Nové globálne vedecké hodnotenie, ktoré vo februári 2026 podporilo viac ako 150 vlád, vysiela jasný signál: strata biodiverzity sa stáva systémovým rizikom pre globálnu ekonomiku, dodávateľské reťazce a finančnú stabilitu. Správa „Business and Biodiversity Assessment“, vypracovaná Medzivládnou vedecko-politickou platformou pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), zdôrazňuje, že každý jeden podnik na svete je od prírody závislý a zároveň na ňu vplýva.

Ekonomika postavená na základoch prírody

Zdravé ekosystémy nie sú len environmentálnou témou; sú pilierom hospodárskej aktivity. Od poľnohospodárskej produkcie a dostupnosti surovín až po zásobovanie vodou, klimatickú odolnosť a cestovný ruch – všetky tieto sektory priamo čerpajú z prírodného kapitálu. Napriek tomu desaťročia neudržateľného rastu viedli k drastickému úbytku rozmanitosti, čo dnes ohrozuje nielen ľudský blahobyt, ale aj stabilitu finančných trhov.

Komisárka pre životné prostredie Jessika Roswall k tomu uviedla, že ochrana a obnova ekosystémov nie je len environmentálnou nevyhnutnosťou, ale ekonomickou prioritou. Veda jasne dokazuje, že naše podnikanie sa bez zdravej prírody nezaobíde.

Priepasť vo financovaní a neviditeľné náklady

Jedným z najkritickejších zistení správy IPBES je obrovská medzera v globálnom financovaní ochrany prírody. Zatiaľ čo do ochrany a obnovy ekosystémov sa v roku 2023 investovalo približne 184,58 miliardy eur, finančné toky, ktoré biodiverzite škodia, dosiahli závratných 6,12 bilióna eur. Táto suma zahŕňa nielen súkromné investície do vysoko rizikových sektorov, ale aj škodlivé verejné dotácie.

Verejné výdavky na dotácie poškodzujúce životné prostredie predstavujú ročne približne 2,01 bilióna eur. Najväčší podiel smeruje do:

• fosílnych palív (948,07 mld. €),
• poľnohospodárstva (343,99 mld. €),
• vodného hospodárstva (335,60 mld. €),
• dopravy (151,02 mld. €),
• stavebníctva (125,85 mld. €),
• rybolovu (50,34 mld. €).

Tieto čísla predstavujú obrovskú príležitosť na presmerovanie kapitálu smerom k riešeniam priaznivým pre prírodu (nature-positive). Alarmujúcim faktom však zostáva, že menej ako 1 % spoločností, ktoré zverejňujú svoje hospodárske výsledky, v súčasnosti informuje aj o svojich dopadoch na biodiverzitu.

Cesta k riešeniam: Európska iniciatíva a prírodné kredity

Európska únia podniká kroky na premostenie tejto priepasti. Európska komisia aktuálne pracuje na „Pláne pre prírodné kredity“ (Roadmap towards nature credits). Cieľom je vytvoriť dôveryhodné mechanizmy, ktoré by finančne odmeňovali merateľné pozitívne výsledky pre ekosystémy a mobilizovali súkromný kapitál na obnovu krajiny a mora. Tento proces zahŕňa prácu expertných skupín a pilotné projekty, ktoré majú vybudovať robustnú základňu dôkazov pre budúcu legislatívu.

Okrem toho sa k IPBES nedávno pripojilo aj Slovinsko, čím sa všetkých 27 členských štátov EÚ stalo členmi tejto kľúčovej vedeckej platformy. To posilňuje kolektívny záväzok Európy k opatreniam založeným na vedeckých dôkazoch.

Budúcnosť biznisu na EU Green Week 2026

Snahy o transformáciu ekonomiky vyvrcholia počas Zeleného týždňa EÚ (EU Green Week) v júni 2026. Podujatie sa zameria na praktické ukážky modelov „nature-positive“ ekonomiky – od inovatívnych fariem až po mestá využívajúce riešenia inšpirované prírodou. Novinkou bude matchmakingové podujatie pre startupy a investorov, ktoré prepojí malé a stredné podniky pracujúce na ekologických riešeniach s potenciálnymi investormi. Registrácia na toto podujatie sa otvára v apríli 2026.

Záver správy IPBES je jasný: firmy a finančné inštitúcie musia urýchlene začať merať a riadiť svoje dopady na prírodu. Identifikovaných bolo viac ako 100 konkrétnych opatrení, ktoré môžu pomôcť biznisu prejsť na udržateľnú cestu a prispieť k obnove sveta, v ktorom ekonomika a príroda prosperujú spoločne. JRi&CO2AI