Svetová ekonomika čelí bezprecedentným environmentálnym krízam, vrátane klimatickej zmeny, straty biodiverzity a rozsiahleho znečistenia. Dosiahnutie prechodu k nulovým čistým emisiám (tzv. net-zero) si vyžaduje zásadné systémové zmeny a masívne investície do nízkouhlíkovej infraštruktúry a technológií, najmä v rozvíjajúcich sa trhoch a rozvojových ekonomikách (EMDEs). Odhaduje sa, že globálne klimatické investície budú do roku 2030 predstavovať minimálne 4 bilióny dolárov. Tento „zelený investičný tlak“ predstavuje nielen príležitosť na postupné zlepšenia, ale šancu na systémovú transformáciu, ktorá môže spustiť nový rastový príbeh, podporiť trvalo udržateľný, inkluzívny a odolný ekonomický rast.

Umelá inteligencia (AI) je ideálne postavená na to, aby tento prechod urýchlila. Ako všeobecne použiteľná technológia môže AI zvýšiť rýchlosť, efektívnosť a účinnosť inovačných procesov a nasadzovania kapitálu. Napriek jej potenciálu však existuje obmedzený výskum o jej konkrétnom vplyve na nízkouhlíkový prechod a o jej makroúrovňových efektoch. Nová štúdia identifikuje päť kľúčových oblastí, v ktorých môže AI výrazne podporiť klimatickú transformáciu:

• Transformácia komplexných systémov: Dekarbonizácia globálnej ekonomiky si vyžaduje radikálne zmeny v kľúčových systémoch, ako sú mestá, pôda, doprava a energetika. AI môže optimalizovať riadenie sietí, zlepšiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a predpovedať investičné riziká v nízkouhlíkových projektoch, čím zefektívni financovanie v EMDEs.
• Inovácia technológií a efektívnosť zdrojov: Takmer polovica zníženia emisií potrebných na dosiahnutie net-zero do roku 2050 bude pochádzať z technológií, ktoré sú v súčasnosti vo fáze prototypu alebo demonštrácie. AI môže urýchliť objavovanie nových materiálov (napr. Google DeepMind GNoME identifikoval milióny teoretických krištáľových štruktúr) a vylepšiť efektivitu zdrojov v priemysle, logistike a recyklácii (napr. Amazon pri optimalizácii balenia, GreyParrot pri triedení odpadu).
• Ovplyvňovanie správania a návykov: Zmeny v životnom štýle a spotrebiteľskom správaní môžu do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov o 40 – 70 %. AI môže poskytovať personalizované odporúčania pre nízkouhlíkové možnosti, optimalizovať spotrebu energie v domácnostiach (napr. Google Nest, Oracle Opower) a pomáhať znižovať potravinový odpad (napr. Winnow Vision). V doprave Google Maps už ponúka palivovo efektívne trasy.
• Modelovanie klimatických systémov a politických intervencií: AI dokáže spracovať rozsiahle súbory dát a simulovať komplexné scenáre v reálnom čase, čo zlepšuje presnosť klimatických modelov a predpovedí počasia (napr. IceNet pre morský ľad). Môže tiež pomáhať pri navrhovaní a monitorovaní efektívnosti klimatických politík (napr. Climate Policy Radar) a pri vývoji ekonomických modelov zahŕňajúcich metriky „nad rámec HDP“.
• Riadenie adaptácie a odolnosti: S rastúcou frekvenciou klimatických katastrof je kľúčová schopnosť predpovedať riziká a adaptovať sa. AI už zlepšuje systémy včasného varovania pred extrémnymi udalosťami (napr. Google FloodHub pre záplavy), čím pomáha predchádzať škodám a zachraňovať životy. Taktiež podporuje dlhodobú odolnosť prostredníctvom rozsiahlych simulácií, napríklad pri sledovaní straty biodiverzity po lesných požiaroch.

Kvantifikácia potenciálu zníženia emisií AI

Štúdia, ktorá sa zamerala na tri kľúčové sektory – energetiku, mäso a mliečne výrobky a ľahké cestné vozidlá – ktoré spoločne prispievajú k takmer polovici globálnych emisií, odhaduje značný potenciál AI na zníženie emisií skleníkových plynov. AI by mohla do roku 2035 znížiť globálne emisie o 3,2 – 5,4 GtCO2e ročne len z týchto troch sektorov.

• V energetike AI môže optimalizovať riadenie siete a zvýšiť efektivitu solárnej a veternej energie, čo by viedlo k zníženiu emisií o 1,8 GtCO2e ročne.
• V sektore mäsa a mliečnych výrobkov sa očakáva, že AI zvýši mieru prijatia alternatívnych proteínov (APs) tým, že zlepší ich chuť a textúru a zníži výrobné náklady. To by mohlo viesť k úsporám emisií až 1,7 – 3,0 GtCO2e ročne v ambicióznom scenári.
• V sektore ľahkých cestných vozidiel AI-vylepšená zdieľaná mobilita a vylepšenia v dostupnosti elektrických vozidiel (EVs) (napr. lacnejšie batérie, optimálne umiestnenie nabíjacích staníc) by mohli ročne ušetriť 0,5 – 0,6 GtCO2e.

Tieto odhadované zníženia emisií sú dôležité, pretože viac než prevyšujú odhadovaný nárast emisií z globálnej spotreby energie dátových centier a AI aktivít (0,4 – 1,6 GtCO2e). To silne podporuje argument, že používanie AI na riešenie klimatickej hrozby je nielen dôležité, ale priam nevyhnutné.

Obmedzenia a úloha štátu

Napriek sľubným výsledkom má štúdia aj obmedzenia. Zameriava sa len na tri sektory a nekvantifikuje dynamický vplyv, ktorý by mohol vyplynúť zo vzájomného posilňovania zmien v rôznych systémoch ekonomiky. Tiež nezahŕňa potenciál AI pri urýchľovaní nasadenia kapitálu alebo podpore lepšej tvorby politík. Neberie do úvahy ani tzv. „rebound efekty“, kedy zvýšená efektivita môže viesť k vyššej spotrebe.

Je kľúčové uvedomiť si, že prenechanie trhom, aby samotné určili aplikácie a správu AI, môže byť riskantné. Úloha „aktívneho štátu“ je kritická pre zabezpečenie, aby sa AI nasadzovala na urýchlenie nízkouhlíkového prechodu spravodlivo a udržateľne. Vlády musia vytvoriť priaznivé podmienky pre nasadenie AI, poskytnúť finančné stimuly pre výskum a vývoj a zabezpečiť, aby sa aplikácie AI smerovali k verejnému blahu a oblastiam s vysokým dopadom. Okrem toho je dôležité regulovať AI tak, aby sa minimalizovala jej environmentálna stopa (napr. podpora OZE pre dátové centrá) a zabránilo sa prehlbovaniu nerovností medzi globálnym Severom a Juhom.

AI predstavuje bezprecedentnú príležitosť pre net-zero prechod, pričom jej potenciálne úspory emisií výrazne prevyšujú jej vlastnú energetickú náročnosť. Avšak na plné využitie tohto potenciálu je nevyhnutné strategické riadenie a aktívny zásah zo strany vlád. JaroR

Slovník kľúčových pojmov

• Umelá inteligencia (AI): Všeobecne použiteľná technológia, ktorá môže urýchliť proces systémovej transformácie zvýšením rýchlosti, efektívnosti a účinnosti inovačných procesov a nasadenia kapitálu.
• Prechod k nulovým čistým emisiám: Globálne úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov na minimum, pričom všetky zostávajúce emisie sa odstránia z atmosféry, aby sa dosiahla celková rovnováha.
• Emisie skleníkových plynov (GHG): Plyny v atmosfére, ktoré absorbujú a vyžarujú teplo, čo spôsobuje skleníkový efekt a prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
• Vzory sigmoidnej krivky (S-krivky): Nelineárna trajektória používaná na modelovanie prijatia technológie v piatich fázach: koncept, vývoj riešenia, špecializovaný trh, masový trh a neskorý trh.
• Cenová dostupnosť: Náklady na riešenie v porovnaní s alternatívami, ktoré sú kľúčové pre prijatie používateľom alebo investorom zabezpečením finančnej konkurencieschopnosti.
• Atraktívnosť: Príťažlivosť riešenia pre používateľov, vrátane výkonu, pohodlia a ďalších výhod, ktoré zvyšujú žiadúcosť.
• Prístupnosť: Jednoduchosť, s akou môžu používatelia získať prístup k riešeniu, vrátane distribúcie, stability dodávateľského reťazca a systémovej integrácie.
• Modelovanie výpočtovej všeobecnej rovnováhy (CGE): Ekonomický model, ktorý sa používa na analýzu interakcií medzi rôznymi sektormi ekonomiky a na posúdenie rozsiahlych spoločenských vplyvov.
• Metodika zdola nahor: Prístup, ktorý analyzuje špecifický potenciál vplyvu AI v rámci jednotlivých sektorov a ich aplikácií.
• Odrazové efekty: Nezamýšľané alebo dodatočné zmeny v správaní alebo spotrebe, ktoré vyplývajú zo zvýšenia efektívnosti, ktoré môžu potenciálne znížiť alebo zvýšiť čisté zníženie emisií.
• Digitálne dvojičky: Virtuálne reprezentácie fyzických objektov, systémov alebo procesov, ktoré sa používajú na simuláciu a predpovedanie správania a interakcií v reálnom svete, ako je napríklad NVIDIA Earth-2 pre predpovede počasia.
• Alternatívne bielkoviny (APs): Potravinové produkty, ktoré nahradzujú tradičné mäso a mliečne výrobky a zvyčajne majú nižšiu uhlíkovú stopu.
• Distribuované energetické zdroje (DERy): Malé, modulárne energetické zdroje, ktoré sú decentralizované a nachádzajú sa v blízkosti miesta spotreby, ako sú elektrické vozidlá a systémy na skladovanie energie.
• Aktívny štát: Koncept, ktorý zdôrazňuje kľúčovú úlohu vlády pri zabezpečovaní, aby sa AI nasadila spravodlivo a udržateľne na urýchlenie nízkouhlíkovej transformácie, čím sa prekonajú obmedzenia trhových síl.