Európska komisia predstavila 27. novembra 2025 nový Strategický rámec pre konkurencieschopnú a udržateľnú bioekonomiku EÚ. Cieľom tohto rámca je stanoviť smer pre budovanie čistej, konkurencieschopnej a odolnej európskej ekonomiky. Stratégia má pomôcť EÚ posunúť sa k obehovému a dekarbonizovanému hospodárstvu tým, že poskytuje alternatívy k dôležitým surovinám a využíva obnoviteľné biologické zdroje z pevniny a mora. Týmto krokom môže Európa znížiť svoju závislosť od dovozu fosílnych palív.

Čo je bioekonomika a jej súčasný vplyv

Bioekonomika zahŕňa činnosti, ktoré využívajú biologické zdroje na vytváranie pridanej hodnoty. Podporuje sektory, ako je poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, akvakultúra, spracovanie biomasy, biovýroba a biotechnológie, a slúži tak potravinárstvu, zdraviu, energetike, priemyslu a ekosystémovým službám.

Už v roku 2023 dosiahla hodnota bioekonomiky v EÚ až 2,7 bilióna eur a zamestnávala 17,1 milióna ľudí, čo predstavuje približne 8 % pracovných miest v EÚ. Každé jedno pracovné miesto v bioekonomike vytvorí tri nepriame pracovné miesta. Príkladmi produktov bioekonomiky sú biozaložené chemikálie vyrobené z rias, ktoré sa používajú vo farmaceutickom priemysle a osobnej starostlivosti, biozaložené plasty pre obaly a automobilové diely, ako aj stavebné materiály, textilné vlákna a hnojivá. Napriek tomu má bioekonomika stále obrovský nevyužitý potenciál.

Nová stratégia Európskej komisie stavia na predchádzajúcej stratégii z roku 2012 a zohľadňuje revízie z rokov 2018 a 2022, pričom kladie väčší dôraz na priemyselné nasadenie, rozširovanie trhu, konkurencieschopnosť a odolnosť. Bioekonomika ponúka Európe šancu viesť globálny prechod k čistým odvetviam.

Štyri piliere Stratégie

Cieľom Stratégie EÚ pre bioekonomiku je odomknúť tento potenciál prostredníctvom štyroch kľúčových oblastí:

1. Rozširovanie inovácií a investícií.
2. Rozvoj kľúčových trhov pre biomateriály a technológie.
3. Zabezpečenie udržateľnej dodávky biomasy.
4. Využívanie globálnych príležitostí.

Škálovanie inovácií a investícií je kľúčové na to, aby výskum nezostal len v laboratóriách. Komisia bude pracovať na vytvorení súdržného a zjednodušeného regulačného rámca, ktorý bude odmeňovať obehové a udržateľné obchodné modely. Rýchlejšie, jasnejšie a jednoduchšie schvaľovanie inovatívnych riešení má pomôcť spoločnostiam v EÚ rásť, obzvlášť pre malé a stredné podniky (SMEs). Na stimuláciu súkromných investícií Komisia navrhuje zvolať Skupinu pre zavádzanie investícií do bioekonomiky (Bioeconomy Investment Deployment Group), ktorá by mala efektívnejšie zdieľať riziká a vytvárať bankovateľné projekty.

Pokiaľ ide o rozvoj kľúčových trhov, Komisia identifikovala inovatívne sektory s vysokým potenciálom pre hospodársky rast a environmentálne prínosy, ako sú biozaložené plasty, vlákna, textílie, hnojivá, stavebné materiály, a pokročilá fermentácia. Dopyt po biozaloženom obsahu v produktoch sa bude zvyšovať, napríklad prostredníctvom stanovenia cieľov v relevantnej legislatíve.

Udržateľnosť a globálna odolnosť

Stratégia zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť zodpovedné získavanie biomasy. To znamená, že lesy, pôda, voda a ekosystémy musia byť spravované v rámci svojich ekologických limitov. Kľúčová je podpora obehovosti a zvýšenie hodnoty sekundárnej biomasy, ako sú poľnohospodárske zvyšky a organický odpad. Komisia zriadi iniciatívy odmeňujúce poľnohospodárov a lesníkov, ktorí chránia pôdu, zlepšujú záchyt uhlíka a podporujú udržateľné využívanie biomasy.

Vďaka silnej výskumnej základni a inovatívnemu priemyslu je Európa pripravená stať sa globálnym lídrom. Strategický rámec podporí prístup európskeho priemyslu na globálne trhy, zabezpečí partnerstvá, ktoré znížia zraniteľnosť, a zabezpečí, že Európa nebude závislá na jedinom regióne alebo zdroji.

Teresa Ribera, výkonná podpredsedníčka pre čistú, spravodlivú a konkurencieschopnú tranzíciu, vyhlásila: „Budúcnosť nie je fosílna. Budúcnosť je živá, obehová a regeneratívna. Budúcnosť je bioekonomika“. Stratégia tak zaručuje, že príroda a zdravé ekosystémy zostanú chrbticou európskej ekonomiky, zvýši jej odolnosť a vytvorí lokálne pracovné miesta.

Zavedenie takejto stratégie je ako presun energetického systému z uhoľnej bane na slnečnú farmu: mení základné zdroje našej výroby a ekonomického rastu z obmedzených, znečisťujúcich zdrojov na obnoviteľné a regeneratívne biologické systémy. JRi