Slovensko predložilo svoj finálny aktualizovaný Národný energetický a klimatický plán (NECP) 15. apríla 2025, čo bolo viac ako deväť mesiacov po pôvodnom termíne 30. júna 2024. NECP poskytuje prehľad kľúčových cieľov a príspevkov krajiny v rámci Energetickej únie a klimatickej akcie.

Základným cieľom plánu je významná dekarbonizácia. Slovensko očakáva, že do roku 2030 zníži celkové emisie skleníkových plynov (okrem sektora LULUCF) o 64,3 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

Dekarbonizácia: Ciele prekročené, ale závislé od implementácie

V oblasti zdieľania úsilia (ESR) Slovensko adresovalo odporúčanie Komisie a poskytlo dostatočné informácie o tom, ako splní svoj cieľ zníženia emisií o -22,7 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. Podľa najnovších projekcií by implementácia existujúcich a plánovaných politík a opatrení mala viesť k poklesu o 31,5 % do roku 2030. To predstavuje prekročenie národného cieľa ESR o 8,8 percentuálneho bodu. Sektory ESR tvorili v roku 2023 53,4 % celkových emisií Slovenska, pričom sa očakáva, že do roku 2030 bude najväčší podiel tvoriť doprava.

Dosiahnutie tohto ambiciózneho scenára (WAM) je podmienené implementáciou kľúčových opatrení, ako je zavádzanie elektrických vozidiel, zatepľovanie budov, elektrifikácia a implementácia systému ETS2 (systém obchodovania s emisiami pre budovy a cestnú dopravu). Hoci plan popisuje výrazný pokles emisií v sektore budov do roku 2030 (-42,8 % oproti roku 2005), Slovensko zatiaľ nepreviedlo opatrenie ETS2 do vnútroštátneho práva, čo môže oneskoriť sociálny klimatický plán.

V oblasti LULUCF (využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesníctvo) má Slovensko za cieľ zlepšiť čisté záchyty o –0,5 Mt CO2 ekv. do roku 2030. Napriek tomu, že tento sektor v roku 2023 absorboval približne 27,4 % celkových emisií SKP, projekcie založené na údajoch z roku 2019 naznačujú, že do roku 2030 stále hrozí medzera vo výške 1,9 Mt CO2 ekv..

Obnoviteľné zdroje energie a Energetická účinnosť: Nedostatočné Ambície

Slovensko čiastočne riešilo odporúčania Komisie v oblasti OZE. Národná ambícia podielu energie z obnoviteľných zdrojov v hrubej konečnej spotrebe energie bola mierne zvýšená na 25 %. Tento príspevok je však Komisiou označený za výrazne nižší, než je 35 % požadovaných v súlade so vzorcom EÚ. Pre porovnanie, v roku 2023 bol podiel OZE 17,0 %. Medzi plánované kroky patrí určenie zón zrýchleného rozvoja OZE, pričom sa má začať s dvoma pilotnými oblasťami pre veternú energiu do roku 2026, a zjednodušenie povoľovacích postupov.

V oblasti energetickej účinnosti NECP stanovuje indikatívny národný príspevok pre konečnú spotrebu energie na 9,6 Mtoe a pre primárnu spotrebu energie na 16,4 Mtoe. Oba príspevky však nie sú v súlade s revidovanou smernicou EED (recast). Napríklad, opravený indikatívny príspevok pre konečnú spotrebu, ktorý Komisia predložila Slovensku, je 8,7 Mtoe. V roku 2023 bola konečná spotreba 9,3 Mtoe a primárna spotreba 15,5 Mtoe.

Chýbajúce detaily a Regionálna neochota

NECP obsahuje aj niekoľko nedostatkov, najmä v oblasti strategického plánovania a financovania:

1. Financovanie: Plán odhaduje, že na implementáciu scenára WAM je v rokoch 2021–2030 potrebných 80 miliárd EUR v investíciách (v priemysle, domácnostiach, službách a doprave). Dokument však neuvádza podrobnosti o investičných potrebách, medzerách vo financovaní a zdrojoch pre politické opatrenia, ani nešpecifikuje, ako sa budú mobilizovať súkromné investície.
2. Fosílne palivá: Hoci Slovensko postupne ukončilo výrobu elektriny z uhlia v roku 2024 (okrem Vojany Power Plant), nebola stanovená jasná cestovná mapa na postupné ukončenie dotácií na fosílne palivá. Komisia odporúča vypracovať cestovnú mapu so špecifickými opatreniami.
3. Spravodlivá transformácia a Energetická chudoba: Slovensko neadresovalo odporúčanie týkajúce sa komplexnej analýzy sociálnych dopadov energetickej transformácie, a to nad rámec regiónov financovaných Fondom spravodlivej transformácie (JTF). Hoci sa podnikli kroky k definovaniu energetickej chudoby, plánu chýbajú cielené stratégie a opatrenia na jej zmiernenie.
4. Regionálna spolupráca: Slovensko neplánuje zintenzívnenie regionálnej spolupráce. Hoci plán odkazuje na diskusie vo Visegradskom fóre a CESEC, nie je jasné, že Slovensko plánuje posilniť svoju účasť v iných rámcoch spolupráce.

Komisia vyzýva Slovensko, aby sa pri implementácii zameralo na včasné zavedenie všetkých politík ESR, najmä v doprave, a aby prijalo plán na dosiahnutie vyššej ambície v oblasti energetickej účinnosti. JRi