Profesionálny futbal, napriek svojej celosvetovej popularite, čelí obrovskej environmentálnej výzve: vytvára výraznú uhlíkovú stopu. Táto stopa pochádza z rôznych zdrojov – od výroby výstroja, cez energiu potrebnú na prevádzku štadiónov, až po cestovanie klubov a fanúšikov po celom svete. Hoci sa o tom hovorí čoraz viac, rozsah problému je prekvapujúci.

Hlavné zdroje emisií: Cestovanie, štadióny a výstroj

Najväčší podiel na uhlíkovej stope futbalu má jednoznačne doprava. Fanúšikovia, ktorí cestujú na veľké turnaje, ako je Liga majstrov alebo Majstrovstvá Európy, tvoria podľa štúdií väčšinu emisií. Napríklad na EURO 2024 sa predpokladá, že cestovanie fanúšikov bude predstavovať až 80 % z celkovej produkcie skleníkových plynov, čo je približne 490 000 ton CO₂. Podobne aj Majstrovstvá sveta 2022 v Katare vyprodukovali približne 3,63 milióna ton CO₂e, pričom 52 % z toho pripadalo na dopravu tímov, funkcionárov a fanúšikov. Ani vnútroštátny futbal nie je výnimkou – priemerný zápas prestížnej ligy (napr. anglickej) „vygeneruje“ okolo 1 700 ton CO₂e, z čoho polovicu spôsobujú fanúšikovia cestovaním. Medzinárodné zápasy sú ešte náročnejšie, s približne o 50 % vyššími emisiami kvôli leteckej doprave hosťujúcich fanúšikov. Extrémnym príkladom je jeden zápas svetového šampionátu, pri ktorom sa odhaduje 44 000–72 000 ton CO₂e, čo je ekvivalent ročnej jazdy desiatok tisíc bežných áut.

Okrem cestovania je významným faktorom aj spotreba energie na štadiónoch. Udržanie trávnatého ihriska vyžaduje obrovské množstvo vody a v niektorých prípadoch vykurovanie. Silné reflektory na nočné zápasy spotrebujú obrovské množstvo elektriny, hoci moderné LED osvetlenie dokáže znížiť spotrebu až o polovicu. Státisíce divákov na zápasoch spotrebujú veľa vody (toalety, občerstvenie), a netreba zabúdať ani na výrobu dresov, lôpt či kopačiek, ktoré sa často vyrábajú z plastov a syntetických materiálov. Pre ilustráciu, výroba jednej profesionálnej kopačky môže v priemere „vyprodukovať“ približne 100 kg CO₂. Celkovo sa odhaduje, že futbalový priemysel vypúšťa ročne desiatky miliónov ton CO₂, podľa niektorých štúdií okolo 30–60 miliónov ton.

Kluby a organizácie v boji za zelenú budúcnosť

Niektoré futbalové kluby a organizácie si tieto dopady už uvedomujú a aktívne prijímajú ekologické opatrenia. Anglický klub Forest Green Rovers (FGR) je svetovým priekopníkom, ktorý si už v roku 2010 stanovil cieľ uhlíkovej neutrality a dnes ho FIFA označila za „najzelenší futbalový klub na svete“. V areáli klubu nájdete solárne panely, nabíjacie stanice pre autá, elektrický robotický kosač, recykláciu dažďovej vody a dokonca vegánske menu pre hráčov aj fanúšikov. FGR od roku 2011 znížil emisie na jedného diváka o 42 % a úplne zrušil jednorazové plasty, nahradzujúc ich opakovane použiteľnými pohármi a táckami. Klub tiež buduje „Eco Park“, prvý drevený futbalový štadión na svete, obklopený 500 stromami a vybavený park-and-ride dopravou na minimalizáciu emisií z dopravy fanúšikov.

Ďalším príkladom je Tottenham Hotspur, ktorý sa zaviazal v rámci kampane UN Race to Zero znížiť emisie na polovicu do roku 2030 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2040. Klub pravidelne meria svoje emisie (v roku 2024 to bolo 94 056 ton CO₂e) a optimalizuje spotrebu plynu a elektriny, pričom 100 % nakúpenej energie je dnes certifikovane zelených. Aj Arsenal prostredníctvom partnerstva na nákup elektriny z obnoviteľných zdrojov ročne ušetrí 2,32 milióna kg CO₂.

Na najvyššej úrovni prijímajú klimatické stratégie aj FIFA a UEFA. FIFA sa na COP26 zaviazala znížiť emisie o 50 % do roku 2030 a dosiahnuť nulové emisie do roku 2040. UEFA zverejnila Stratégiu trvalo udržateľného futbalu 2030 a stanovila si podobný cieľ nulových emisií do roku 2040 s dočasným cieľom zníženia na polovicu do roku 2030. V roku 2022 sa UEFA pripojila ku kampani UN Race to Zero a v roku 2025 vydala konkrétny plán „Road to Zero“ na meranie a znižovanie uhlíkovej stopy interných aj turnajových aktivít. Federácie a organizátori veľkých turnajov investujú aj do zelených iniciatív; napríklad UEFA pri EURO 2024 vyčlenila 32 miliónov € na podporu vlakovej dopravy a udržateľných riešení na zníženie leteckej dopravy fanúšikov.

Inovácie a riešenia pre udržateľný futbal

Štadióny sa stávajú kľúčovými pre implementáciu ekologických riešení. Mnohé nové a rekonštruované štadióny investujú do obnoviteľnej energie. Príkladom je štadión Allianz-Riviera v Nice, ktorý je pokrytý tisíckami solárnych panelov. Počas MS 2014 v Brazílii získalo štyri z 12 štadiónov solárne strechy, čo predstavuje dodatočnú výrobu energie postačujúcu pre tisíce domácností. Okrem solárnych panelov sa zavádzajú aj zelené strechy, špeciálne LED osvetlenie a inteligentné technológie.

Pre úsporu vody a recykláciu sa na štadiónoch zavádzajú systémy zberu dažďovej vody a jej opätovného využitia na polievanie trávnika alebo údržbu areálu. Forest Green Rovers dokonca čistí aj vodu z toaliet a opätovne ju využíva na zavlažovanie ihriska. Pre elektromobilitu kluby inštalujú nabíjacie stanice pre elektromobily a ponúkajú alternatívne dopravné možnosti, ako sú subsidizované park-and-ride spoje. Pri EURO 2024 UEFA zaviedla zľavnené vlakové lístky a bezplatnú MHD pre držiteľov vstupeniek, aby skrátila emisie z leteckej dopravy. Moderné štadióny tiež integrujú prvky cirkulárnej ekonomiky, ako je triedenie a recyklácia odpadu a eliminácia jednorazových plastov, nahradených opakovane použiteľným riadom.

Výzvy a budúcnosť

Napriek rastúcim iniciatívam zostáva mnoho výziev. Rozšírenie turnajov na viac kontinentov (napr. MS 2026 v USA/Kanada/Mexiko či MS 2030 v troch krajinách) znamená extra lety a dlhšie trasy, čo významne zvyšuje uhlíkovú stopu. Problémom sú aj nejednotné štandardy v reportovaní emisií, keďže kluby a federácie často merajú a kompenzujú emisie vlastným spôsobom, bez jednotnej metodiky. Kritizovaný bol aj odklon od skutočného znižovania k nákupu uhlíkových úspor (tzv. „greenwashing“) – napríklad deklarované uhlíkovo neutrálne MS 2022 mali aj napriek tomu vysoké emisie, ktoré neboli plne vykompenzované reálnymi zmenami. Financovanie trvalo udržateľných riešení je ďalším limitom, keďže investície do solárnych systémov, zelených rekonštrukcií či ekologických štadiónov sú vysoké a musia byť dlhodobo rentabilné.

Zaradenie environmentálnych kritérií do futbalových pravidiel a výberu usporiadateľov je stále len v začiatkoch. Komplexný posun k uhlíkovej neutralite si vyžaduje spoluprácu všetkých zúčastnených – od medzinárodných federácií, národných zväzov, klubov až po hráčov a fanúšikov. Futbal však má zároveň obrovskú spoločenskú silu a globálny dosah, takže úspešné príklady a inovácie môžu ďaleko presiahnuť štadiónové oplotenie a pomôcť celému športu stať sa skutočne udržateľným. JRi

Zdroje: Štatistiky a príklady vychádzajú zo štúdií a správ o environmentálnom dopade futbalu earth.orgtheecologist.org, oficiálnych vyhlásení FIFA a UEFA inside.fifa.comuefa.com a z dát klubov (Forest Green Rovers, Tottenham) a expertov na šport a klímu unfccc.inttottenhamhotspur.comsolarplaza.com.