Klimatická zmena a jej negatívne environmentálne dôsledky predstavujú jednu z najväčších výziev súčasnosti. V reakcii na túto hrozbu, najmä v kontexte oznámenia Komisie z decembra 2019 o Európskej zelenej dohode, vyzvala EÚ na urýchlené a posilnené opatrenia, ktoré zabezpečia environmentálnu udržateľnosť a sociálnu zodpovednosť. Kľúčovú úlohu v tomto úsilí zohráva systémový prechod na obehové hospodárstvo a dekarbonizáciu, najmä v sektoroch s vysokou náročnosťou na zdroje, akými sú textilný a potravinársky sektor.

Textilný priemysel pod drobnohľadom klimatickej zmeny

Textilný sektor patrí medzi štyri najnáročnejšie sektory z hľadiska spotreby zdrojov. Tlaky a vplyvy súvisiace so spotrebou odevov a textílií v EÚ sa prejavujú globálne prostredníctvom vplyvu na klímu a životné prostredie. Súčasné neefektívne nakladanie s odpadovými textíliami nie je v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a vedie k poškodzovaniu životného prostredia, a to aj prostredníctvom emisií skleníkových plynov zo spaľovania a skládkovania.

Na riešenie tohto problému, ktorý bráni dekarbonizácii, sa zavádzajú významné zmeny. Nové pravidlá, ktoré menia smernicu 2008/98/ES o odpade, stanovujú rozšírenú zodpovednosť výrobcov (RZV) za textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky. Cieľom RZV je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia, vytvoriť hospodárstvo zamerané na zber, triedenie, opätovné použitie a recykláciu.

Predĺžená životnosť ako nástroj dekarbonizácie

Predchádzanie vzniku odpadových textílií, ich príprava na opätovné použitie a recyklácia sú cesty, ako pomôcť znížiť globálnu environmentálnu stopu tohto sektora. Zabezpečenie, že textilné výrobky môžu byť a sú dlhšie používané a opätovne používané, je najúčinnejším spôsobom, ako významne znížiť ich vplyv na klímu a životné prostredie.

Systémy RZV by mali finančne podporovať výskum a rozvoj v oblasti ekodizajnu, triedenia a recyklácie, s cieľom zvýšiť mieru recyklácie vlákien v uzavretom cykle. Finančné príspevky výrobcov sa majú upraviť na základe požiadaviek na ekodizajn, ktoré sú najrelevantnejšie z hľadiska predchádzania vzniku odpadu a zabezpečenia obehovosti.

Obzvlášť dôležité je tiež riadne nakladanie s biologicky rozložiteľnými textíliami. Textilné výrobky, ktoré sa nedajú zhodnotiť, by nemali končiť na skládkach, pretože biologicky rozložiteľné textílie sú zdrojom emisií metánu.

Znižovanie potravinového odpadu

Aj potravinársky sektor je náročný na zdroje. Členské štáty sa zaviazali prijať opatrenia na znižovanie potravinového odpadu v súlade s Cieľom OSN v oblasti udržateľného rozvoja 12.3, ktorým je zníženie množstva potravinového odpadu na obyvateľa o polovicu do roku 2030.

Znižovanie množstva potravinového odpadu v celom potravinovom dodávateľskom reťazci má významný pozitívny vplyv na životné prostredie. Na dosiahnutie tohto pokroku sa stanovujú kvantifikované ciele, ktoré majú členské štáty dosiahnuť do roku 2030:

• Zníženie množstva potravinového odpadu pri spracovaní a výrobe o 10 % v porovnaní s priemerom rokov 2021 až 2023.
• Zníženie množstva potravinového odpadu na obyvateľa o 30 % (spoločne v maloobchodnej a inej distribúcii, v reštauráciách, stravovacích službách a domácnostiach) v porovnaní s priemerom rokov 2021 až 2023.

Tieto opatrenia vyžadujú systémové riešenia a posilnenie intervencií zameraných na zmenu správania spotrebiteľov, ako aj podporu technologických riešení (napr. aktívne obaly predlžujúce trvanlivosť).

Stratégia EÚ v oblasti odpadového hospodárstva a obehového hospodárstva, formalizovaná v smernici (EÚ) 2025/1892, jasne prepája environmentálne ciele s bojom proti klimatickej zmene. Od dekarbonizácie k znižovaniu emisií metánu zo skládok, celkové úsilie o oddelenie vzniku odpadu od hospodárskeho rastu a o prechod na udržateľné obehové hospodárstvo je kľúčové pre ochranu životného prostredia a zdravia v Únii. EÚ sa zároveň zaviazala vyhodnotiť ďalšie možnosti posilnenia týchto opatrení, vrátane posúdenia možnosti stanovenia cieľov v oblasti predchádzania vzniku odpadu a recyklácie textilu do roku 2029. JRi