Podľa odhadov Eurostatu pripadá v EÚ približne 132 kg vyhodených potravín na osobu ročne, čo predstavuje viac než 59 mil. ton odpadu ročne. Z toho viac než polovicu (54 %) vytvárajú domácnosti (≈72 kg/osoba/rok); zvyšok odpadu vzniká najmä vo výrobe potravín (19 %, 25 kg/os.), reštauračných a stravovacích službách (11 %, 15 kg/os.), maloobchode (8 %, 11 kg/os.) a v primárnej poľnohospodárskej výrobe (8 %, 10 kg/os.). Tento sektorový rozklad zobrazuje Obrázok 1.

Najčastejšie dôvody plytvania potravinami v domácnostiach

• Nedostatočné plánovanie nákupov a jedál. Spotrebitelia často nenakupujú s jasným plánom alebo primárne impulzívne pri akciách (napr. „kúp 1 + 1 zdarma“), čo vedie k nákupu väčších množstiev, než sú schopní skonzumovať.
• Dátumové označenia (spotreby, trvanlivosti). Zmätok okolo označení „minimálna trvanlivosť“ vs. „spotrebujte do“ často spôsobuje, že potraviny sa vyhadzujú skôr, ako by bolo nevyhnutné.
• Zlé skladovanie a spracovanie zvyškov. Nedostatok vedomostí a návykov na vhodné skladovanie (upravená teplota, balenie) či využívanie zvyškov znamená, že potraviny často skazia skôr, než sa spotrebujú. Krátke otvorenie balení, nevhodné čerstvé balenia či ťažko odstrániteľné obaly tiež prispievajú k odpadu.
• Ekonomické faktory. Relatívne nízka cena potravín vedie k nízkej motivácii šetriť – spotrebitelia radšej vyhodia prebytočné potraviny (napr. chlieb, mliečne výrobky) než aby ich konzumovali.
• Estetické dôvody. Ľudia často vyhadzujú potraviny kvôli menším kozmetickým poškodeniam (poškrabané jablká, nerovnomerný tvar zeleniny), aj keď sú výrobky zdravotne v poriadku.

Najplytvanejšie kategórie potravín

Medzi najčastejšie vyhadzované potraviny v domácnostiach patria ovocie a zelenina, pečivo a iné pekárenské výrobky, mäso (vrátane rýb a hydiny) a mliečne výrobky. Tieto štyri skupiny tvoria väčšinu odpadu z potravín. Napríklad v prípade maloobchodu sa najväčšie potenciálne zníženie odpadu očakáva pri výrobkoch ako mlieko, jogurty, čerstvé džúsy a chladené mäso či ryby.

Rozdiely medzi členskými štátmi

Úroveň plytvania potravinami sa v jednotlivých krajinách EÚ výrazne líši. Podľa Eurostatu boli v roku 2020 najvyššie hodnoty odpadu na obyvateľa zaznamenané na Cypruse, v Belgicku a v Dánsku, zatiaľ čo najmenej odpadu vyprodukovali obyvateľia Slovinska, Chorvátska a Švédska. Medzi regiónmi nie je jednoznačné pravidlo “sever–jih” alebo “východ–západ”: napríklad Škandinávia obsahuje krajiny s vysokým (Dánsko) aj nízkym (Švédsko) plytvaním. Celkovo však v krajinách s tradične vyššími príjmami býva plytvanie mierne vyššie.

Demografické faktory

• Veľkosť domácnosti: Najviac odpadu v rodinách produkujú jednočlenné domácnosti a rodiny s malými deťmi, vzhľadom na neefektívne balenia a menu.
• Vek: Mladí dospelí (najmä do 25 rokov) vyhadzujú viac potravín ako staršie vekové skupiny.
• Príjem: Vo všeobecnosti bohatšie domácnosti a ľudia s vyšším príjmom či prácou plytvajú potravinami viac než chudobnejší obyvatelia.

Dopad na uhlíkovú stopu a klímu

Plytvanie potravinami má významný vplyv na životné prostredie a klímu. V EÚ predstavuje potravinový odpad približne 250–260 mil. ton CO₂ ekvivalentu ročne (stav k roku 2021), čo zodpovedá asi 16 % emisií celého potravinového reťazca EÚ. Globálne potravinový odpad prispieva približne 10 % k celosvetovým antropogénnym emisiám skleníkových plynov. Plytvanie potravinami tak znamená zbytočné vypúšťanie oxidu uhličitého, metánu a ďalších plynov, ktoré by možno nevyprodukovali, ak by sa potraviny skonzumovali. Udržateľná výroba potravín pritom vyžaduje rozsiahle zdroje – napríklad približne 12 % z celkovej spotreby vody a 16 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ je viazaných na potraviny, ktoré sa nakoniec nevyužijú (vyhadzujú). Navyše energeticky náročná produkcia mäsa a živočíšnych produktov znamená, že aj relatívne malé množstvo odpadu z mäsa predstavuje značnú časť environmentálneho odtlačku; FAO odhaduje, že hoci mäso tvoria len ~5 % všetkého vyhodeného jedla, podieľajú sa na viac než 20 % uhlíkovej stopy potravinového odpadu. Redukcia plytvania potravinami je preto významným klimatickým opatrením.

Najnovšie iniciatívy EÚ a členských štátov

Európska únia v posledných rokoch posilňuje opatrenia na znižovanie plytvania. V rámci „Európskeho zeleného dohovoru“ Komisia navrhla záväzné ciele do roku 2030 – zníženie odpadu o 10 % v potravinárskej výrobe a o 30 % na obyvateľa v maloobchode a spotrebe (domácnosti + reštaurácie). Tento návrh (revizia Smernice o odpadoch) už dosiahol predbežnú politickú dohodu (február 2025) na udržiavaní týchto cieľov. EÚ taktiež vydala usmernenia k darovaniu potravín (tzw. Food Donation Guidelines, 2017) a k používaniu nepotravín ako krmiva, aby sa maximalizovalo využitie prebytočného jedla pred jeho vyhodením. Stratégia Farm to Fork (2020) zdôraznila potrebu presadiť udržateľný potravinový systém vrátane prevencie odpadu. Komisia ďalej podporuje granty na zlepšenie merania odpadu a prevencie (program HaDEA 2022–2026) a vytvára platformy na výmenu najlepších praktík medzi krajinami.

Na národnej úrovni majú členské štáty vlastné stratégie a legislatívu. Napríklad Nemecko prijalo Národnú stratégiu na zníženie odpadnutých potravín s cieľom polovičného zníženia odpadu do roku 2030. Rovnako aj iné krajiny podporujú darovanie potravín zvyšných z verejného a súkromného sektora (cez daňové incentívy či dobrovoľné záväzky) a rozšírenú kompostáciu zvyškov. EEA však upozorňuje, že mnohé členské štáty sa zatiaľ spoliehajú najmä na vzdelávanie a monitorovanie, pričom legislatívne a finančné nástroje (napr. prísnejšie predpisy či subvencie na prevenciu odpadu) sú často nedostatočné. Celkovo sa očakáva, že nové prístupy (ako záväzné ciele EÚ) povzbudia členské štáty k rozšíreniu účinných opatrení a technologických riešení na zníženie plytvania potravinami.

Tab. 1: Rozklad potravinového odpadu v EÚ podľa sektorov (2022).

Zdroje: Eurostat, FAO, EEA a štúdie EU, JaroR