Zmena klímy prináša čoraz častejšie a intenzívnejšie extrémne javy, vedúce k narastajúcim ekonomickým stratám po celom svete. Len v EÚ dosiahli ekonomické straty miliardy EUR ročne. Kým samotná mitigácia už nestačí, adaptácia na zmenu klímy (AZK) je kľúčová pre ochranu spoločností a hospodársky rozvoj. Hoci je verejný sektor v AZK rozsiahle skúmaný, príspevok súkromných firiem zostáva podcenený. Firmy sú chrbticou ekonomiky, no prekvapivo, iba jedna z piatich mala v roku 2022 fyzický adaptačný plán. Nová štúdia ponúka unikátny pohľad na firemné investície do AZK v 28 európskych krajinách v rokoch 2018–2022, pokrývajúc 5 typov rizík a 19 ekonomických sektorov.

Celkové trendy investícií: Analýza ukazuje, že súkromné investície do AZK v Európe sú stále nízke, no v posledných rokoch výrazne rastú. Celkové ročné investície v EÚ a Spojenom kráľovstve vzrástli z 15,4 miliardy EUR v roku 2018 na 52,9 miliardy EUR v roku 2022, čo predstavuje 243 % nárast za päť rokov. V pomere k národnému hrubému domácemu produktu (HDP) sa investície pohybovali medzi 0,15 % a 0.92 % ročne, s ročným nárastom o 30,6 % až 37,4 %. Tieto investície však nie sú rovnomerne rozložené medzi krajinami. Holandsko vedie s priemerom 0,58 % HDP, pre svoju historickú zraniteľnosť voči záplavám a potenciál kombinovaných rizík. Juhoeurópske krajiny ako Grécko, Chorvátsko a Taliansko tiež vykazujú vyššie investície, zatiaľ čo Írsko a Luxembursko zaostávajú.

Sektorálne rozdiely v adaptácii: Štúdia odhaľuje značné rozdiely v intenzite adaptácie medzi sektormi, čo je definované ako pomer sektorového podielu na celkových národných adaptačných výdavkoch k sektorovému podielu na HDP. Hoci všetky sektory zvyšujú svoje investície, niektoré zaostávajú voči svojmu ekonomickému príspevku. Nízku intenzitu adaptácie vykazuje výrobný sektor a veľkoobchod a maloobchod. Tieto kľúčové sektory, ktoré spolu tvoria až 30 % HDP v mnohých krajinách, investujú 4- až 5-krát menej do adaptácie v porovnaní s ich podielom na hrubej pridanej hodnote (HPH). Je to znepokojujúce, keďže výroba má značné aktíva ohrozené fyzickým poškodením. Nízku intenzitu vykazujú aj sektory spojené s turizmom v južnej Európe, napriek vysokým predpokladaným klimatickým vplyvom na cestovný ruch. Naopak, sektory ako vodné hospodárstvo a verejná správa a obrana sú všeobecne adaptívne intenzívne. Najviac adaptívne intenzívny je sektor ťažby a dobývania nerastov, čo naznačuje vysoké adaptačné náklady voči ekonomickým výnosom a zraniteľnosť.

Investície podľa typu hrozby: Analýza investícií do adaptácie podľa typu hrozby ukázala, že najviac prostriedkov je venovaných adaptácii na vlny horúčav a záplavy. Vo väčšine krajín, investície do vĺn horúčav dominujú, napríklad klimatizáciou a ventilačnými systémami, ktoré sú relatívne cenovo dostupné a poskytujú okamžité výhody. Juhoeurópske krajiny dávajú tejto hrozbe obzvlášť vysokú prioritu kvôli kritickej potrebe chladenia. Krajiny s menšími investíciami do horúčav majú často vyšší podiel investícií do záplav, najmä v strednej a východnej Európe. Investície do adaptácie na lesné požiare a sucho sú relatívne nízke, tvoria zanedbateľný podiel na celkových výdavkoch.

Vzájomné pôsobenie verejnej a súkromnej adaptácie: Jedným z kľúčových zistení štúdie je pozitívny vzťah medzi rastom verejných a súkromných investícií do adaptácie. Analýza ukázala, že zvýšenie verejných výdavkov na AZK o 1 % vedie k nárastu súkromných investícií o 0,28 %. To naznačuje, že verejné investície do AZK „priťahujú“ súkromné investície (tzv. crowding-in efekt), podobne ako iné verejné investície do infraštruktúry. Toto zistenie je v súlade s novšími štúdiami, ktoré naznačujú, že dôvera vo vládne opatrenia pozitívne ovplyvňuje súkromnú adaptáciu. Rast súkromných investícií ovplyvňujú aj iné faktory: rast HPH sektora, zmeny cien, hustota obyvateľstva (kvôli ochrane cenných aktív v mestách) a rating štátneho dlhu (indikátor makrofinančnej stability). Významný vplyv majú aj nedávne skúsenosti s klimatickými udalosťami – po záplavách, vlnách horúčav a lesných požiaroch súkromné investície do AZK rastú.

Záver a dôsledky: Zistenia štúdie sú dôležité pre tvorbu politík. Zdôrazňujú potrebu cielených, sektorovo špecifických stratégií AZK a stimulov, najmä pre sektory s nízkou adaptačnou intenzitou. Insuficientná adaptácia v týchto sektoroch môže viesť k výrazným škodám a nepriamym makroekonomickým vplyvom. Synergie medzi verejnými a súkromnými investíciami by sa mali využiť na preklenutie adaptačnej medzery. Vlády môžu signalizovať potrebu súkromnej adaptácie a posilniť kapacity podnikov, napríklad prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev. Budúci výskum by mal poskytnúť podrobnejšie dáta na úrovni firiem a posúdiť efektívnosť rôznych adaptačných opatrení, zohľadňujúc ich načasovanie (proaktívne vs. reaktívne). V konečnom dôsledku, účinná adaptačná stratégia zapájajúca všetkých kľúčových ekonomických aktérov – domácnosti, firmy a vládu – je nevyhnutná na zabezpečenie hospodárskeho rozvoja a vybudovanie klimaticky odolnej spoločnosti. JaroR

Správa bola publikovaná v časopise nature.com

Slovník kľúčových pojmov

• Adaptácia na zmenu klímy (CCA): Opatrenia prijaté na zníženie zraniteľnosti systémov a populácií voči skutočným alebo očakávaným vplyvom zmeny klímy, ktoré majú za cieľ ochranu ľudí, prírody a hospodárstva.
• Autonómna adaptácia: Adaptačné opatrenia prijímané súkromnými aktérmi (napr. firmami, domácnosťami) na základe vlastného záujmu, často bez priamej verejnej intervencie.
• Crowding in efekt: Jav, pri ktorom verejné investície stimulujú alebo podporujú dodatočné súkromné investície, namiesto toho, aby ich vytláčali.
• Crowding out efekt: Jav, pri ktorom verejné výdavky znižujú alebo vytláčajú súkromné investície.
• Deflátor HDP: Ukazovateľ priemernej úrovne cien všetkých nových, domácich finálnych tovarov a služieb v ekonomike.
• Extrémne poveternostné udalosti: Neobvyklé, závažné alebo nečakané poveternostné javy, ako sú vlny horúčav, suchá, záplavy, lesné požiare a búrky, ktoré spôsobujú významné škody.
• Hrubá pridaná hodnota (GVA): Meradlo príspevku jednotlivého výrobcu, odvetvia alebo sektora k HDP.
• K-Matrix Data Services: Poskytovateľ údajov, ktorý využíva konsolidačný prístup na trianguláciu údajov z rôznych transakčných a operačných zdrojov na odhad ekonomickej aktivity, vrátane investícií do adaptácie na zmenu klímy.
• NACE 2: Štatistická klasifikácia ekonomických činností v Európskom spoločenstve, používaná na kategorizáciu ekonomických sektorov.
• Panelové dáta: Dátový súbor, ktorý obsahuje pozorovania o viacerých jednotkách (napr. krajinách, sektoroch) v priebehu viacerých časových období.
• Sektorová adaptačná intenzita: Pomer podielu sektora na celkových národných výdavkoch na adaptáciu a podielu sektora na HDP, ktorý indikuje, koľko sektor investuje do adaptácie v porovnaní s jeho ekonomickým príspevkom. Pomer nad 1 znamená vysokú intenzitu, pod 1 nízku.
• Verejná adaptácia: Investície do adaptácie na zmenu klímy uskutočňované verejným sektorom, často zamerané na ochranu občanov a budovanie kritickej infraštruktúry.