Keďže environmentálne tlaky – nestabilita klímy, degradácia biotopov a strata ekosystémových služieb – naďalej zrýchľujú, organizácie na celom svete prehodnocujú svoje stratégie udržateľnosti. Hoci sa regulačné očakávania týkajúce sa zverejňovania informácií o životnom prostredí, sociálnych veciach a správe (ESG) na kľúčových trhoch menia alebo sú odkladané, meranie a riadenie vplyvov a závislostí súvisiacich s prírodou sa stáva kľúčovým prvkom dlhodobej odolnosti podnikov.

Biodiverzita nie je len externalita, ale je základom pre tvorbu hodnoty, stabilitu komunity, bezpečnosť zdrojov a stabilitu dodávateľských reťazcov. Napriek svojej dôležitosti zostávala biodiverzita doteraz nekonzistentne posudzovaná a slabo integrovaná do rozhodovania spoločností v porovnaní napríklad s uhlíkovými alebo energetickými metrikami. Chýbali globálne štandardy, ktoré by podnikom pomohli pri identifikácii a riadení týchto závislostí.

Rámec pre hodnotu a riadenie rizík

Túto medzeru preklenuje novovyvinutá norma ISO 17298 s názvom „Biodiverzita – Zohľadňovanie biodiverzity v stratégii a prevádzke organizácií – Požiadavky a usmernenia“. Túto operačnú normu, ktorú vyvinuli odborníci z viac ako 60 krajín, možno vnímať ako štruktúrovaný, globálne uznávaný rámec. Pomáha organizáciám v niekoľkých kľúčových krokoch: identifikovať priame a nepriame závislosti od ekosystémov, vyhodnotiť potenciálne vplyvy, integrovať zistenia do stratégie a riadenia rizík a napokon preukázať dôveryhodné opatrenia zainteresovaným stranám.

Norma ISO 17298 funguje v spojení so zavedenými systémami environmentálneho manažérstva, ako je ISO 14001, čím vytvára ucelený prístup k udržateľnosti. Poskytuje tiež podnikom silný nástroj na zosúladenie s globálnymi iniciatívami, ako je Pracovná skupina pre zverejňovanie finančných informácií súvisiacich s prírodou (TNFD) a cieľ 15 Globálneho rámca pre biodiverzitu Kunming-Montreal. Cieľom TNFD je presmerovať globálne finančné toky preč od výsledkov poškodzujúcich prírodu.

Mapovanie závislostí: Dvojitá významnosť

Základom implementácie normy ISO 17298 je sada kľúčových otázok, ktoré si podnik musí položiť a ktoré sú založené na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch:

1. Od akých ekosystémových služieb je podnik závislý pre pokračovanie v podnikaní a budúci rast? (Oddiel 6.2)
2. Ktoré zainteresované strany (investori, distribútori, spotrebitelia, regulačné orgány) majú záujem na znížení vplyvu podnikania na ekosystémové služby? (Oddiel 4.3)
3. Aký je geografický rozsah a miera týchto závislostí? (Oddiel 6.2 a 6.3)
4. Aké závažné a pravdepodobné sú súčasné vplyvy na ekosystémové služby? (Oddiel 6.3)
5. Aké akútne a chronické riziká vyplývajú z pokračujúcich vplyvov a aké ekonomické príležitosti prináša zníženie vplyvov? (Oddiel 6.4)

V podstate ide o mapovanie operácií a hodnotových reťazcov s cieľom prepojiť závislosti medzi ekosystémovými službami a obchodnými zložkami. Norma jasne núti podniky identifikovať nielen riziko podnikania pre prírodu, ale aj riziká vyplývajúce z prírody (t. j. dvojitá významnosť).

Výzva: Nuansy biodiverzity a vedecká odbornosť

Hoci teoreticky by mali byť podniky schopné vypracovať dôveryhodnú stratégiu biodiverzity pre investorov aj regulačné orgány, vedecky zmysluplná implementácia si vyžaduje konzultácie s vedcami. Norma používa širokú definíciu „biodiverzity“ prevzatú z Dohovoru OSN z roku 1992, ktorá zahŕňa rozmanitosť v rámci druhov, medzi druhmi a v rámci ekosystémov.

Táto šírka definície poskytuje koncepčný priestor, no presné zobrazenie biodiverzity môže byť náročné. Norma vyžaduje meranie biodiverzity ako kombinácie ekologických ukazovateľov, ale neponúka explicitné usmernenia, ktoré metriky sú najvhodnejšie pre daný environmentálny kontext. Zlý výber metrík, hoci aj v rámci rámca LEAP TNFD, môže viesť k vedeckému skúmaniu a obvineniam z greenwashingu.

Norma pridáva na zložitosti tým, že sa zameriava na to, ako biodiverzita ovplyvňuje ekologickú funkciu (rýchlosť pohybu energie a živín) a ekosystémové služby (procesy užitočné pre ľudí). Vzťah medzi biodiverzitou a fungovaním ekosystémov je komplexný a závisí od environmentálneho kontextu. Práve tento posun k zameraniu sa na vzťah medzi biodiverzitou a ekosystémami robí túto normu pre vedeckú komunitu užitočnou, no zároveň si vyžaduje odborné znalosti vedcov, ktorí rozumejú nuansám tohto vzťahu.

Spojenie stratégie a ekológie

Úspešné dodržiavanie normy ISO 17298, ktoré prinesie prospech planéte aj podnikom, si bude vyžadovať neustály vstup od strategických expertov a environmentálnych vedcov. Manažéri rizík by mali zapojiť ekológov do procesu plánovania, aby pomohli identifikovať problematické body, vypracovať scenáre rizík a premeniť riziká na ekonomické príležitosti.

Dlhodobá stabilita podnikania si vyžaduje hodnotenie všetkých aktív nevyhnutných pre podnikanie. S rastúcimi požiadavkami akcionárov a zainteresovaných strán na súlad nemožno ignorovať ekosystémové služby – a biodiverzitu, ktorá je základom týchto služieb.

Implementácia normy ISO 17298 je ako navigácia v neznámej oblasti: podniky potrebujú nielen mapu svojich finančných cieľov, ale aj kompas ekológov, ktorý im ukáže, ako ich cesta súvisí s neviditeľnými, ale životne dôležitými prírodnými prúdmi, ktoré udržujú celú ich prevádzku. JRi