„Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050“ (ďalej len stratégia) je kľúčovým dokumentom, ktorého cieľom je identifikovať opatrenia potrebné na prechod Slovenska na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré má vyústiť do dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050. Tento ambiciózny cieľ, ku ktorému sa Slovensko prihlásilo v júni 2019, je v súlade s Parížskou dohodou a Európskou zelenou dohodou. Transformácia má priniesť významné environmentálne, ekonomické a zdravotné benefity, pričom zmena klímy predstavuje obrovský deštrukčný potenciál, ktorý by mohol ohroziť fungovanie štátu a spoločnosti.

Hlavné ciele a výzvy

Stratégia bola vypracovaná na základe modelovania rôznych scenárov, vrátane scenára s existujúcimi opatreniami (WEM) a scenára s dodatočnými opatreniami (WAM). Avšak ani tieto scenáre, ako sú podrobne analyzované, pravdepodobne neprivedú Slovensko ku klimatickej neutralite bez ďalšieho úsilia. Predpokladaný emisný zvyšok by v roku 2050 mohol byť 14 MtCO2ekv bez započítania záchytov zo sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva (LULUCF), alebo minimálne 7 MtCO2ekv po započítaní maximálnych možných záchytov z LULUCF. Práve eliminácia tohto zvyšku bude najťažšia a najdrahšia. Stratégia preto navrhuje ďalšie dodatočné opatrenia, označené ako NEUTRAL, ktoré ešte neboli modelované a majú Slovensku pomôcť dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Náklady a prínosy dekarbonizácie

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky podľa scenára WAM, ktorý predpokladá zníženie emisií o 70 % v porovnaní s rokom 1990 (bez záchytov LULUCF), by si vyžiadala dodatočné náklady vo výške 8 miliárd eur do roku 2030 a 196 miliárd eur v rokoch 2031 – 2050 oproti referenčnému scenáru WEM. Priemerné ročné výdavky by do roku 2040 predstavovali 1,8 % HDP a v rokoch 2020-2050 v priemere 4,2 % HDP. Tieto náklady zahŕňajú investície domácností, podnikateľského sektora a štátu do oblastí ako zatepľovanie, energeticky úsporné spotrebiče či obnoviteľné zdroje energie. Napriek počiatočným nákladom, nízkouhlíková transformácia sľubuje environmentálne, ekonomické a zdravotné benefity a môže dlhodobo podporiť rast HDP. Na druhej strane, môže viesť k nižšej spotrebe domácností a prerozdeleniu pracovných síl, čo si vyžiada sociálne projekty a vzdelávanie na prispôsobenie pracovnej sily novým požiadavkám trhu.

Možnosti financovania

Na financovanie klimatických opatrení budú k dispozícii značné prostriedky. Do roku 2030 by mohlo byť dostupných 9,9 až 10,5 miliardy eur z EÚ rozpočtu (do roku 2027), Modernizačného fondu a Environmentálneho fondu. Dlhodobo, v období rokov 2027 až 2050, sa predpokladá, že Slovensko bude mať k dispozícii 42 až 45 miliárd eur len z rozpočtu EÚ na opatrenia proti zmene klímy. Medzi hlavné finančné nástroje patria: Modernizačný fond (s podielom pre SR cca 1,35 miliardy EUR do 2030), Inovačný fond, EÚ rozpočet (Európske štrukturálne a investičné fondy) s plánovanými 25 % výdavkov na zmenu klímy, Environmentálny fond, ako aj ďalšie prostriedky zo zahraničia a Investičný plán Európskej zelenej dohody (vrátane Mechanizmu spravodlivej transformácie).

Sektorové úsilie a koordinácia

Všetky emisné sektory budú musieť spoločne prispieť k dosiahnutiu cieľa. Sektory ako doprava a poľnohospodárstvo musia zvrátiť trend neklesajúcich emisií, zatiaľ čo sektory energetiky a priemyselných procesov musia zvýšiť svoje redukčné úsilie, aby sa ich emisie v roku 2050 dostali pod cieľový emisný zvyšok. V sektore LULUCF je zase potrebné zvrátiť trend klesajúcich záchytov CO2. Dôslednú horizontálnu implementáciu opatrení má zabezpečiť Rada vlády Slovenskej republiky pre Európsku zelenú dohodu a nízkouhlíkovú transformáciu, ktorá sa schvaľuje spoločne s touto stratégiou.

Stratégia predstavuje komplexný rámec pre nízkouhlíkovú transformáciu Slovenska, avšak zdôrazňuje, že je potrebné domodelovať a analyzovať dopady ďalších dodatočných opatrení (NEUTRAL), aby sa cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 skutočne dosiahol. Tiež bude potrebné prehodnotiť pripravenosť orgánov štátnej a verejnej správy na efektívne využívanie rastúcich finančných prostriedkov určených na dekarbonizačné projekty. Klimatická zmena je jednou z najväčších výziev 21. storočia a jej riešenie si vyžaduje komplexný prístup naprieč celou spoločnosťou. JRi