Krupobitie je jedným z najnákladnejších lokálnych nebezpečenstiev vyplývajúcich z búrok, predstavuje hlavnú hrozbu pre poľnohospodárstvo, majetok a ľudí. Napriek tomu pretrvávajú neistoty, pokiaľ ide o jeho predpovede v súvislosti so zmenou klímy. Nové výpočtové možnosti a modely s konvekciou (Convection-Permitting Models – CPMs) umožnili lepšie posúdiť budúcu hrozbu krupobitia v kontinentálnom meradle. Štúdia využívajúca pan-európske simulácie CPM s rozstupom mriežky 2,2 km skúmala budúce zmeny potenciálu silného krupobitia (Severe Hail Potential, SHP) v Európe pre koniec storočia (okolo roku 2100) podľa emisného scenára RCP8.5.

Výsledky týchto simulácií protirečia zisteniam z modelov s hrubším rozlíšením, ktoré zvyčajne predpovedali budúce zvýšenie frekvencie krupobitia na základe environmentálnych ukazovateľov.

Prekvapivý pokles potenciálu silného krupobitia

Nový výskum ukazuje, že potenciál pre silné krupobitie (definované pri priemere krúp 2 cm a viac) celkovo klesá pod scenárom RCP8.5. Tento pokles nastáva aj napriek očakávanému nárastu počtu búrok produkujúcich veľa malých ľadových častíc, ktoré fungujú ako embryá krupobitia.

V kontinentálnej Európe sa predpokladá, že prípady SHP sa v lete znížia o viac ako polovicu. Celkovo je pre väčšinu kontinentálnej Európy dominantný negatívny signál, s malým nárastom v severných oblastiach. Dokonca aj simulácia pre stred storočia (2040–2049, s miernejším oteplením +2,3 K v porovnaní s predindustriálnym obdobím, na rozdiel od +5,2 K na konci storočia) ukazuje pokles SHP v porovnaní so súčasnou klímou.

Tento pokles je čiastočne spôsobený tým, že krupobitie sa tvorí vo vyšších nadmorských výškach, keďže atmosféra sa otepľuje. Tento posun ovplyvňuje silu stúpajúceho prúdu v zóne rastu krupobitia (Hail Growth Zone, HGZ) a mieru, do akej sa krupobitie roztápa, kým dopadne na povrch. Zvýšenie výšky topenia je dôležitým faktorom regulujúcim zmeny vo frekvencii krupobitia dopadajúceho na povrch.

Celkové zníženie frekvencie SHP je výsledkom viacerých faktorov: slabší stúpajúci prúd v HGZ, zvýšené topenie spojené s vyššími úrovňami mrznutia a slabšie hlboké vrstvenie vetra (deep-layer shear). Avšak nestabilita celkovo stúpa s otepľovaním.

Vznik búrok teplého typu a regionálne riziká

Hoci celkový SHP klesá, štúdia našla dôkaz o vzniku kategórie búrok teplého typu v budúcnosti. Tieto búrky sú podobné búrkam produkujúcim krupobitie v trópoch, kde najväčšie krúpy môžu stále dopadať na povrch, napriek vysokým úrovniam mrznutia.

Tieto teplé búrky budú v budúcnosti najčastejšie v južnej Európe (SEU), čo povedie k regionálnemu nárastu frekvencie silného krupobitia. Potenciálne teplé búrky sa vyskytujú počas celého teplého obdobia a sú najčastejšie v septembri. Predpokladá sa, že sa budú vyskytovať najmä v SEU, predovšetkým v Taliansku a jeho okolí v lete a na jeseň.

Dôležitým zistením je, že hoci celkový SHP klesá, potenciál pre veľmi veľké krupobitie (Significant Severe Hail Potential, SSHP) nevykazuje taký výrazný pokles a regionálne dokonca rastie. V SEU sa pomer SSHP k SHP zdvojnásobí, čo naznačuje posun smerom k podmienkam priaznivým pre tvorbu najväčších krúp v teplejšej klíme. Keďže vplyv krupobitia nelineárne rastie s veľkosťou krúp, aj malý nárast veľkosti môže zvrátiť účinky klesajúceho signálu vo frekvencii.

Záverom, aj keď je SHP vo všeobecnosti projektovaný k poklesu, spoločnosť sa bude možno musieť pripraviť na (zriedkavé, ale) v budúcnosti silnejšie búrky s väčším dopadom. Je potrebný ďalší výskum, aby sa lepšie pochopil potenciál týchto teplých búrkových klastrov produkovať veľmi veľké a deštruktívne krupobitie na povrchu. JRi