Európska únia (EÚ) dosiahla významný pokrok v zmierňovaní zmeny klímy a je v tejto oblasti považovaná za svetového lídra. Tu je prehľad dosiahnutého pokroku pri znižovaní emisií skleníkových plynov (GHG) od roku 1990 a kľúčové faktory, ktoré k tomuto pokroku prispeli:

Pokrok pri znižovaní emisií GHG od roku 1990

• Celkové zníženie: EÚ úspešne znížila svoje domáce emisie GHG o 37 % od roku 1990. Ak sa zahrnú aj emisie z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy (ktoré sú zahrnuté do cieľa pre rok 2030), celkové čisté zníženie dosahuje 35,5 %.
• Ekonomický rast: Toto zníženie emisií sa dosiahlo, zatiaľ čo ekonomika EÚ (meraná HDP) vzrástla o viac ako dve tretiny.
• Zrýchlené znižovanie: V roku 2023 klesli celkové čisté emisie GHG EÚ o viac ako 9 % v priebehu jedného roka, čo predstavuje najväčšie relatívne ročné zníženie emisií za posledných niekoľko desaťročí (okrem roku 2020, ovplyvneného pandémiou COVID-19).
• Smerovanie k cieľom 2030: Súčasné projekcie naznačujú, že EÚ je na dobrej ceste splniť svoj cieľ pre rok 2030, ktorým je zníženie čistých emisií GHG aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Faktory, ktoré prispeli k znižovaniu emisií

K dosiahnutému pokroku prispeli predovšetkým rozsiahle politické iniciatívy a transformácia kľúčových sektorov.

1. Energetický systém a dekarbonizácia

Najväčším motorom znižovania emisií GHG bolo zníženie spotreby fosílnych palív, najmä uhlia, od roku 1990.

• Rast obnoviteľných zdrojov: Zrýchlená dekarbonizácia európskeho hospodárstva bola možná vďaka rýchlej expanzii obnoviteľnej energie. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie EÚ vzrástol z 10,2 % v roku 2005 na 24,5 % do roku 2023.
• Energetická efektívnosť: Zvýšená energetická účinnosť viedla k poklesu dopytu. Spotreba primárnej energie klesla od roku 2005 o 19,2 %, zatiaľ čo konečná spotreba energie klesla o 10,1 %.
• Politická podpora energetiky: Tento posun bol riadený politikami EÚ, ako sú Európsky klimatický zákon, balík Fit for 55 a plán REPowerEU.

2. Priemyselné a stavebné sektory

• Priemysel: Emisie GHG z priemyselného sektora výrazne klesli, a to o viac ako 35 % v rokoch 2005 až 2023. Toto zníženie možno pripísať zlepšeniam v energetickej a materiálovej účinnosti a poklesu emisií z určitých výrobných procesov.
• Budovy: Priame emisie GHG zo spaľovania fosílnych palív na vykurovanie a ohrev vody v budovách klesli v rokoch 2005 až 2023 o 35 %. Prispeli k tomu vyššie normy energetickej efektívnosti pre nové budovy, zlepšenie izolácie a prechod na menej uhlíkovo náročné palivá, ako aj miernejšie zimy.

3. Politické a regulačné nástroje

Európska únia zaviedla robustný politický a právny rámec:

• Európsky klimatický zákon: Stanovil záväzné ciele na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a zníženie čistých emisií GHG o minimálne 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
• Systém obchodovania s emisiami (ETS): Je kľúčovým nástrojom na znižovanie emisií, ktorý stanovuje cenu uhlíka. Pomohol znížiť emisie z európskych elektrární a priemyselných závodov približne o 47 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005.
• Balík Fit for 55: Zaviedol konkrétne ciele na posilnenie prirodzených záchytov uhlíka, zníženie emisií metánu a zaistenie prístupu k čistej, cenovo dostupnej a bezpečnej energii.

Sektory s pomalším pokrokom

V niektorých kľúčových sektoroch bol pokrok pomalší:

• Poľnohospodárstvo: Emisie GHG z poľnohospodárstva (metán a oxid dusný) klesli v rokoch 1990 až 2023 o 25 %, pričom však väčšina tohto pokroku bola zaznamenaná do roku 2005 a odvtedy bol zaznamenaný relatívne malý pokrok.
• Doprava: Emisie GHG z domácej dopravy síce v poslednom desaťročí mierne klesli, ale zmena bola iba okrajová. K roku 2023 boli emisie GHG z domácej dopravy iba o 6 % nižšie ako v roku 2005, ale stále o 18 % vyššie ako v roku 1990. Tento trend bol spôsobený najmä nárastom osobnej a nákladnej dopravy, čo prevážilo zlepšenia v energetickej účinnosti a technológiách.
• Sektor LULUCF (využívanie pôdy, zmena využívania pôdy a lesné hospodárstvo): Kapacita EÚ ako čistého záchytu uhlíka v pozemných ekosystémoch klesla v priemere o približne 30 % v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím (2014-2023). Tento pokles je spôsobený kombináciou faktorov, ako je starnutie lesov, častejšie a rozsiahlejšie ťažby, a rastúci vplyv zmeny klímy (napr. suchá, škodcovia a lesné požiare).

Celkovo EÚ preukázala, že je možné dosiahnuť významné zníženie emisií prostredníctvom jasných politických signálov a sústredeného úsilia o prechod na obnoviteľné zdroje energie a zvýšenú energetickú účinnosť. JRi