Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres vydal naliehavé varovanie, že himalájske ľadovce sa „rútiace dovnútra“ v dôsledku rýchleho topenia. Zdôraznil potrebu okamžitých krokov na riešenie klimatickej krízy, najmä v najkrehkejších ekosystémoch sveta.

Varovanie zaznelo vo video správe adresovanej inauguračnému podujatiu Sagarmatha Sambaad (dialóg Mount Everest), ktoré zorganizovala vláda Nepálu v Káthmandu. Guterres uviedol, že rekordné teploty viedli k rekordnému topeniu ľadovcov. Konštatoval, že Nepál je dnes „na tenkom ľade“ – za posledných tridsať rokov stratil takmer tretinu svojho ľadu. Navyše, nepálske ľadovce sa v poslednom desaťročí topili o 65 percent rýchlejšie ako v predchádzajúcom období.

Himalájske ľadovce po stáročia slúžili ako kľúčové zásobárne sladkej vody. Ich zrýchlené topenie teraz ohrozuje nielen miestne komunity, ale aj obrovské populácie žijúce po prúde riek, ktoré sú závislé od vody z Himalájí. Znížený prietok vody v riečnych systémoch, ako sú Ganga, Brahmaputra a Indus, ohrozuje nielen zásobovanie vodou, ale aj produkciu potravín pre takmer dve miliardy ľudí v južnej Ázii. Guterres varoval, že v kombinácii so slanou vodou by to mohlo viesť k zrúteniu delty a masovému vysídľovaniu. Podľa neho by sme mohli byť svedkami „zmazania nízko položených krajín a komunít navždy“.

Podujatie Sagarmatha Sambaad, pomenované po Mount Evereste (v nepálčine Sagarmatha), slúžilo ako medzinárodná platforma, ktorá spojila ministrov, poslancov, klimatických expertov a občiansku spoločnosť s cieľom zamerať sa na klimatické zmeny, horské ekosystémy a udržateľnosť.

Ešte pred summitom sa do popredia dostali nepálske deti a mládež so svojou vlastnou výzvou k akcii. Vo vyhlásení predloženom dialógu viac ako 100 detí a mladých ľudí požadovalo naliehavú a inkluzívnu klimatickú akciu, ktorá ich uznáva ako nositeľov práv a klimatických aktérov – nielen pasívne obete. Medzi ich kľúčové požiadavky patrí zabezpečenie účasti detí na klimatických rozhodnutiach, podpora programov vedených mládežou a podpora ich inovácií a klimatických opatrení. Vedúca Detského fondu OSN (UNICEF) v Nepále Alice Akunga uviedla, že klimatická kríza je krízou práv detí – neúmerne ovplyvňuje ich zdravie, výživu, vzdelávanie a blaho. Zdôraznila, že počúvanie hlasov „budúcnosti ľudstva“ je rozhodujúce pre navrhovanie a implementáciu zmysluplných a trvalých riešení nepriaznivých účinkov klimatických zmien na deti a mládež.

Guterres vo svojej správe zopakoval svoju výzvu svetu, aby „zastavil šialenstvo“ globálneho otepľovania poháňaného fosílnymi palivami. Túto výstrahu už vydal počas svojej predchádzajúcej návštevy oblasti Everestu v roku 2023, keď stál uprostred ľadovcových kotlín a varoval, že „strechy sveta“ rýchlo miznú.

Guterres pochválil klimatické lídrovstvo Nepálu, vrátane programov obnovy lesov, systémov včasného varovania a cieľa dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2045. Svet musí konať bezodkladne, aby obmedzil globálne zvýšenie teploty na 1,5°C, čo je cieľ stanovený Parížskou dohodou o zmene klímy. Najväčší znečisťovatelia musia ísť príkladom. To zahŕňa investície do obnoviteľných energií, splnenie cieľa financovania klímy vo výške 1,3 bilióna dolárov dohodnutého na COP29, zdvojnásobenie financovania adaptácie na najmenej 40 miliárd dolárov tento rok, ako sa zaviazali rozvinuté krajiny, a poskytovanie robustnej, trvalej podpory Fondu pre straty a škody. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje odvážnu spoluprácu, uviedol Guterres a dodal, že Organizácia Spojených národov je spojencom v tejto zásadnej úlohe. JaroR