Európa čelí turbulentným časom, kde sa stretávajú viaceré ekonomické, sociálne, geopolitické a environmentálne krízy, ktoré predstavujú systémové riziká pre náš spôsob života. Klimatická kríza sa zrýchľuje – Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako svetový priemer. V tejto náročnej situácii slúži hlavná správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) „Európske životné prostredie 2025“ ako komplexné hodnotenie stavu európskeho životného prostredia, klímy a udržateľnosti. Cieľom tejto siedmej edície, publikovanej EEA, je poskytnúť poznatky pre posilnenie odolnosti, prosperity a udržateľnosti.

Správa zdôrazňuje, že zabezpečenie bezpečnosti, pripravenosti a konkurencieschopnosti Európy je neoddeliteľne spojené s environmentálnou udržateľnosťou. Celkové hodnotenie ukazuje, že dôležitý pokrok nastáva v oblasti zmierňovania zmeny klímy, zatiaľ čo pokrok je zmiešaný v oblasti znižovania znečistenia a prechodu na obehové hospodárstvo. Najväčšie výzvy pretrvávajú v oblasti znižovania straty biodiverzity, degradácie ekosystémov a adaptácie na zrýchľujúcu sa zmenu klímy.

Kritický stav biodiverzity a znečistenia

Biodiverzita v Európe naďalej klesá naprieč suchozemskými, sladkovodnými a morskými ekosystémami. Kľúčové tlaky sú poháňané neudržateľnými vzorcami výroby a spotreby, najmä potravinovým systémom. Viac ako 80 % chránených biotopov je v zlom alebo nevyhovujúcom stave, pričom 60 – 70 % pôd je degradovaných. Cieľ EÚ v oblasti biodiverzity zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity do roku 2020 nebol dosiahnutý.

Napriek významnému pokroku v boji proti znečisteniu (napr. 45-percentné zníženie predčasných úmrtí spôsobených jemnými časticami od roku 2005 do roku 2022), znečistenie naďalej výrazne znižuje kvalitu života v Európe. Milióny rokov zdravého života sa ročne strácajú v dôsledku znečistenia, a najmenej 10 % predčasných úmrtí v Európe je spôsobených vystavením znečistenému ovzdušiu, vode, pôde, hluku a škodlivým chemikáliám. Znečistenie ovzdušia má na svedomí najmenej 239 000 predčasných úmrtí ročne.

Pokrok v klíme a pretrvávajúce riziká

V oblasti zmierňovania zmeny klímy došlo k zlepšeniu. Od roku 1990 klesli čisté celkové emisie skleníkových plynov (GHG) v EÚ o viac ako 37 %. Projektované zníženia naznačujú, že EÚ je na dobrej ceste splniť svoj cieľ pre rok 2030 – znížiť čisté emisie GHG aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. K tomuto pokroku prispel najmä energetický systém: obnoviteľné zdroje energie predstavovali v roku 2023 vyše 24 % konečnej spotreby energie EÚ. Fosílne palivá však stále dominujú, tvoriac takmer 70 % hrubej dostupnej energie EÚ v roku 2023.

Zmena klímy so sebou prináša aj obrovské hospodárske náklady. Extrémne počasie a javy súvisiace s klímou viedli v EÚ-27 k ekonomickým stratám od roku 1980 do roku 2023, ktoré sa odhadujú na približne 738 miliárd EUR. Navyše, neúspech alebo slabé presadzovanie existujúcej environmentálnej legislatívy EÚ stojí EÚ ročne približne 180 miliárd EUR.

Cesta k transformácii

Pre zabezpečenie udržateľnej prosperity a kvality života je nutná hlboká transformácia kľúčových výrobných a spotrebných systémov. Správa identifikuje nádejeplné faktory, ako sú inovácie, ekologické zamestnávanie a udržateľné financovanie, ktoré umožňujú posun smerom k udržateľnosti. Transformácia vyžaduje uplatnenie rôznych nástrojov zmien: politických, socio-technologických a ekonomických. Plná a efektívna implementácia existujúcej legislatívy, vrátane nariadení prijatých v rámci Európskeho zeleného dohovoru (EGD), je pritom kľúčová pre dosiahnutie cieľov. JRi