Znečistenie ovzdušia predstavuje naliehavú krízovú situáciu v oblasti verejného zdravia v Európskej únii, pričom podľa Európskej environmentálnej agentúry je každoročne zodpovedné za 240 000 predčasných úmrtí. Hoci sa primárny dôraz kladie na jemné prachové častice (PM2.5) a iné znečisťujúce látky, kľúčovým zdrojom emisií, ktoré majú významný vplyv aj na klimatické zmeny, je vykurovanie, najmä vykurovanie tuhými palivami. Aby EÚ splnila svoje limity kvality ovzdušia do roku 2030, definované v smernici 2024/2881, a svoju víziu životného prostredia bez znečistenia do roku 2050, je nevyhnutná efektívna revízia požiadaviek ekodizajnu pre lokálne vykurovacie zariadenia na tuhé palivo a kotly na tuhé palivo.

Klimatické dôsledky vykurovania tuhými palivami

Mestské oblasti sú výrazne zasiahnuté znečistením a emisiami z vykurovania drevom a spaľovania iných tuhých palív, ktoré sa primárne vyskytuje v mestských obytných oblastiach. Používanie týchto zariadení, hoci slúžia ako záložný zdroj vykurovania a dočasný prostriedok na zmiernenie nadmerného zaťaženia elektrickej siete, má výrazné klimatické a environmentálne dôsledky. Ak bude trend používania pevnej biomasy na vykurovanie, ktoré v EÚ vzrástlo o 152,6 % v rokoch 2006 až 2020, pokračovať, je pravdepodobné, že sa zvýši aj vplyv vykurovacieho sektora na celkový objem určitých znečisťujúcich látok v ovzduší.

Zaujímavý je prípad Milána, kde regionálny emisný inventár Lombardska z roku 2021 pridelil 0 % emisií CO2 domácim kotlom na biomasu, hoci biomasa nemusela byť nevyhnutne produkovaná lokálne. Tento údaj naznačuje, že meranie a alokácia uhlíkových emisií z biomasy môže byť komplexná a závislá od metodiky, čo má priamy dopad na pochopenie jej klimatického vplyvu. Vykurovacie zariadenia na tuhé palivá tak môžu produkovať vysoké emisie dokonca aj vďaka chybám obsluhy, čo komplikuje presné odhady emisií.

Prechod k „pozitívnym zdrojom energie pre klímu“

Pre EÚ je kľúčové dosiahnuť účinnú energetickú transformáciu, ktorá si vyžaduje čas a vývoj čistých, klimaticky pozitívnych a spoľahlivých energetických zdrojov. Sprísnenie regulácie vykurovacích zariadení na tuhé palivá, hoci ide o dočasné riešenie, môže slúžiť ako efektívna alternatíva počas tohto prechodu. Existujúce pravidlá ekodizajnu sú pre mestá kľúčovým krokom pri kontrole emisií z vykurovacích zariadení na tuhé palivá, pretože zabezpečujú, aby novo vyrobené zariadenia boli účinnejšie a menej znečisťujúce. Avšak s novou smernicou EÚ 2024/2881, ktorá výrazne sprísňuje limitné hodnoty pre hlavné znečisťujúce látky v ovzduší do roku 2030, je potrebné posilniť ambície regulácie a zosúladiť ich s miestnymi politikami.

Mestá ako lídri v ochrane klímy Mestá hrajú kľúčovú úlohu nielen pri zvyšovaní povedomia o nebezpečenstvách vykurovacích zariadení na tuhé palivo a monitorovaní kvality ovzdušia, ale aj pri zavádzaní iniciatív na ochranu klímy. Svedčí o tom niekoľko príkladov:

• Varšava v rámci svojho boja proti smogu vytvorila Úrad pre ochranu ovzdušia a klimatickú politiku, ktorý zaviedol program dotácií na výmenu kotlov. Tento program, zahŕňajúci 100 % nákladov na výmenu, podporoval aj tepelné čerpadlá a fotovoltaiku – technológie, ktoré sú jednoznačne priaznivé pre klímu. Do konca roka 2023 sa vo Varšave podarilo znížiť počet kotlov o viac ako 80 %.
• Metropola Grenoble Alpes spustila platformu „Air Attitude“ na podporu iniciatív občanov zameraných na znižovanie znečistenia ovzdušia. Okrem toho, mesto spustilo webovú stránku na zvýšenie povedomia o vplyve vykurovania drevom (ktoré predstavuje 43 % PM2.5) na rozpočty domácností, kvalitu ovzdušia a klímu.
• Viedeň má vlastnú „cestovnú mapu ochrany klímy“, ktorá zahŕňa postupné vyraďovanie plynu v prospech diaľkového vykurovania, tepelných čerpadiel a solárneho vykurovania. Hoci Viedeň má už teraz veľmi nízky počet vykurovacích zariadení na tuhé palivá, táto stratégia demonštruje komplexný prístup k ochrane klímy prostredníctvom energetického prechodu.

Tieto opatrenia, hoci môžu zvýšiť náklady na nové vykurovacie zariadenia na tuhé palivá, sú vzhľadom na víziu EÚ o nulovom znečistení do roku 2050 možno jedinou životaschopnou cestou pre ďalšie používanie týchto zariadení v európskych mestách. Preto je kľúčové prehodnotiť požiadavky ekodizajnu a zabezpečiť, aby povolili len najčistejšie a najmodernejšie zariadenia s postupne sa sprísňujúcimi emisnými limitmi. Regulácia vykurovacích zariadení na tuhé palivá tak môže zohrávať dvojitú úlohu – zlepšovať kvalitu ovzdušia a zároveň prispievať k ochrane klímy a udržateľnejšej energetickej budúcnosti. JaroR

---

Vyhlásenie o politike Eurocities