorom úbytku rozmanitosti života na Zemi.

Závislosti podnikov môžu byť priame (napr. prístup k vode pri výrobe) alebo nepriame, skryté hlboko v dodávateľských reťazcoch. Správa zdôrazňuje, že mnohé firmy si tieto riziká neuvedomujú, kým nedôjde k narušeniu dodávok alebo k nárastu cien surovín. Na druhej strane, negatívne vplyvy firiem na prírodu – ako znečistenie, nadmerné využívanie zdrojov či zmena využívania pôdy – vytvárajú systémové riziká pre celú globálnu ekonomiku a finančnú stabilitu.

Bariéry a systémové riziká

Súčasné trhové podmienky často nepodporujú udržateľné správanie. Mnohé ekonomické a finančné systémy dostatočne nezohľadňujú hodnotu prírody, čo vedie k uprednostňovaniu krátkodobých ziskov pred dlhodobou stabilitou. Šokujúcim zistením je rozsah škodlivých dotácií, ktoré v roku 2023 dosiahli približne 7,3 bilióna dolárov, čím priamo podporovali aktivity poškodzujúce biodiverzitu.

Okrem toho firmy často čelia nedostatku transparentnosti v dodávateľských reťazcoch a chýbajúcim štandardizovaným údajom o tom, ako ich činnosť ovplyvňuje ekosystémy. Bez týchto informácií je pre investorov a regulačné orgány ťažké vyvodiť voči podnikom zodpovednosť.

Cesta vpred: Meranie, riadenie a spolupráca

Dobrou správou je, že už dnes existujú metódy a nástroje na meranie vplyvov a závislostí podnikov. Správa IPBES identifikuje štyri hlavné úrovne rozhodovania, kde môžu firmy konať:

1. Korporátna úroveň: Nastavenie stratégií a ambicióznych cieľov v súlade s globálnymi rámcami.
2. Prevádzková úroveň: Implementácia opatrení priamo v miestach pôsobenia podniku, napríklad prostredníctvom hierarchie zmierňovania vplyvov (vyhýbanie sa škodám, minimalizácia, obnova).
3. Dodávateľský reťazec: Spolupráca s dodávateľmi na zvyšovaní transparentnosti a sledovateľnosti materiálov.
4. Investičné portfólio: Finančné inštitúcie môžu presmerovať kapitál smerom k aktivitám s pozitívnym vplyvom na prírodu.

Nestačí však len individuálne úsilie. Nevyhnutné je vytvorenie tzv. „podporného prostredia“ (enabling environment). To si vyžaduje úzku spoluprácu vlád, finančných aktérov, občianskej spoločnosti a pôvodných obyvateľov, ktorí disponujú hlbokými znalosťami o lokálnych ekosystémoch. Vlády musia zaviesť jasné regulácie, odstrániť škodlivé dotácie a motivovať firmy k regeneratívnym prístupom.

Od rizika k príležitosti

Pochopenie vzťahu k biodiverzite otvára firmám nové dvere. Podniky, ktoré včas identifikujú svoje závislosti a začnú riadiť svoje vplyvy, môžu znížiť operačné riziká, zvýšiť odolnosť svojich reťazcov a získať konkurenčnú výhodu na trhu, ktorý čoraz viac oceňuje udržateľnosť. Transformácia na systém, ktorý je spravodlivý a v súlade s prírodou, už nie je len morálnou voľbou, ale ekonomickou nevyhnutnosťou pre prežitie biznisu v 21. storočí. JRi&CO2AI