Európska únia zavádza nový súbor pravidiel pokrývajúcich všetky tri piliere ESG (environmentálne, sociálne a riadiace). Medzi hlavné platné predpisy patria CSRD (Smernica o podnikových správach o udržateľnosti, Directive 2022/2464/EÚ), CSDDD (Smernica o zodpovednom podnikaní – due diligence, Directive 2024/1760/EÚ) a EU taxonómia (Regulácia 2020/852 o udržateľných ekonomických aktivitách).

• CSRD výrazne rozširuje povinnosti reportovania udržateľnosti pre firmy – nahrádza staršiu NFRD. Zahrňuje všetky E/S/G aspekty – firmy musia pravidelne zverejňovať environmentálne (napr. emisie, klimatické ciele, znečistenie, spotrebu zdrojov), sociálne (ľudské práva, pracovné podmienky, diverzitu) i riadiace informácie (spôsob riadenia, etické politiky) vo svojej správe o udržateľnosti. Prístup „double materiality“ znamená, že firmy popisujú riziká UDRŽATEĽNOSTI, ktoré ich ohrozujú, aj ich vlastný vplyv na životné prostredie a spoločnosť. Od roku 2023 sú vyvíjané povinné ESRS štandardy (European Sustainability Reporting Standards), ktoré harmonizujú formu a obsah tejto správy.
• CSDDD (v plnej platnosti od 25.7.2024, transpozícia do júla 2027) zavádza povinnú due diligence zodpovednosť za ľudské práva a životné prostredie v globálnych dodávateľských reťazcoch. Firmy v rozsahu musia identifikovať a predchádzať (resp. zmierňovať) reálne či potenciálne negatívne dopady svojich vlastných aktivít aj aktivít dodávateľov na životné prostredie a pracovné podmienky. Veľké firmy musia prijať akčný plán na zmiernenie klimatických zmien (v súlade s cieľom 2050 a medzipôsobiacimi cieľmi EÚ). CSDDD zakotvuje aj mechanizmy sťažností a právnu zodpovednosť – v prípade nedostatočnej due diligence môžu firmy čeliť civilnej zodpovednosti za škody.
• EU taxonómia (Regulácia 2020/852) definuje, ktoré ekonomické činnosti sú environmentálne udržateľné (zamerané hlavne na ciele klimatické zmiernenie a adaptáciu, postupne dopĺňané o vodu, cirkulárnu ekonomiku, znečistenie, biodiverzitu). Firmy podliehajúce CSRD musia vykazovať, aký podiel ich obratu či investícií je v súlade s taxonómiou („Taxonomy-aligned“). Táto informácia sa vkladá do správy o udržateľnosti (najmä do sekcie E), čím sa zabezpečí prehľad pre investorov o zelenosti podnikania. Taxonómia je súčasťou širšieho rámca „sustainable finance“ vrátane nariadenia SFDR (od roku 2021 pre finančné trhy).

Okrem toho existujú ďalšie relevantné opatrenia: NFRD (2014/95/EÚ) bol nahradený CSRD, Ochrana oznamovateľov (Whistleblower Directive 2019) posilňuje governance, prípravky Sociálnej Trhovej hospodárskej politiky EÚ (napr. Board Diversity, Pay Transparency), EÚ regulácia proti odlesňovaniu (EUDR 2023) a pod. Tieto často dopĺňajú ESG požiadavky (napr. EUDR zaväzuje firmy zabezpečiť, že ich výrobky nepochádzajú z nezákonných odlesňovaných území).

Pripravované a navrhované legislatívne opatrenia

EÚ pokračuje v legislatívnych iniciatívach na zjednodušenie a rozšírenie ESG povinností:

• Omnibus balík (február 2025) – Komisia predložila návrhy na úpravu CSRD a CSDDD, aby sa znížila administratívna záťaž najmä pre menšie firmy. Medzi navrhované zmeny patrí posun termínov o 1–2 roky: napríklad SME emitenti (tie, ktoré majú cenné papiere na burze) majú podávať správy až od roku 2028 (namiesto pôvodne 2026). Taktiež sa navrhuje odložiť prvú uplatniteľnosť CSDDD o rok. Cieľom je sústrediť povinnosti na skutočne veľké podniky, zatiaľ čo menšie firmy dostanú viac času na prípravu.
• Sociálna taxonómia – EÚ skúma rozšírenie taxonómie aj na sociálne ciele (napr. pracovné práva, inklúziu, vzdelávanie). Konzultácie Platformy udržateľného financovania a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zdôrazňujú potrebu definovať kritériá „sociálnej udržateľnosti“. Kým finálna legislatíva zatiaľ neexistuje, očakáva sa ďalšia diskusia a možné nariadenie v strednodobom horizonte.
• Ďalšie iniciatívy – Ďalšie pripravované opatrenia zahŕňajú napríklad návrh smernice o „zelených“ (environmentálnych) tvrdeniach pre spotrebiteľov, posilnenie integrácie ESG do riadenia podnikov (napr. smernice o zverejňovaní odmien či zastúpení zamestnancov) a revízie taxonómie. Napríklad Komisia plánuje dokončiť delegované akty k taxonómii pre ciele vodné zdroje, udržateľnosť – a aktualizovať kritériá, vrátane posudzovania plynu a jadra. Tieto návrhy ešte čakajú na schválenie.

Požiadavky podľa veľkosti firiem

EÚ zákony rozlišujú povinnosti podľa veľkosti podniku (micro, malé, stredné, veľké, ako definuje článok 3 Smernice o účtovníctve). Základné prahy sú (dopĺňa sa indexáciou):

• Mikropodnik: ≤10 zamestnancov, ≤€900 tis. tržieb, ≤€450 tis. aktív.
• Malý podnik: ≤50 zamestnancov, ≤€10 mil. tržieb, ≤€10 mil. aktív (novšie eurová úprava).
• Stredný podnik: ≤250 zamestnancov, ≤€50 mil. tržieb, ≤€25 mil. aktív.
• Veľký podnik: prekračuje aspoň dva z hornej hranice SME (teda zamestnancov >250 a/alebo tržby >€50 mil., aktíva >€25 mil.).

CSRD podľa veľkosti: Plné povinnosti uplatňujú veľké firmy. V praxi to znamená:

• Od r. 2024 sa zavádza reportovanie pre verejné subjekty (PAE) a firmy s >500 zamestnancami, obratom >€50 mil. a aktívami >€25 mil..
• Od r. 2025 rozšírenie na ostané veľké firmy (t.j. spĺňajúce ≥2 zo 3 prahov: 250 zam., €50M obratu, €25M aktív).
• Od r. 2026 povinné reportovanie aj pre malé a stredné emitentov (SME – zo zverejnených cenných papierov, okrem mikropodnikov), s možnosťou dvojročného odkladu.
• Mikropodniky majú z reportovania v zásade výnimku (sú vyňaté).
  Príklad: Firma s 300 zamestnancami a obratom €60 mil. sa považuje za veľkú (dva z prahov) a musí podávať správu od 2025. Súkromná maloobchodná firma s 20 zamestnancami a 5 mil. obratu je SME a reportovať povinne nemusí (ak nie je emitentom akcií).

CSDDD podľa veľkosti: Do rozsahu patria iba veľmi veľké spoločnosti: podniky EÚ (s právnou formou s. r. o., a. s. atď.) s >1000 zamestnancami a obratom >€450 mil. (globálne). Zahrnuté sú aj zahraničné firmy s viac ako €450 mil. obratom v EÚ. Menšie spoločnosti (mikro, malé/stredné) do CSDDD povinnosti priamo nepatria.

Taxonómia a iné: Podniky podliehajúce CSRD musia pri svojej správe uvádzať údaje o súlade s taxonómiou, nezávisle od toho, či sú veľké alebo SME – ak patria do rozsahu CSRD. Menšie firmy mimo CSRD (mikro/SME) tieto povinnosti nemajú, i keď sú nepriamo ovplyvnené (investori či veľkí odberatelia ich budú vyzývať na údaje).

Implementačné povinnosti

Podniky, na ktoré sa legislatíva vzťahuje, musia zaviesť konkrétne procesy a interné kontroly:

• ESG reporting: Spoločnosť pripraví sustainability report ako súčasť manažérskej správy (business report) za rok. Podľa CSRD sa tento report podáva elektronicky v jednom formáte (XHTML). Zverejňovať sa má k 4 mesiacom po skončení roka a následne sa odosiela do európskeho prístupového bodu pre finančné dáta (ESAP). Obsahuje podrobné informácie podľa ESRS štandardov: napr. klimatické ciele, emisie, biodiverzitu, pracovné podmienky, ľudské práva, dopady dodávateľov, korporačné riadenie atď. (každý pilier ESG má svoj modul). Firmy musia preukázať, že zodpovedne vyhodnocujú a reportujú svoje environmentálne a sociálne dopady, ako aj opatrenia (plány) na ich riadenie (napr. klimatický plán).
• Audit / nezávislé overenie: Údaje v správe o udržateľnosti musia byť overené nezávislým poskytovateľom (buď interným auditom alebo audítormi). CSRD vyžaduje najprv úroveň obmedzenej istoty (limited assurance) a od roku 2028 sa očakáva prechod na plnú istotu (reasonable assurance). Overenie vykonávajú štátny audítor alebo akreditovaný poskytovateľ overovacích služieb, podľa európskych štandardov. Posilnenie auditu je nový prvok – pre porovnanie, staršia smernica NFRD externé overovanie nemala.
• Due diligence procesy: Firmy v rozsahu CSDDD musia systematicky zaviesť proces vyhodnocovania dopadov v dodávateľských reťazcoch. To zahŕňa interné politiky, mapovanie rizikových oblastí (napr. dodávatelia v oblastiach s vysokým rizikom porušovania ľudských práv), prijatie preventívnych a nápravných opatrení (napr. prechod na ekologickejšie vstupy, zlepšenie podmienok práce v továrňach), ako aj zapojenie zainteresovaných strán (dialóg s komunitami, náprava sťažností). Veľké podniky musia tiež vypracovať plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 v súlade s Parížskou dohodou. Požiadavky zahŕňajú aj mechanizmus sťažností a nápravy, ktorý umožní podnikom riešiť actual negatívne dopady.
• Zverejňovanie informácií: Okrem hlavnej správy o udržateľnosti existujú povinnosti zverejňovať aj detailné údaje o dodržiavaní Taxonómie (článok 8 Taxonómie). Tieto sa integrujú do environmentálnej časti správy (napr. podiel obratu z taxonomy-aligned činností) a sú predmetom overenia auditom. Zverejnené informácie pokrývajú všetky ESG témy (klimatické stratégie, riziká, indikátory a ciele) a zaručujú priesvitnosť pre investorov a verejnosť.
  Z technickej stránky, odreportované údaje musia byť označené pomocou jednotnej digitálnej taxonómie (XHTML tagging).
• Odlišnosti podľa veľkosti: Pre mikropodniky a veľké časti SME chýbajú priamé povinnosti; zvyčajne sa však očakáva, že budú vnímať požiadavky svojich partnerov. Stredné firmy (ak nie sú listované) ostávajú v pravidlách mimo rozsahu. Len veľké spoločnosti (a oslovené SME-emitenti) majú kompletnú sadu povinností (report, audit, due diligence). Príklady: Nadnárodný koncern (tisíce zamestnancov) bude povinný zaviesť celý ESG rámec – reportovať podľa CSRD, overiť údaje, robiť due diligence a klimatický plán. Naopak, rodinná firma s 5 zamestnancami ho prípadne dobrovoľne aplikovať nemusí. Menšia burzovo obchodovaná firma (napr. s 30 zamestnancami) bude pod CSRD (od roku 2027) a uplatní len reporting (nie však CSDDD, ak nesplní vyššie prahy).

Celková správa o ESG požiadavkách v EÚ tak zadefinuje povinnosti najmä pre najväčšie podniky, pričom mikro a malé firmy sú vo väčšine oblastí vyňaté. Organizácie by mali zmerať svoju veľkosť podľa prahových kritérií (zamestnanci, obrat, aktíva) a podľa toho sa pripraviť na potrebu zaviesť interné systémy ESG reportingu, auditu a due diligence. Oficiálne usmernenia a implementačné dokumenty (vrátane usmernení ku ESRS, nástrojom OECD a usmernení Komisie) budú firmám pomáhať porozumieť konkrétnym požiadavkám a predvídať záväzky v oblasti trvalo udržateľného podnikania. JaroR

Zdroje: Úradné dokumenty EÚ a analýzy špecialistov, napr. smernica CSRD, CSDDD, taxonómia EU a sprievodné materiály Európskej komisie. Tieto stanovujú presné prahové kritériá a harmonogramy, ktoré musia firmy splniť v súlade s ich veľkosťou a právnym postavením.