Prechod k uhlíkovej neutralite je pre Európsku úniu nielen environmentálnou nevyhnutnosťou, ale aj výzvou vyžadujúcou hlboké systémové transformácie, ktoré presahujú technologické inovácie a ekonomickú reštrukturalizáciu. Dotýka sa sociálnych praktík, inštitucionálnych usporiadaní a normatívnych rámcov, pričom si vyžaduje zabezpečiť spravodlivú, sociálne súdržnú a teritoriálne citlivú zmenu, ktorá nikoho neopomenie. Takýto cieľ je zakotvený v Európskom zelenom dohovore.

Štúdia „Fair transition to climate neutrality: A Scoping Study“ od Edoarda Crociho a Zuzany Harmáčkovej, dokončená v máji 2025, bola vypracovaná pre Európsku komisiu. Jej hlavným cieľom je identifikovať vznikajúce smery výskumu a medzery vo vedomostiach, ktoré by mohli informovať budúce priority financovania v rámci Európskeho partnerstva pre sociálne transformácie a odolnosť (STR) programu Horizont Európa. Partnerstvo STR, plánované na spustenie v roku 2027, má za cieľ posilniť odolnosť, spravodlivosť, inkluzívnosť a sociálnu súdržnosť v reakcii na veľké spoločenské výzvy, vrátane klimatických zmien.

Štúdia sa zameriava na sedem kľúčových tematických oblastí relevantných pre spravodlivý prechod k uhlíkovej neutralite:

• Koncepcia spravodlivosti, informovaná rôznymi ekonomickými, politickými a kultúrnymi tradíciami.
• Postoje, hodnoty a životný štýl, ako hnacie sily alebo prekážky systémovej zmeny.
• Dôvera a legitimita, ktoré sú základom efektívneho prijímania politík a demokratického riadenia.
• Nástroje a rámce klimatickej politiky, s ohľadom na ich sociálne vplyvy.
• Systémové prístupy k dizajnu, pre integráciu sociálnych a humanitných vied do inovačných procesov.
• Demokratizácia prechodu, zameraná na participatívne mechanizmy a sociálny dialóg.
• Zeleno-digitálne prepojenie, skúmajúce synergie a napätie medzi technologickými a ekologickými transformáciami.

Prvá časť štúdie sa venuje koncepcii spravodlivosti, nástrojom klimatickej politiky, systémovým prístupom k dizajnu a zeleno-digitálnemu prepojeniu. Druhá časť analyzuje postoje, hodnoty a životný štýl, dôveru a legitimitu a demokratizáciu prechodu.

Kľúčové výzvy a medzery vo vedomostiach

V oblasti koncepcia spravodlivosti síce akademický výskum aj projekty uznávajú jej viacrozmernosť (distribučné, procedurálne, medzigeneračné, teritoriálne aspekty), mnohé projekty sa však vyhýbajú riešeniu dlhodobých príčin vylúčenia, ako sú historické nespravodlivosti alebo nerovnomerné rozvojové cesty. Pri nástrojoch a rámcoch klimatickej politiky je trend smerom k politikám, ktoré znižujú emisie a zároveň zohľadňujú ich širšie dopady na domácnosti, pracovníkov a regióny. Napriek tomu, relatívne málo projektov poskytuje poznatky o tom, ako rôzne sociálne skupiny pociťujú dopady týchto nástrojov, alebo ako sú navrhnuté a implementované kompenzačné mechanizmy. Verejná diskusia o distribučných efektoch a komunikácii benefitov zostáva nedostatočne rozvinutá. Systémové prístupy k dizajnu sa čoraz viac využívajú na podporu spolupráce a riadenia komplexnosti. Avšak, len málo projektov investuje do nových profesijných profilov, vzdelávacích ciest alebo kapacít verejného sektora, ktoré by umožnili ich širšie prijatie. V oblasti zeleno-digitálneho prepojenia sa projekty začali zaoberať rizikami nerovného prístupu k infraštruktúre, digitálnym nástrojom a zručnostiam. Environmentálne dopady digitalizácie (napr. spotreba energie a materiálov) sa však zriedkavo posudzujú a koordinácia medzi digitálnymi a zelenými agendami často zostáva obmedzená.

Čo sa týka postojov, hodnôt a životného štýlu, existuje významná „medzera medzi hodnotami a činmi“, kde ľudia síce majú pro-udržateľné hodnoty, ale nekonajú podľa nich kvôli systémovým obmedzeniam. Pretrvávajú štrukturálne a systémové prekážky, ako sú efekty „lock-in“ (napríklad mestské plánovanie závislé od automobilov) a ekonomické modely uprednostňujúce rast pred dostatkom. Nedostatočne sa chápe, ako kultúra, svetonázory a emócie ovplyvňujú prechod k udržateľnosti, ako aj to, ako začleniť hodnoty ako starostlivosť a empatia do každodenného života. V oblasti dôvery a legitimity zostáva inštitucionálna nedôvera významnou bariérou, často spojenou s historickými nerovnosťami a nedostatkom súladu politík. Šírenie dezinformácií a nedostatočné pochopenie úlohy médií a komunikácie pri budovaní dôvery predstavuje tiež veľkú výzvu. Modely participatívneho riadenia sú síce nevyhnutné, no často trpia nerovnováhou moci a symbolickým zahrnutím bez skutočného vplyvu. Pokiaľ ide o demokratizáciu zelenej transformácie, participatívne procesy sú často povrchné a nedostatočne zahŕňajú marginalizované skupiny. Ekonomická spravodlivosť a spravodlivý prístup k zeleným inováciám zostávajú nerovné, s rizikom, že zelený rast prehĺbi existujúce nerovnosti. Existujú tiež štrukturálne mocenské a politické bariéry, ktoré bránia transformačným zmenám.

Prierezové výzvy a budúce priority

Naprieč všetkými témami je prierezovou výzvou absencia spoločných metód na posudzovanie dopadov, ktoré by systematicky zachytávali vplyvy politík na rôzne sociálne, environmentálne a ekonomické dimenzie. Dôležité je tiež posilnenie inštitucionálnych kapacít a rozšírenie prístupu k vedomostiam o inovatívnych prístupoch a technológiách. Medzi prioritné oblasti výskumu pre budúcu SRIA patria geopolitické posuny a prístup k zdrojom, verejná dôvera a odolnosť voči politikám, asymetrické priemyselné a teritoriálne dopady, úloha umelej inteligencie a digitálnych nástrojov, nové prístupy k financovaniu, zlepšenie koordinácie naprieč úrovňami riadenia, nástroje pre lokálnu implementáciu, integrované hodnotenie dopadov, priestorová spravodlivosť a inštitucionálna kapacita a adaptácia.

Záverom možno povedať, že úspešná a spravodlivá transformácia k uhlíkovej neutralite si vyžaduje komplexný, integrovaný a demokratický prístup. Vyplnenie identifikovaných medzier vo vedomostiach a riešenie pretrvávajúcich výziev je nevyhnutné pre posilnenie transformačnej kapacity Európy a zabezpečenie, aby prechod bol skutočne spravodlivý pre všetkých. JRi

Glosár kľúčových pojmov

• Adaptívne riadenie (Adaptive Governance): Flexibilné riadiace štruktúry, ktoré sa dokážu učiť a prispôsobovať meniacim sa výzvam a neistotám, pričom si udržujú dôveru verejnosti.
• Akceptácia verejnosti (Public Acceptability): Miera, do akej verejnosť súhlasí alebo podporuje politiky, najmä environmentálne, často podmienená vnímaním spravodlivosti a prínosov.
• Asymetrie moci (Power Asymmetries): Nerovnaké rozdelenie moci a vplyvu medzi rôznymi zainteresovanými stranami, ktoré môže viesť k vylúčeniu marginalizovaných hlasov z rozhodovacích procesov.
• Behaviorálne impulzy (Behavioral Nudges): Jemné zásahy, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie a správanie ľudí bez obmedzenia ich slobody voľby, často používané na podporu udržateľných rozhodnutí.
• CORDIS (Community Research and Development Information Service): Databáza Európskej komisie, ktorá poskytuje informácie o všetkých projektoch financovaných EÚ v oblasti výskumu a vývoja.
• Dekarbonizácia (Decarbonisation): Proces znižovania emisií uhlíka, najmä oxidu uhličitého, do atmosféry prostredníctvom znižovania spotreby fosílnych palív.
• Demokratizácia zelenej transformácie (Democratisation of the Green Transition): Proces zabezpečenia, aby boli politiky a rozhodnutia súvisiace so zelenou transformáciou inkluzívne, participatívne a spravodlivé, s aktívnym zapojením rôznych spoločenských aktérov.
• Dezinformácie/Misinformácie (Disinformation/Misinformation): Nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, šírené zámerne (dezinformácie) alebo neúmyselne (misinformácie), ktoré podkopávajú dôveru a bránia efektívnej klimatickej akcii.
• Digitálna priepasť (Digital Divide): Rozdiel v prístupe k digitálnym technológiám a digitálnej gramotnosti medzi rôznymi skupinami obyvateľstva, ktorý môže prehlbovať nerovnosti.
• Distribučná spravodlivosť (Distributive Justice): Spravodlivé rozdelenie prínosov a nákladov transformačných politík medzi rôzne skupiny a územia.
• Dôvera (Trust): Viera v spoľahlivosť, pravdivosť a schopnosť inštitúcií, vedy a jednotlivcov, ktorá je kľúčová pre prijatie a implementáciu politík.
• Európsky zelený dohovor (European Green Deal): Súbor politických iniciatív Európskej komisie s hlavným cieľom urobiť Európu klimaticky neutrálnou do roku 2050.
• Horizon 2020 / Horizon Europe: Rámcové programy Európskej únie pre výskum a inovácie.
• Inkluzívnosť (Inclusiveness): Zabezpečenie, aby boli všetky skupiny spoločnosti, najmä tie zraniteľné a marginalizované, zapojené a aby boli zohľadnené ich potreby a perspektívy v transformačných procesoch.
• Klimatická neutralita (Climate Neutrality): Dosiahnutie nulových čistých emisií skleníkových plynov, buď ich znížením, alebo ich kompenzáciou.
• Legitimita (Legitimacy): Vnímanie spravodlivosti, transparentnosti a efektívnosti riadiacich procesov a politík, ktoré je nevyhnutné pre ich verejnú podporu a prijatie.
• Medzigeneračná spravodlivosť (Intergenerational Equity): Zabezpečenie spravodlivého rozdelenia prínosov a nákladov environmentálnych a sociálnych rozhodnutí medzi súčasné a budúce generácie.
• Medzera medzi hodnotami a konaním (Value-Action Gap): Rozdiel medzi vyznávanými hodnotami (napr. pro-environmentálnymi) a skutočným správaním, často spôsobený systémovými alebo štrukturálnymi prekážkami.
• Obehová ekonomika (Circular Economy): Ekonomický model, ktorý sa zameriava na zníženie odpadu a maximalizáciu využitia zdrojov prostredníctvom opätovného použitia, recyklácie a regenerácie materiálov.
• Participatívne riadenie (Participatory Governance): Riadiaci prístup, ktorý aktívne zapája občanov, občiansku spoločnosť a zainteresované strany do rozhodovacích procesov, čím zvyšuje legitimitu a dôveru.
• Politická ekonómia (Political Economy): Štúdium prepojenia medzi politikou, ekonómiou a spoločnosťou, často s kritickým pohľadom na rozdelenie moci a bohatstva.
• Procedurálna spravodlivosť (Procedural Justice): Spravodlivosť a transparentnosť procesov rozhodovania, vrátane prístupu k informáciám a možnosti ovplyvniť výsledky.
• Reparačná spravodlivosť (Reparative Justice): Prístup, ktorý sa zameriava na nápravu historických a štrukturálnych nespravodlivostí, najmä voči marginalizovaným komunitám.
• Scopus: Bibliografická databáza abstraktov a citácií recenzovanej literatúry, vrátane vedeckých časopisov, kníh a konferenčných materiálov.
• Sociálne transformácie (Social Transformations): Hlboké a rozsiahle zmeny v spoločenských praktikách, inštitucionálnych usporiadaniach a normatívnych rámcoch.
• Spravodlivá transformácia (Just Transition): Zabezpečenie, aby prechod k udržateľnejšej a klimaticky neutrálnej ekonomike bol spravodlivý pre všetkých, najmä pre pracovníkov a komunity, ktoré sú najviac ovplyvnené.
• Spravodlivosť uznania (Recognition Justice): Uznanie a rešpektovanie rôznych svetonázorov, kultúrnych pozadí a systémov poznania, najmä marginalizovaných komunít.
• Strategická výskumná a inovačná agenda (Strategic Research and Innovation Agenda – SRIA): Dokument, ktorý stanovuje prioritné smery výskumu a inovácií pre partnerstvá v rámci programov EÚ, ako je Horizon Europe.
• Systémový dizajn (Systemic Design): Komplexný prístup k dizajnu, ktorý sa zameriava na pochopenie a intervenciu do celých systémov (napr. sociálnych, ekonomických, environmentálnych) s cieľom dosiahnuť udržateľné transformácie.
• Teritoriálna spravodlivosť (Territorial Justice): Spravodlivé rozdelenie prínosov a nákladov v rámci geografických území, zohľadňujúce regionálne disparity a miestne potreby.
• Transformačný výskum (Transformative Research): Výskum, ktorý sa nielen snaží získať nové poznatky o spoločenských transformáciách, ale aj aktívne prispieva k ich uskutočňovaniu.
• Uhlíková cenotvorba (Carbon Pricing): Mechanizmy, ako sú uhlíkové dane alebo systémy obchodovania s emisiami, ktoré pripisujú finančnú cenu emisiám uhlíka s cieľom motivovať k ich znižovaniu.
• Zelený digitálny nexus (Green-Digital Nexus): Prepojenie a vzájomná interakcia medzi digitálnymi technológiami a environmentálnou udržateľnosťou, vrátane synergií aj napätí.