Správa vypracovaná konzorciom pod vedením Milieu Consulting SRL analyzuje kľúčové výzvy a bariéry brániace iniciatívam na výsadbu stromov v Európskej únii v rámci záväzku EÚ vysadiť do roku 2030 tri miliardy dodatočných stromov. Tento ambiciózny cieľ, súčasť stratégií EÚ v oblasti biodiverzity a lesov, je zameraný na boj proti klimatickým zmenám a obnovu prírodného kapitálu Európy.

Hlavné výzvy a bariéry: Prieskum a rozhovory s aktérmi identifikovali niekoľko rozsiahlych prekážok:

• Financovanie: Nedostatok dostatočného a dlhodobého financovania je najčastejšou prekážkou, najmä pre údržbu a monitoring. Prístup k existujúcim zdrojom (napr. Spoločná poľnohospodárska politika – CAP) je často zložitý pre administratívnu kapacitu miestnych samospráv. Uhlíkové kredity sú sľubné, no organizácie na výsadbu stromov z nich často nemajú priamy prospech, čo obmedzuje reinvestície.
• Potreba pôdy a konflikty vo využívaní pôdy: V EÚ existuje intenzívna konkurencia o pôdu medzi lesníctvom, poľnohospodárstvom, urbanizmom a infraštruktúrou, čo vedie k vysokým nákladom a regulačným prekážkam. Zmena klasifikácie poľnohospodárskej pôdy na lesnú prináša právne komplikácie. Mestské lesníctvo sa stretáva s obmedzeným priestorom a miestnym odporom.
• Súlad s ekologickými podmienkami: Záväzok EÚ vyžaduje výsadbu „správneho stromu na správnom mieste pre správny účel“ a dodržiavanie princípu „nespôsobovať významnú ujmu“ (DNSH). Výzvou je dostupnosť kvalitných pôvodných sadeníc a výber druhov odolných voči klimatickým zmenám (napr. suchu), ako aj nedostatok odborných znalostí a jasných technických usmernení.
• Politická podpora, spolupráca a komunikácia: Úspech iniciatív závisí od politickej podpory, ktorá je však ovplyvnená roztrieštenými štruktúrami a protichodnými záujmami. Nedostatok koordinácie medzi úrovňami riadenia a aktérmi bráni súdržným stratégiám. Pretrváva tiež nedostatočné povedomie o výhodách výsadby stromov a o samotnom záväzku.
• Právny rámec a legislatíva: Zložité a časovo náročné národné povoľovacie systémy spomaľujú zalesňovanie. Pre zjednodušenie procesov sú potrebné legislatívne úpravy, napríklad uvoľnením rekvalifikácie využívania pôdy.
• Konzistentnosť s cieľmi ochrany prírody: Implementácia národných lesníckych plánov a cieľov ochrany je často nejednotná a neúplná, čo vedie k regionálnym rozdielom v pokroku.

Odporúčania a riešenia: Prekonanie týchto výziev si vyžaduje komplexný a integrovaný prístup.

• Financovanie a právne aspekty: EÚ by mala zriadiť vyhradený finančný nástroj pre výsadbu stromov, pokrývajúci všetky náklady. Členské štáty by mali upraviť legislatívu tak, aby organizácie mohli priamo profitovať z uhlíkových kreditov, čo umožní reinvestície. Je kľúčové zjednodušiť byrokratické procesy a zaviesť flexibilné kategórie využívania pôdy.
• Využívanie pôdy a ekologické princípy: Prioritou by mala byť kvalitná výsadba a obnova existujúcich lesných plôch a mestských oblastí, s dôrazom na pôvodné a klímou adaptované druhy. Členské štáty by mali podporovať regionálne plány na identifikáciu vhodných oblastí a uplatňovať usmernenia EÚ pre biodiverzitne šetrnú výsadbu.
• Spolupráca a povedomie: Posilniť koordináciu medzi úrovňami riadenia a zapojiť všetky zainteresované strany – vlastníkov pôdy, komunity, mimovládne organizácie, podniky – už od počiatočných fáz projektu. Kampane na zvyšovanie povedomia by mali zdôrazňovať široké prínosy stromov pre klímu, biodiverzitu a ľudské blaho. Zjednodušenie administratívnych procesov a podpora partnerstiev medzi súkromným a verejným sektorom môže povzbudiť širšiu účasť.

Úspešné splnenie záväzku EÚ vysadiť tri miliardy stromov si vyžaduje komplexný prístup, ktorý integruje financovanie, legislatívne úpravy, environmentálne princípy a intenzívnu spoluprácu všetkých zainteresovaných strán. Týmto spôsobom sa zabezpečí dlhodobá udržateľnosť a prínos pre biodiverzitu a odolnosť voči klimatickým zmenám v celej EÚ. JaroR