Nová štúdia vypracovaná organizáciami Wageningen Environmental Research, Guidehouse a Fondazione MEDES pre Európsku komisiu prináša komplexný pohľad na to, ako sa využívanie poľnohospodárskej pôdy v EÚ-27 vyvíjalo za posledných 30 rokov a ako sa môže udržateľne vyvíjať v nasledujúcich troch desaťročiach. Zdroje uvádzajú, že hoci rozloha ornej pôdy v EÚ-27 klesla zo 120 miliónov hektárov v roku 1990 na 111 miliónov hektárov v roku 2022, celková poľnohospodárska produkcia paradoxne vzrástla zo 488 na 510 miliónov ton sušiny.
Trendy posledných troch desaťročí
Podľa zdrojov bola v takmer polovici regiónov EÚ hlavným faktorom zmeny využívania pôdy urbanizácia, po ktorej nasledovalo zalesňovanie (31 %), intenzifikácia (14 %) a extenzifikácia či tvorba prírodných oblastí (5 %). Pre lepšie pochopenie týchto zmien bola v štúdii vyvinutá typológia RALUC (Rural Agricultural Land Use Change), ktorá rozdeľuje regióny na základe dominantnej dynamiky využívania pôdy a socioekonomických charakteristík.
Urbanizácia postihla najmä oblasti s vysokou hustotou obyvateľstva v Nemecku, Francúzsku, severnom Taliansku, Belgicku, Holandsku či Poľsku. Špecifickým fenoménom je tzv. „koastalizácia“ (záber pôdy v pobrežných oblastiach), poháňaná cestovným ruchom, najmä v Španielsku, Francúzsku a Taliansku. Na opačnom konci spektra stoja rurálne regióny v Španielsku, Portugalsku či v krajinách strednej a východnej Európy, kde dominuje zalesňovanie a extenzifikácia.
Zdroje zdôrazňujú, že produkcia krmív pre hospodárske zvieratá dominuje v štruktúre využívania pôdy, pričom v roku 2022 zaberala 53 % plochy a predstavovala 60 % celkovej produkcie v tonách sušiny. Tento trend je úzko spätý so stravovacími návykmi Európanov a vysokou spotrebou živočíšnych bielkovín. Významne vzrástla aj plocha využívaná na energetické plodiny, a to z 57 000 hektárov v roku 1990 na približne 6,2 milióna hektárov v roku 2022.
Scenáre do roku 2050
Štúdia analyzuje dva hlavné scenáre budúcnosti: „Business as Usual“ (BAU) a „Udržateľné poľnohospodárstvo“ (SA).
- V scenári BAU, kde sa nepredpokladajú nové politické nástroje, by do roku 2050 mohlo dôjsť k strate viac ako 8 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy v dôsledku urbanizácie, degradácie a opúšťania pôdy.
- V scenári SA, ktorý je v súlade s cieľmi stratégie Z farmy na stôl (Farm to Fork) a Zelenou dohodou, by sa straty pôdy výrazne obmedzili vďaka aktívnym politickým zásahom.
Zdroje uvádzajú, že klimatické zmeny spôsobia regionálne rozdiely: zatiaľ čo Stredomorie bude čeliť zvýšenej aridite a strate pôdy, severné a kontinentálne zóny môžu zaznamenať mierny nárast poľnohospodárskej plochy vďaka dlhšiemu vegetačnému obdobiu.
Kľúčové odporúčania pre udržateľnosť
Pre dosiahnutie udržateľného poľnohospodárstva zdroje navrhujú niekoľko strategických krokov:
- Regionálny prístup k chovu hospodárskych zvierat: V niektorých regiónoch je nutné znížiť počty zvierat pre redukciu emisií metánu a dusíka, zatiaľ čo inde je ich udržanie kľúčové pre zachovanie biodiverzity tradičných pastvín a produkciu organického hnojiva.
- Inovácie v energetike: Podpora agro-fotovoltiky (agro-PV), kde panely chránia plodiny pred nadmerným výparom vody, a budovanie moderných zariadení na produkciu bioplynu.
- Obnova ekosystémov: Prioritou by mala byť obnova rašelinísk, podpora agrolesníctva a precízneho poľnohospodárstva.
- Sociálna a demografická podpora: Stabilita sektora v „novej EÚ“ závisí od zastavenia úbytku populácie na vidieku a prilákania mladých ľudí.
Podľa zdrojov bude úspech prechodu na udržateľný model závisieť aj od zmeny životného štýlu spoločnosti, najmä od prechodu k rastlinným bielkovinám, bez čoho bude dosiahnutie cieľov stratégie Farm to Fork mimoriadne náročné. JRi&CO2AI



