Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na planéte, čo si vyžaduje naliehavé zintenzívnenie adaptačných opatrení na zmiernenie vplyvov zmeny klímy. Tieto vplyvy však dopadajú nerovnomerne na rôzne spoločenské skupiny v dôsledku sociálnych faktorov ako vek, pohlavie, zdravie, príjem, socio-ekonomické zázemie či etnická príslušnosť. To vedie k nespravodlivostiam v oblasti zmeny klímy, pričom zraniteľné skupiny, ako sú starší ľudia, deti, nízkopríjmové skupiny a ľudia so zdravotným postihnutím, sú neúmerne postihnuté. Nielenže nesú väčšie bremeno vplyvov, ale nemusia ani spravodlivo profitovať z adaptačných opatrení, alebo ich tieto opatrenia môžu dokonca dodatočne zaťažiť.

Tento kontext podčiarkuje potrebu zabezpečiť, aby pri budovaní odolnosti voči zmene klímy „nikto nezostal pozadu“. Tento prístup sa v kontexte EÚ označuje ako „spravodlivá odolnosť“ (just resilience).

Čo znamená spravodlivá odolnosť? Spravodlivá odolnosť znamená, že tvorcovia politík a odborníci:

• Riešia nerovnomerné vplyvy zmeny klímy.
• Zabezpečujú, aby pri vývoji adaptačných opatrení zraniteľné osoby alebo spoločenské skupiny, ktoré sú už zraniteľné, spravodlivo profitovali z týchto reakcií a neboli neúmerne zaťažené.

Na dosiahnutie spravodlivej odolnosti je potrebné riešiť systémové a štrukturálne problémy, ktoré udržiavajú nerovnosti. Koncept spravodlivosti v adaptácii má tri kľúčové rozmery:

1. Distribučná spravodlivosť: Spravodlivé rozdelenie zdrojov a záťaže z vplyvov klímy a adaptačných opatrení.
2. Procesná spravodlivosť: Spravodlivé, transparentné a inkluzívne rozhodovacie procesy, ktoré rešpektujú práva účastníkov, najmä tých s nižšou politickou mocou.
3. Recogničná spravodlivosť: Rešpektovanie a integrácia rôznorodých hodnôt, kultúr a perspektív, ako aj riešenie hlbších príčin nerovnosti.

Zohľadňovanie spravodlivosti v adaptácii nie je len morálnym imperatívom v súlade s hodnotami EÚ a medzinárodnými dohodami, ale tiež vedie k efektívnejšej adaptácii. Zanedbanie tohto aspektu môže zhoršiť existujúce nerovnosti a viesť k odporu voči zmenám.

Aktuálny stav a výzvy Napriek rastúcemu uznaniu významu spravodlivosti na všetkých úrovniach riadenia (EÚ, národná, subnárodná), jej konzistentná integrácia do všetkých fáz adaptačného politického cyklu – najmä do implementácie – zostáva neadekvátna. Chýba jednotná definícia, hodnotiací rámec a špecifické finančné mechanizmy pre spravodlivú odolnosť na úrovni EÚ. Na národnej úrovni sa spravodlivosť často integruje nepriamo. Hoci správy členských štátov často spomínajú, ktoré skupiny sú neúmerne zaťažené vplyvmi klímy, venujú oveľa menšiu pozornosť tomu, kto profituje z adaptačných opatrení, alebo zapájaniu zraniteľných skupín do plánovania.

Na subnárodnej úrovni sa zraniteľné skupiny zvažujú najčastejšie v počiatočných fázach (hodnotenie rizík), ale oveľa menej pri konkrétnych adaptačných opatreniach (45 % plánov), monitorovaní (7 %) alebo priamom zapojení do plánovania (4 %). Distribučná spravodlivosť dostáva relatívne dostatočnú pozornosť, ale uznanie procesných a recogničných rozmerov spravodlivosti je stále v počiatočnom štádiu.

Nespravodlivosť v adaptačných opatreniach naprieč systémami Správa skúma prejavy nespravodlivosti a spôsoby ich riešenia v štyroch kľúčových systémoch:

• Zastavané prostredie: Nízke príjmové skupiny v staršom bytovom fonde čelia energetickej chudobe (neschopnosť udržať domovy v lete chladné/v zime teplé). Nerovnomerný prístup k zeleným plochám postihuje nízkopríjmové štvrte. Adaptačné opatrenia ako renovácie alebo zavádzanie technológií môžu byť pre nízkopríjmové skupiny, najmä nájomcov, nedostupné kvôli nákladom (tzv. „renovikcie“). Riešenia zahŕňajú finančnú podporu (dotácie, úvery) prispôsobenú potrebám zraniteľných, inkluzívne plánovanie zelenej infraštruktúry a ochranu vonkajších pracovníkov pred extrémnymi teplotami.
• Poľnohospodárstvo a potravinový systém: Malí farmári a poľnohospodárski pracovníci (často migranti) sú neúmerne postihnutí suchom či vlnami horúčav. Zvyšovanie cien potravín v dôsledku vplyvov klímy postihuje nízkopríjmových spotrebiteľov. Adaptačné opatrenia, ako napríklad prístup k technológiám či poisteniu, často zvýhodňujú väčšie podniky. Spravodlivejšie opatrenia musia podporovať autonómnu adaptáciu menších fariem, chrániť vonkajších pracovníkov a zabezpečiť spravodlivý prístup k financiám, poisteniu a technológiám, zohľadňujúc kultúrne postupy a zapojenie pôvodných obyvateľov (napr. Sámov).
• Vodný systém: Nízkopríjmové domácnosti, Rómovia a ľudia v odľahlých oblastiach čelia zhoršenému prístupu k vode a problémom s jej cenovou dostupnosťou v dôsledku nedostatku vody a záplav. Hoci legislatíva EÚ požaduje zlepšenie prístupu pre zraniteľné skupiny, mnohé krajiny stále nemajú opatrenia na zaručenie cenovej dostupnosti. Riešenia zahŕňajú politiky zaručujúce spravodlivý prístup, finančnú podporu na technológie šetriace vodu a mechanizmy podpory cien vody, ktoré zohľadňujú potreby nízkopríjmových skupín. Je dôležité, aby obmedzenia spotreby vody počas sucha nezhoršovali situáciu zraniteľných skupín.
• Dopravný systém: Všetci používatelia dopravy budú postihnutí extrémnym počasím (výpadky služieb, poškodenie infraštruktúry). Koncept dopravnej chudoby zdôrazňuje, že najviac budú postihnuté skupiny s menšou schopnosťou nahradiť jeden druh dopravy za iný (ženy, migranti, starší ľudia, ľudia v odľahlých lokalitách). Pracovníci v doprave sú tiež zraniteľní. Spravodlivé adaptačné opatrenia zahŕňajú sociálne tarify pre verejnú dopravu, climate-proof materiály, zelené prvky v infraštruktúre (napr. zelené autobusové zastávky) a zlepšenie infraštruktúry pre zraniteľné skupiny.

Prioritné opatrenia Správa identifikuje kľúčové priority pre dosiahnutie spravodlivej odolnosti:

• Na úrovni EÚ: Poskytnúť špecifické financovanie alebo lepšie využiť existujúce mechanizmy. Získavať komplexné údaje naprieč EÚ a vytvoriť spoločný rámec na monitorovanie pokroku, možno vo forme „vulnerability dashboard“. Vytvoriť jednotnú definíciu a hodnotiací rámec. Nadchádzajúci Európsky adaptačný plán Komisie v roku 2026 je kľúčovou príležitosťou na integráciu spravodlivosti do národných procesov a plánov.
• Na úrovni členských štátov: Explicitne integrovať spravodlivosť do národných adaptačných politík a zákonov, ako aj súvisiacich sektorových politík (energetika, stavebníctvo, pracovné právo, poľnohospodárstvo). Prioritizovať začlenenie zraniteľných skupín do plánovania a zabezpečiť im spravodlivý prístup k opatreniam, napríklad prostredníctvom mechanizmov zapojenia. Rozvíjať národné monitorovacie rámce.
• Na subnárodnej úrovni: Prioritizovať spravodlivosť od začiatku plánovacieho procesu. Aktívne a zmysluplne zapájať zraniteľné skupiny vrátane tých s prekrývajúcimi sa zraniteľnosťami. Implementovať cielené opatrenia, ktoré zohľadňujú špecifické potreby. Prispôsobiť informácie a budovanie kapacít rôznym schopnostiam a potrebám.

Záverom, dosiahnutie odolnej a pripravenej Európy, kde občania a komunity dokážu prosperovať tvárou v tvár zmene klímy, si vyžaduje komplexný prístup, ktorý integruje spravodlivosť do všetkých fáz adaptačného cyklu a zohľadňuje jedinečné potreby zraniteľných skupín. Je nevyhnutné riešiť napätie medzi naliehavosťou opatrení a časom potrebným na riadnu integráciu spravodlivosti, pričom uznanie spravodlivosti ako kľúčového princípu môže adaptáciu zefektívniť. JaroR

Slovník kľúčových pojmov

• Adaptácia: Proces prispôsobovania sa súčasným alebo očakávaným klimatickým zmenám a ich účinkom.
• Spravodlivá odolnosť (Just resilience): Koncepcia, ktorá sa zaoberá spravodlivým rozdelením výhod a záťaží adaptačných opatrení na zmenu klímy a zabezpečením toho, aby zraniteľné skupiny neboli neúmerne postihnuté. Považuje sa za ekvivalent „spravodlivej transformácie“ v kontexte adaptácie.
• Spravodlivá transformácia (Just transition): Širší pojem, ktorý zahŕňa spravodlivosť v adaptácii (prechod k spoločnosti odolnej voči klíme) a zmierňovaní (prechod k uhlíkovo neutrálnej spoločnosti), hoci sa často používa na označenie spravodlivosti len pri zmierňovaní.
• Sociálna zraniteľnosť: Náchylnosť jednotlivcov, skupín alebo komunít na negatívne účinky zmeny klímy v dôsledku socio-ekonomických, demografických alebo iných faktorov, ktoré obmedzujú ich schopnosť prispôsobiť sa.
• Distribucná spravodlivosť (Distributional justice): Týka sa spravodlivého rozdelenia výhod, nákladov a rizík spojených s adaptačnými opatreniami medzi rôzne skupiny a jednotlivcov.
• Procedurálna spravodlivosť (Procedural justice): Týka sa spravodlivosti rozhodovacích procesov pri plánovaní a implementácii adaptačných opatrení, vrátane zmysluplného zapojenia zainteresovaných strán, najmä zraniteľných skupín.
• Rozpoznávacia spravodlivosť (Recognitional justice): Týka sa uznania rôznych hodnôt, svetových názorov, kultúr a skúseností rôznych skupín a ich začlenenia do adaptačných procesov.
• Maladaptácia (Maladaptation): Akcia prijatá na účely adaptácie, ktorá vedie k zvýšeniu zraniteľnosti voči zmene klímy alebo k nespravodlivejším výsledkom, buď okamžite alebo v budúcnosti.
• Riešenia založené na prírode (Nature-based Solutions – NbS): Opatrenia, ktoré využívajú ekosystémy a prírodné procesy na riešenie spoločenských výziev, vrátane adaptácie na zmenu klímy. Patria sem napríklad zelená infraštruktúra, modrá infraštruktúra atď.
• Trans-európska dopravná sieť (TEN-T): Plánovaná sieť ciest, železníc, letísk a vodných ciest v Európskej únii.
• Strategické plány udržateľnej mestskej mobility (SUMP): Plány navrhnuté na zlepšenie udržateľnosti a účinnosti mestskej dopravy, ktoré by mali zohľadňovať adaptáciu na zmenu klímy.
• Panel zraniteľnosti JRC (JRC’s vulnerability dashboard): Nástroj vyvinutý Spoločným výskumným centrom (Joint Research Centre) Európskej komisie, ktorý poskytuje rámec na hodnotenie zraniteľnosti, primárne na účely manažmentu katastrof.
• Smernica o pitnej vode (Drinking Water Directive – DWD): Hlavný právny predpis EÚ týkajúci sa kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorý zahŕňa ustanovenia týkajúce sa prístupu k vode pre zraniteľné skupiny.
• Spoločná poľnohospodárska politika (CAP): Poľnohospodárska politika Európskej únie.