Reforestácia, definovaná ako obnova lesného porastu výsadbou stromov, priamym výsevom alebo prirodzeným opätovným rastom na miestach, kde lesy prirodzene existujú, no aktuálne chýbajú, je významnou stratégiou na zmiernenie klimatickej zmeny. Je súčasťou širšieho konceptu prírodných klimatických riešení (NCS), ktoré zahŕňajú kroky spravovania ekosystémov na ochranu, riadenie a obnovu prírodných a obhospodarovaných plôch s cieľom poskytnúť merateľné zmiernenie klimatickej zmeny. Reforestácia je pritom osobitne sľubná, pretože je považovaná za najväčšiu a cenovo najefektívnejšiu možnosť odstraňovania uhlíka z atmosféry.

Na globálnej úrovni bolo vytvorených mnoho máp, ktoré mali identifikovať oblasti technicky a/alebo optimálne vhodné pre reforestáciu na zmiernenie klimatickej zmeny. Päť významných globálnych máp (FLRO, Griscom, Bastin, Strassburg a Walker) však bolo predmetom značnej kritiky. Kritika sa sústredila na tri hlavné body: (1) definície (predpoklady určujúce, kde môže reforestácia technicky nastať), (2) údaje (obmedzenia použitých zdrojových dát) a (3) bezpečnostné opatrenia (nezohľadnenie možných negatívnych alebo nežiaducich dôsledkov). Tieto kritiky viedli k neistote pre rozhodovacích činiteľov ohľadom skutočného rozsahu globálnych príležitostí na reforestáciu.

Nová štúdia si dala za cieľ tieto kritiky adresovať. Vychádzajúc z revízie 89 existujúcich máp reforestácie a použitím najnovších globálnych súborov údajov s vysokým rozlíšením, vytvorili autori súbor globálnych máp, ktoré demonštrujú, ako sa oblasti príležitostí líšia v závislosti od rôznych hodnotových rozhodnutí.

Kľúčovým rozdielom v novom prístupe je konzervatívnejšia definícia lesa a potenciálu lesa. Lesy boli definované prísnejšie, ako oblasti, ktoré dokážu podporiť 60 % alebo viac pokrytia stromami, aby sa vylúčili otvorené lesy a savany, kde zvyšovanie pokrytia stromami môže mať negatívny vplyv na biodiverzitu a ekosystémové služby. Pri mapovaní potenciálu lesa boli tiež vylúčené oblasti s častými požiarmi (aspoň dva nepoľnohospodárske požiare za dve desaťročia), pretože požiar môže prirodzene obmedzovať hustotu stromov a ovplyvňovať trvanlivosť uskladnenia uhlíka.

Po identifikovaní potenciálu lesa (2242 Mha), autori následne určili maximálny potenciál reforestácie vylúčením prekážok implementácie (ako sú existujúce lesy, voda, holá zem, permanentný ľad/sneh). To viedlo k ploche 305 Mha. Nakoniec aplikovali dodatočné bezpečnostné opatrenia, ktoré slúžia na zabránenie nežiaducich výsledkov, ako je napríklad vylúčenie poľnohospodárskych plôch, zastavaných plôch, mokradí, rašelinísk a oblastí, kde by bol čistý klimatický prínos negatívny kvôli zmenám albeda (odrazivosti povrchu Zeme).

Výsledkom týchto konzervatívnych krokov a zahrnutia bezpečnostných opatrení je obmedzený potenciál reforestácie (constrained reforestation potential), ktorý predstavuje až 195 Mha. Táto plocha je výrazne menšia – o 71 až 92 % menšia – ako odhady obmedzeného potenciálu reforestácie identifikované v predchádzajúcich globálnych produktoch. Tento rozdiel je pripísaný predovšetkým konzervatívnejším modelovacím voľbám, začleneniu bezpečnostných opatrení a použitiu novších súborov údajov s vyšším rozlíšením.

Napriek menšej odhadovanej ploche, reforestácia na tejto ploche 195 Mha by mohla priniesť celkový čistý potenciál zmiernenia klímy až 2225 TgCO2e (teragramov ekvivalentu oxidu uhličitého) ročne počas prvých 30 rokov opätovného rastu, po odpočítaní vplyvov albeda. Toto množstvo zodpovedá približne 5 % súčtu globálnych emisií z fosílnych palív a zmien využívania pôdy v roku 2022. Štúdia tak zdôrazňuje, že reforestácia stále ponúka značný potenciál na zmiernenie klimatickej zmeny a zostáva najväčším dostupným riešením na odstraňovanie uhlíka. Dôležité je aj zváženie dodatočnosti – či klimatický prínos prevyšuje bežnú obnovu lesa. Odhaduje sa, že veľká časť tohto potenciálu (88,7 %) by bola dodatočná.

Štúdia tiež skúmala, ako rôzne dodatočné ohľady a scenáre (ako sú práva jednotlivcov, bezpečné držby pôdy, ekosystémové služby, alebo existujúce vládne politiky týkajúce sa obnovy lesa) vplývajú na potenciálnu plochu reforestácie. Tieto scenáre ďalej znižujú dostupnú plochu a potenciál zmiernenia klímy. Napríklad, ak sa zameriame len na zákonom chránené oblasti, potenciál klesá na najnižšiu hodnotu: 6,3 Mha, s potenciálom zmiernenia 53 TgCO2e ročne. To naznačuje, že na dosiahnutie mnohých potenciálnych výhod reforestácie bude potrebný mix pozemkov a motivácií k obnove, pretože len málo lokalít spĺňa simultánne viacero kritérií.

Záverom, použitím konzervatívneho prístupu, ktorý zahŕňa bezpečnostné opatrenia zohľadňujúce biodiverzitu, ekosystémové služby, trvanlivosť uskladnenia uhlíka, udržateľnosť a sociálne aspekty, a využitím súčasných dát s vysokým rozlíšením, táto štúdia poskytuje realistickejší a menej problematický odhad potenciálu reforestácie pre zmiernenie klimatickej zmeny. Hoci sú odhady plochy výrazne menšie, reforestácia zostáva kľúčovým nástrojom v boji proti klimatickej zmene a aplikácia týchto zohľadnení lepšie podporuje inteligentné kroky k zmysluplnému a spravodlivému zmierneniu klimatickej zmeny. JaroR

Glosár Kľúčových Pojmov:

• Reforestation: Obnova lesnej pokrývky prostredníctvom výsadby stromov, priameho sejby alebo prirodzenej obnovy v miestach, kde lesy chýbajú, ale prirodzene sa vyskytujú.
• Natural Climate Solutions (NCS): Akcie manažmentu ekosystémov, ktoré chránia, spravujú a obnovujú prírodné a obhospodarované pôdy s cieľom poskytovať merateľné zmiernenie zmeny klímy.
• Forest Potential: Oblasť, kde môže dôjsť k rastu lesa na základe bioklimatických a iných environmentálnych faktorov.
• Maximum Reforestation Potential: Oblasť v rámci potenciálu lesa, kde by mohli rásť ďalšie lesy, s ohľadom na praktické obmedzenia implementácie (napr. vylúčenie existujúceho lesa, vody).
• Constrained Reforestation Potential: Oblasť v rámci maximálneho potenciálu zalesňovania, ktorá navyše zohľadňuje ochranné opatrenia (safeguards), aby sa minimalizovali perverzné dôsledky zalesňovania (napr. vylúčenie poľnohospodárskej pôdy, mokradí).
• TgCO2e (Teragrams of Carbon Dioxide Equivalent): Jednotka používaná na vyjadrenie množstva skleníkových plynov z hľadiska ekvivalentného množstva oxidu uhličitého. Ročné čisté zmiernenie zmeny klímy v článku je vyjadrené v tejto jednotke.
• Additionality: V kontexte zalesňovania pre zmiernenie klímy, princíp, že zmiernenie musí presahovať to, čo by sa stalo aj bez konkrétnej zalesňovacej aktivity (základná obnova lesov).
• Albedo: Miera odrazivosti povrchu. Zmeny albeda po zalesňovaní (tmavší povrch lesa absorbuje viac slnečného žiarenia) môžu mať vplyv na čistý klimatický benefit, najmä v severnejších zemepisných šírkach.
• Land Use/Land Cover (LULC): Klasifikácia povrchu Zeme na základe toho, čím je pokrytá (pokrytie pôdy) a ako sa používa (využitie pôdy). Mapy LULC sú kľúčovým vstupom pre mapovanie potenciálu zalesňovania.
• Overlays: Dodatočné dátové súbory alebo faktory, ktoré sa používajú na poskytnutie kontextu pre mapy potenciálu zalesňovania. Môžu pomôcť pri prioritizácii oblastí na základe rôznych cieľov alebo zvážení (napr. biodiverzita, kvalita vody, sociálne aspekty).
• Perverse Outcomes: Nežiaduce alebo škodlivé výsledky zalesňovacej aktivity, ktoré vyplývajú z nedostatočného zváženia širších ekologických, sociálnych alebo ekonomických faktorov.
• Land Tenure: Systém, ktorým sú pozemkové práva (vlastníctvo, užívanie, manažment) pridelené a chránené v rámci komunity. Bezpečné pozemkové práva sú často považované za priaznivé pre úspešné projekty zalesňovania.