Viac ako 75 % Európanov žije v mestách, ktoré sa tak stávajú hlavnými bojiskami v zápase s klimatickou krízou. Práve v týchto mestských centrách sa rozhodne o tom, či tento boj vyhráme, alebo prehráme. Preto je prirodzené predpokladať, že samosprávy aktívne pracujú na tom, aby svoje mestá pripravili na narastajúce riziká, ako sú vlny horúčav, záplavy či suchá.

Nedávny rozsiahly prieskum medzi európskymi mestami však odhalil niekoľko prekvapivých a znepokojujúcich skutočností. Hoci sa plánuje a diskutuje, v kritických oblastiach pretrvávajú medzery, ktoré ohrozujú našu kolektívnu odolnosť. Tento článok prináša päť najprekvapivejších zistení, ktoré ukazujú, kde sa plány rozchádzajú s realitou.

1. Paradox prázdnych stoličiek: Plány sú, ale chýbajú ľudia

Je povzbudivé, že väčšina miest si uvedomuje vážnosť situácie a pripravuje stratégie na zmiernenie a adaptáciu na zmenu klímy. Údaje ukazujú, že až 65 % európskych miest už má alebo vyvíja integrovanú klimatickú stratégiu.

Tu sa však objavuje zásadný paradox. Zatiaľ čo plány existujú, znepokojujúcich 19 % miest – teda skoro pätina – nemá na adaptáciu na zmenu klímy vyčleneného ani jedného zamestnanca. Tento nedostatok ľudských zdrojov vyvoláva vážnu otázku: Ako je možné realizovať ambiciózne plány a premeniť ich zo strategických dokumentov na skutočné opatrenia v teréne, keď za ne nikto priamo nezodpovedá?

2. Finančná časovaná bomba: Mestá nemajú rozpočty na katastrofy

Finančná pripravenosť je základom odolnosti. Prieskum však odhalil alarmujúci nedostatok proaktívneho financovania. Iba polovica (50 %) miest má alebo pripravuje špecializovanú finančnú stratégiu pre klimatickú odolnosť.

Ešte znepokojivejšie je zistenie, že len 9 % miest má vyhradený rozpočet na mimoriadne udalosti súvisiace s katastrofami spôsobenými klímou. Táto finančná nepripravenosť je ešte viac zdôraznená faktom, že iba 20 % miest spolupracuje s poisťovňami na podpore investícií do odolnosti a len 7 % používa akýkoľvek nástroj na hodnotenie a prioritizáciu nákladov či prínosov adaptačných opatrení. Nejde teda len o chýbajúci rozpočet na katastrofy, ale o absenciu základných mechanizmov pre strategické finančné plánovanie.

3. Vedomé riziko: Stále povoľujeme výstavbu v záplavových zónach

Záplavy spôsobené prívalovými dažďami patria medzi tri najväčšie klimatické hrozby, ktorým európske mestá čelia. Logicky by sa teda očakávalo, že mestské plánovanie bude aktívne brániť ďalšej výstavbe v rizikových oblastiach.

Realita je však iná. Prieskum ukázal, že až 13 % miest neobmedzuje výstavbu v oblastiach náchylných na záplavy. Tento prístup je v príkrom rozpore s princípmi adaptácie a vedome zvyšuje riziko pre nových obyvateľov a majetok. Je to jasný príklad, kde krátkodobé developerské záujmy môžu prevážiť nad dlhodobou bezpečnosťou a udržateľnosťou.

4. Slepý uhol v reguláciách: Chránime nové budovy, no ignorujeme tie staré

Stavebné predpisy sú kľúčovým nástrojom na zabezpečenie odolnosti mestskej infraštruktúry. Mestá sa naozaj sústredia na budúcnosť – až 81 % z nich má alebo vyvíja stavebné predpisy zamerané na odolnosť nových budov.

Problém však nastáva pri existujúcich budovách, ktoré tvoria drvivú väčšinu mestského prostredia. Iba 57 % miest má zavedené ekvivalentné predpisy na rekonštrukciu a modernizáciu starších budov. Tento regulačný slepý uhol je kritický, pretože práve starší a menej odolný bytový fond je najzraniteľnejší voči extrémnemu počasiu, a predstavuje tak najväčšie riziko pre obyvateľov.

5. Dátová dilema: Informácie máme, ale chýbajú zdroje na ich využitie

V dnešnej dobe by sa mohlo zdať, že problémom pri rozhodovaní je nedostatok dát. Prieskum však ukazuje, že mestá zbierajú veľké množstvo klimatických údajov, no narážajú na zásadné prekážky pri ich využívaní. Tieto prekážky nie sú technického charakteru.

Najväčšími prekážkami pri využívaní klimatických dát nie sú chýbajúce informácie, ale nedostatok financií a personálu.

Tento bod spája predchádzajúce zistenia do jedného celku: problémom nie je nedostatok vedomostí, ale systémová kríza kapacity. Bez ľudí (Paradox prázdnych stoličiek) a bez peňazí (Finančná časovaná bomba) zostávajú aj tie najlepšie dáta nevyužité.

Sme pripravení na realitu?

Prieskum neodhaľuje päť samostatných problémov, ale jeden ústredný: európske mestá sú uviaznuté v pasci medzi plánovaním a realizáciou. Ambiciózne stratégie narážajú na tvrdú realitu chýbajúcich zamestnancov, neexistujúcich rozpočtov a nedôsledných politík, čo vedie k paradoxným rozhodnutiam, ako je povoľovanie výstavby v záplavových zónach.

Plány na papieri nestačia. Ak chceme naše mestá skutočne ochrániť, musíme prejsť od stratégie k realizácii.

Keď sa pozriete na svoje mesto, veríte, že je skutočne pripravené na to, čo prichádza? JRi