Panuje rozšírená mylná predstava, že lesy v industrializovaných krajinách severnej pologule – krajinách Prílohy 1 podľa Dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) – nie sú ohrozené, alebo sú ohrozené menej ako tropické lesy. Táto správa však zdôrazňuje, že opak je pravdou. Severné lesy čelia masívnym stratám ekosystémovej integrity, biodiverzity a kapacity na ukladanie uhlíka, čo trvá už desaťročia. Ak sa tento trend nezvráti, severné lesy sa môžu už do roku 2060 zmeniť z celkového čistého zachytávača uhlíka na jeho zdroj.

Čo sú severné lesy a prečo sú dôležité? Severné lesy sú definované ako boreálne a mierne lesy industrializovaných krajín severnej pologule, ktoré pokrývajú približne 40 % celosvetovej lesnej plochy a rovnaký podiel globálnych zásob lesného uhlíka. Globálne lesy sú zodpovedné za 91 % celkového sekvestrácie uhlíka v suchozemských ekosystémoch, pričom severné lesy prispievajú ročne približne 0,7 Gt uhlíka (čo je asi 20 % globálneho lesného úložiska).

Kľúčové hrozby pre severné lesy: Hlavnými príčinami úbytku kapacity severných lesov na ukladanie uhlíka a ich degradácie sú:

• Klimaticky podmienený nárast prírodných narušení: Patrí sem zvýšená frekvencia a intenzita lesných požiarov, výskytu škodcov (napríklad lýkožrútov) a sucha. Požiare v boreálnych lesoch v roku 2021 spôsobili rekordne vysoké emisie CO2. Od roku 2002 Kanada zaznamenala zvýšenú úmrtnosť stromov v dôsledku sucha, čo viedlo k stratám biomasy uhlíka vo výške približne 0,46 Gt ročne.
• Neudržateľné lesné hospodárstvo: Prevažujúcim modelom je rotačné lesníctvo s holorubmi, ktoré spôsobuje degradáciu ekosystémov, ohrozuje biodiverzitu a nie je vhodné ako model manažmentu pre zmierňovanie zmeny klímy. Na miestach ako Švédsko a Fínsko transformovalo rotačné lesníctvo 90 % lesnej plochy za posledných 70 rokov, pričom 1 400 druhov vo Švédsku je veľmi negatívne ovplyvnených lesníctvom.
• Strata primárnych a pralesovitých lesov: Menej ako 10 % severných lesov je pod nejakou úrovňou ochrany, čo je menej ako v tropických lesoch. Tieto staré lesy sú pritom kľúčovými zachytávačmi uhlíka a centrami biodiverzity.
• Rastúci dopyt po dreve: Spotreba priemyselného ihličnatého dreva (na papier a drevené výrobky) sa v rokoch 1960 až 2010 takmer zdvojnásobila a do roku 2050 sa má zvýšiť o ďalších 75 %. Tento dopyt je hlavným motorom intenzifikácie lesníctva.

Klesajúce úložisko uhlíka a riziko bodu zlomu: Zatiaľ čo globálne čisté lesné úložisko uhlíka sa medzi rokmi 1990 a 2020 zvýšilo, úložisko severných lesov sa znížilo o 23 %. Kanadské a ázijské lesy (najmä v Rusku) sa zmenili z úložiska uhlíka na jeho zdroj. Ak sa tento trend nezvráti, severné lesy sa môžu do roku 2060 stať celkovým zdrojom uhlíka, čo spustí proces uvoľňovania obrovských zásob uhlíka z biomasy a pôdy do atmosféry, čo by viedlo k ďalšiemu otepľovaniu v seba zosilňujúcej sa slučke. Prekročenie tohto kritického bodu zlomu by pravdepodobne znemožnilo udržať globálne oteplenie pod 1,5 °C.

Neudržateľné politiky a mylné predstavy: Vlády severných lesných krajín sa vo svojich národných záväzkoch podľa Parížskej dohody (NDCs) spoliehajú na masívne opatrenia v oblasti opätovného zalesňovania a zalesňovania (160 miliónov hektárov do polovice storočia). Správa však tvrdí, že je nepravdepodobné, že sa to dá realizovať bez vážnych konfliktov s využitím pôdy a kompromisov pre potravinovú bezpečnosť a biodiverzitu. Okrem toho sa často argumentuje, že intenzifikácia lesného hospodárstva a zvýšenie ťažby dreva môže nahradiť fosílne palivá a materiály, čím sa dosiahne pozitívny klimatický efekt. Avšak štúdie ukazujú, že tento „substitučný faktor“ je medzi 0,4 a 0,8, čo znamená, že klimatický efekt je negatívny. Drevený strom ponechaný na odumretie a rozklad v lese je trvanlivejšie úložisko uhlíka, než keby bol ten istý strom vyťažený, spracovaný a použitý. Súčasné uhlíkové náklady globálnej ťažby dreva sú približne 0,8 Gt uhlíka ročne.

Cesta vpred: Posilnenie úložiska severných lesov

Na ochranu a obnovu úložiska uhlíka v severných lesoch, ako aj ich biodiverzity a odolnosti, sú nevyhnutné nasledujúce stratégie:

• Rýchle zníženie emisií skleníkových plynov v súlade s dlhodobým cieľom Parížskej dohody.
• Účinná ochrana najmenej 30 % všetkých ekosystémov severných lesov, vrátane všetkých zostávajúcich primárnych a pralesovitých lesov. Tieto lesy by mali byť prvou prioritou ochrany.
• Zastavenie degradácie obhospodarovaných lesov a obnova ich odolnosti a schopnosti ukladať uhlík. Rozšírenie objemu existujúcich lesov má najväčšie krátkodobé pozitívne účinky na bilanciu uhlíka.
• Prechod z rotačného lesníctva a holorubov na manažment lesných ekosystémov (FEM). FEM je sľubné riešenie, ktoré by mohlo zvýšiť ročné úložisko uhlíka v severných lesoch o približne 0,8 Gt (čo zodpovedá 20 % súčasného globálneho lesného úložiska), pričom by zároveň riešilo krízu biodiverzity a posilňovalo odolnosť ekosystémov.
• Zníženie neudržateľnej spotreby lesných produktov, najmä papiera a dreva.
• Obmedzenie využívania bioenergie a zastavenie dotácií na spaľovanie stromov a plodín.

K dispozícii je stále priestor na zmenu tohto vývoja, ale je potrebné konať naliehavo a rozhodne. JaroR

---

Glosár kľúčových pojmov

• Zásyp uhlíka (Carbon Sink): Akýkoľvek proces, aktivita alebo mechanizmus, ktorý odstraňuje skleníkový plyn z atmosféry. Lesy sú prírodné zásypy uhlíka, ktoré absorbujú CO2 prostredníctvom fotosyntézy.
• Zdroj uhlíka (Carbon Source): Čokoľvek, čo uvoľňuje uhlík do atmosféry, napríklad spaľovanie fosílnych palív alebo odlesňovanie. Keď les stráca viac uhlíka, ako viaže, stáva sa zdrojom.
• Uhlíkové zásoby/zásoby (Carbon Pools/Stocks): Zásobníky uhlíka uložené v ekosystéme, napríklad v živej biomase (stromy, rastliny), mŕtvom dreve, pôde a podstielke.
• Uhlíkové toky (Carbon Fluxes): Pohyb uhlíka medzi rôznymi zásobníkmi v ekosystéme.
• Krajiny prílohy 1 (Annex 1 Countries): Industrializované krajiny, ako sú definované v Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktoré sa zaviazali znižovať emisie skleníkových plynov.
• Bóreálne lesy (Boreal Forests): Najväčší suchozemský bióm na svete, charakterizovaný ihličnatými lesmi, ktoré rastú v oblastiach s dlhými, chladnými zimami a miernymi letami, zvyčajne medzi 50° a 70° severnej zemepisnej šírky.
• Mierne lesy (Temperate Forests): Lesy rastúce v miernom podnebí, ktoré sa vyznačujú výraznými ročnými obdobiami a často zmesou listnatých a ihličnatých stromov.
• Staré lesy (Old-growth Forests): Lesy, ktoré dosiahli pokročilý vek bez významného narušenia ľuďmi alebo prírodnými silami, vyznačujúce sa komplexnou štruktúrou, veľkými stromami a akumuláciou organickej hmoty.
• Rotačné lesné hospodárstvo (Rotation Forestry): Systém lesného hospodárstva, pri ktorom sa stromy vysádzajú, pestujú a zbierajú v pravidelných intervaloch (rotačných obdobiach), často s cieľom maximalizovať produkciu dreva.
• Čistý výrub (Clear-cutting): Metóda ťažby dreva, pri ktorej sa v danej oblasti vyrúbu všetky stromy, bez ohľadu na veľkosť alebo druh.
• Odlesňovanie (Deforestation): Premena lesnej pôdy na nelesné využitie (napr. poľnohospodárstvo, rozvoj).
• Obnova lesa (Reforestation): Obnovenie lesa na pôde, ktorá bola predtým zalesnená, ale ktorá bola vyčistená alebo degradovaná.
• Zalesňovanie (Afforestation): Založenie lesa alebo porastu stromov na ploche, kde v nedávnej dobe nebola žiadna stromová pokrývka.
• Degradácia lesov (Forest Degradation): Antropogénne narušenia, ktoré vedú k okamžitej alebo dlhodobej strate alebo zhoršeniu ekologickej integrity lesného ekosystému.
• Prelomový prvok (Tipping Element): Komponent Zemského systému, ktorý môže reagovať nelineárnym spôsobom na zmenu klímy prechodom do podstatne odlišných dlhodobých stavov po prekročení kľúčových prahových hodnôt.
• Globálny rámec pre biodiverzitu Kunming-Montreal (Kunming-Montreal Global Biodiversity Framework): Medzinárodná dohoda z roku 2022, ktorej cieľom je zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity.
• Národne určené príspevky (NDCs – Nationally Determined Contributions): Klimatické záväzky, ktoré si stanovila každá krajina podľa Parížskej dohody.
• Integrované hodnotiace modely (IAMs – Integrated Assessment Models): Počítačové modely používané na analýzu vzájomných vzťahov medzi energetickými technológiami, využívaním energie, zmenami vo využívaní pôdy a spoločenskými trendmi, ktoré spôsobujú emisie skleníkových plynov alebo im bránia.
• Ekosystémové lesné hospodárstvo (Ecosystem-based Forestry): Prístup k lesnému hospodárstvu, ktorý sa snaží udržiavať zdravé a odolné ekosystémy minimalizovaním narušení a napodobňovaním prirodzených procesov, pričom sa zohľadňuje viacero funkcií ekosystému.