Arktický morský ľad dosiahol koncom júna 2025 historické minimum, čo vyvoláva vážne obavy z jeho dopadov na globálny meteorologický systém, najmä na zimné počasie na severnej pologuli. Sezóna topenia arktického morského ľadu je v plnom prúde a momentálne sa nachádzame na historicky najnižších úrovniach pre toto ročné obdobie. Predpovede naznačujú, že tento znepokojujúci trend by mohol pokračovať, pričom rozsah morského ľadu môže v septembri dosiahnuť vôbec najnižšiu hodnotu v histórii meraní, čo výrazne zvyšuje pravdepodobnosť dopadu na zimu 2025/2026 v Spojených štátoch, Kanade a Európe.

Alarmujúci stav morského ľadu v júni 2025 Súčasný stav arktického morského ľadu je hlboko pod dlhodobým priemerom. Hoci rok 2012 stále drží rekord za najnižší rozsah ľadu od začiatku satelitných meraní, sezóna 2025 má momentálne rekordne nízku rozlohu pre toto ročné obdobie. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka (2024) je rozloha morského ľadu približne o 0,6 milióna štvorcových kilometrov nižšia a dokonca o 0,1 milióna štvorcových kilometrov nižšia ako v roku 2010, ktoré bolo predtým minimum pre toto obdobie roka. Analýzy ukazujú, že rok 2025 bol v aktuálnom ročnom období najnižším rokom za posledné desaťročia. Okrem samotného rozsahu sú znepokojujúce aj ďalšie parametre. Koncentrácia morského ľadu, ktorá udáva podiel ľadu v oceáne, vykazuje výrazné topenie na vonkajších okrajoch ľadovej čiapky. Predpovede tiež ukazujú výrazné stenčenie západnej ľadovej pokrývky a nad severnou Kanadou. V dôsledku toho je celkový objem ľadovej pokrývky v roku 2025 doteraz oveľa nižší ako v predchádzajúcich rokoch a nedosiahol ani 20 000 kubických kilometrov. Táto ľadová čiapka nie je zdravá a za určitých poveternostných podmienok nemusí byť schopná odolať rýchlemu topeniu, čo by v septembri mohlo viesť k novým rekordne nízkym hodnotám.

Sezóna topenia a jej urýchlenie Obdobie topenia arktického morského ľadu zvyčajne začína koncom marca a trvá až do septembra, kedy dosiahne svoje ročné minimum, než v októbri začne opäť mrznúť. Tento sezónny cyklus je poháňaný zmenami teploty a vplyvom Slnka, ktoré v lete svieti nad polárnymi oblasťami 24 hodín denne, 7 dní v týždni, čo znamená takmer neustály proces topenia. V júni 2025 sa počasie v Arktíde vyznačovalo širokou oblasťou nízkeho tlaku a južnými vetrami/prúdmi, ktoré do Arktídy prinášali teplejší vzduch, čo umožnilo rýchlejšie topenie. Predpoveď ECMWF na júl ukazuje oblasť vysokého tlaku nad polárnymi oblasťami a nízkeho tlaku nad severnou Kanadou a Grónskom a tiež nad Sibírou, čo vytvára prúdenie, ktoré tlačí teplejšiu vzduchovú masu do východnej Arktídy. Aj napriek chladnejším anomáliám v niektorých západných častiach polárneho kruhu, teploty vo väčšine oblastí stále nie sú dostatočne pod bodom topenia a vzdušné/oceánske prúdy naďalej podporujú rýchly pokles rozsahu morského ľadu.

Očakávané dopady na zimu 2025/2026 Potenciál dosiahnutia nového rekordne nízkeho minimálneho rozsahu morského ľadu v septembri 2025 má určite vplyv na poveternostné vzorce na severnej pologuli, najmä počas zimy 2025/2026. Dlhodobá teplotná predpoveď od ECMWF na obdobie august – október ukazuje výrazne vyššie teploty v polárnych oblastiach, čo podporí silné obdobie topenia a priblíži morský ľad k rekordne nízkym hodnotám rozsahu. Predpoveď tlaku vzduchu tiež odhaľuje oblasť nízkeho tlaku nad Grónskom a anomáliu vysokého tlaku nad pólom, čo umožňuje južné prúdenie do polárneho kruhu z viacerých oblastí a urýchľuje topenie.

Existuje jednoduchá korelácia medzi rozsahom morského ľadu od augusta do októbra a nasledujúcimi zimnými tlakovými a teplotnými anomáliami. Zimy nasledujúce po nízkom rozsahu morského ľadu majú vyššiu tendenciu k nižšiemu tlaku nad Spojenými štátmi, Kanadou a Európou, čo zvyšuje potenciál pre blokovaný tlakový vzorec a rozpad prúdového prúdenia. To umožňuje severný tok studeného vzduchu do týchto oblastí. Súvislosť s nízkou vrstvou morského ľadu tiež zvyšuje potenciál chladnejšej zimy nad Spojenými štátmi, Kanadou a Európou po nízkej ploche morského ľadu v období august až október.

Kľúčová úloha polárneho víru Jedným z kľúčových prvkov v tejto súvislosti je stratosférický polárny vír. Polárny vír je rozsiahla atmosférická cirkulácia počas chladnej časti roka, ktorá sa delí na hornú (stratosférickú) a dolnú (troposférickú) časť. Akékoľvek narušenie hornej časti polárneho víru v stratosfére môže mať následky, ktoré sa rozširujú do nižších častí, a ovplyvniť prúdenie vzduchu a naše každodenné poveternostné vzorce. Analýza súvislosti nízkej hladiny morského ľadu so zimným polárnym vírom ukazuje, že v rokoch s nízkou hladinou morského ľadu je polárny vír slabší a tlak v stratosfére je vyšší. Tento stav môže často viesť k náhlemu otepľovaniu stratosféry (SSW), ktoré môže zrútiť polárny vír a vytvoriť blokovací vzorec pre Spojené štáty a Európu, prinášajúci studený vzduch. Silný polárny vír zvyčajne uzatvára chladnejší vzduch v polárnom kruhu, čo vedie k miernejším zimám. Naopak, slabý alebo zrútený polárny vír má väčšie ťažkosti s udržiavaním studeného vzduchu, ktorý teraz môže unikať z polárnych oblastí do Spojených štátov, Kanady a Európy, výrazne zvyšujúc pravdepodobnosť chladu a snehu.

Z toho je jasné, že nízky rozsah morského ľadu môže spustiť reťazovú reakciu v polárnom víre, čím ho oslabí a potenciálne prinesie chladnejšiu a náročnejšiu zimu pre milióny ľudí v Kanade, Spojených štátoch a Európe. Súčasný stav arktického morského ľadu teda nie je len izolovaným environmentálnym javom, ale predstavuje priamy signál pre potenciálne drastické zmeny v nadchádzajúcom zimnom období. JaroR