Európska investičná banka (EIB) sa v roku 2019 prehlásila za lídra v oblasti klímy medzi multilaterálnymi rozvojovými bankami a prijala „Cestovnú mapu klimatickej banky 2021 – 2025“ (Climate Bank Roadmap) s cieľom stať sa Klimatickou bankou EÚ a podporovať Európsku zelenú dohodu. Avšak pod lesklým povrchom tejto ambície odhaľuje nedávna správa Counter Balance kritické nedostatky, ktoré naznačujú, že EIB často uprednostňuje zisk a hospodársku súťaž pred skutočnou ochranou klímy a životného prostredia a len ťažko zabezpečuje spravodlivú transformáciu.

Priorita Zisku Pred Planetou: Chybný Model Klimatického Financovania

Napriek tomu, že verejný sektor bol v roku 2023 najväčším príjemcom klimatických úverov EIB (45 %), obchodný model Banky sa výrazne zameriava na podporu súkromných investorov, uprednostňujúc politiky, ktoré znižujú ich riziká a zvyšujú zisky. Tento prístup „deriskingu“ (zníženia rizika) však nie je najefektívnejším využitím verejných zdrojov, keďže mnohé potrebné klimatické investície nie sú dostatočne ziskové pre komerčný sektor. V dôsledku toho majú z výhodného úverovania EIB väčší úžitok súkromné spoločnosti a investori, nie spoločnosť ako celok, ktorá by mala byť hlavným príjemcom verejných financií. Banka tiež nedostatočne investuje do adaptačných opatrení na zmenu klímy a koncesných pôžičiek, najmä mimo EÚ, kde sa financovanie často riadi geopolitickými a ekonomickými záujmami EÚ namiesto miestnych potrieb udržateľnosti. Prístup k biodiverzite ako „prírodnému kapitálu“ navyše vedie k podpore len ziskových projektov ochrany prírody a ignoruje tie, ktoré sú nevyhnutné, ale finančne neatraktívne.

Zavádzajúca Metodika a Podpora Kontroverzných Riešení

Metodika EIB pre klasifikáciu klimatických financií, založená na taxonómii EÚ a spoločných metodikách MDB, zahŕňa aj aktivity, ktoré predlžujú životnosť fosílnych palív a iných znečisťujúcich odvetví. Medzi najproblematickejšie patria:

• Vodík: Financovanie vodíka vyrobeného z fosílnych palív (napríklad modrý vodík s technológiou CCS) a „vodíkovo-pripravenej“ infraštruktúry je kritizované za riziko „greenwashingu“ a predlžovania životnosti fosílnej infraštruktúry. Dokonca aj vodík z obnoviteľných zdrojov je energeticky náročný a EIB chýbajú kritériá na zabezpečenie jeho efektívnosti.
• Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS): EIB podporuje CCS, hoci je táto technológia drahá, riziková a má históriu neúspešných projektov, s obavami z úniku CO2 späť do atmosféry.
• Bioenergia a bioplyn: Klasifikácia ako klimaticky priateľské riešenie je kontroverzná kvôli obavám z udržateľnosti, úniku metánu a podpore priemyselného poľnohospodárstva.
• Doprava: EIB kategorizuje financovanie ciest ako klimatické financovanie, čo podkopáva dekarbonizáciu sektora a odkláňa zdroje od udržateľných riešení, ako je železničná a verejná doprava.
• Digitálne investície: EIB zahŕňa dátové centrá do klimatických financií, hoci tento sektor má obrovskú uhlíkovú stopu a vysokú spotrebu energie. Banka tiež nedostatočne posudzuje intenzitu zdrojov a energie pri čistých technológiách, ako sú batérie, ktoré sú extrémne materiálovo a energeticky náročné.

Medzery v Zosúladení s Parížskou Dohodou (PATH Framework)

Hoci EIB tvrdí zosúladenie s Parížskou dohodou prostredníctvom svojho rámca PATH, existujú významné medzery, ktoré umožňujú financovanie spoločností prispievajúcich k zmene klímy:

• Podpora znečisťovateľov: EIB naďalej financuje spoločnosti, ktoré rozširujú svoje fosílne aktivity alebo investujú do najväčších globálnych fosílnych bánk. Výnimka v rámci REPowerEU umožňuje fosílnym spoločnostiam získavať prostriedky na projekty obnoviteľných zdrojov alebo infraštruktúry pre elektrické vozidlá, hoci stále vykonávajú rozsiahle znečisťujúce aktivity. Príkladom je financovanie poľskej spoločnosti PGE, ktorá je najväčším producentom uhlia a emisií CO2 v Poľsku.
• Finanční sprostredkovatelia: Títo nie sú povinní mať dekarbonizačné plány, čo znamená, že značná časť úverov EIB nemusí byť v súlade s Parížskou dohodou.
• Slabé plány dekarbonizácie: Plány spoločností postrádajú záväzné krátkodobé ciele a mechanizmy presadzovania, čo oslabuje ich dôveryhodnosť. Navyše, informácie o týchto plánoch často nie sú verejne dostupné. Fosílne spoločnosti pritom investujú len minimálne príjmy do čistej energie a väčšinu ziskov vyplácajú akcionárom alebo používajú na spätné odkúpenie akcií, čo spochybňuje logiku verejnej podpory.

Súčasná stratégia EIB, riadená konkurencieschopnosťou a ziskom, riskuje „greenwashing“ a predlžovanie environmentálnej devastácie. Je nevyhnutné, aby nová klimatická stratégia EIB, ktorá bude prehodnotená tento rok, uprednostnila verejné riešenia a skutočnú spravodlivú transformáciu. Banka by mala ukončiť financovanie fosílnych palív, zatvoriť medzery v rámci PATH, podporovať preukázané a efektívne riešenia, a klásť silné sociálne a environmentálne podmienky na súkromný sektor. Len tak môže EIB skutočne naplniť svoje poslanie „Klimatickej banky EÚ“ a efektívne prispieť k udržateľnej budúcnosti pre všetkých. JaroR

---

Správa Za zelenou oponou EIB

---