Podľa najnovšej správy WMO existuje až 80 % pravdepodobnosť, že globálna teplota občasne prekročí hranicu +1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou (1850 – 1900) počas nasledujúcich 5 rokov. Toto upozornenie naznačuje, že sa približujeme k limitu stanovenému v Parížskej klimatickej dohode, ktorá sa vzťahuje na dlhodobý priemer teplôt (niekoľko dekád), a nie na priemer jedného až piatich rokov. Krátkodobé prekročenie tejto hranice však ešte neznamená, že sa ročný priemerný globálny nárast teploty trvale dostane nad +1,5 °C, čo je jeden z cieľov Parížskej dohody z roku 2015.
Odhaduje sa, že globálna teplota vzduchu v rokoch 2024 – 2028 bude pravdepodobne v intervale +1,1 až +1,9 °C nad priemerom z rokov 1850 – 1900. Správa WMO uvádza 86 % pravdepodobnosť, že aspoň jeden z nasledujúcich 5 rokov bude teplejší než doteraz najteplejší rok 2023. Pravdepodobnosť, že globálna teplota počas tohto obdobia prekročí hranicu +1,5 °C, je 47 %, čo je nárast oproti predchádzajúcej správe, kde sa uvádzala pravdepodobnosť 32 % pre roky 2023 – 2027.
Od roku 2015, kedy bola pravdepodobnosť prekročenia hranice +1,5 °C nula, neustále rastie. Pre roky 2017 – 2021 bola táto pravdepodobnosť 20 % a pre roky 2023 – 2027 dosahovala 66 %. Aktuálna správa uvádza pravdepodobnosť na úrovni 80 %. Dokument bol vypracovaný britskou meteorologickou organizáciou Met Office, ktorá je vedúcou organizáciou WMO pre ročné a dekádové klimatické predikcie.
Generálny tajomník OSN António Guterres sa vyjadril: „Hráme ruskú ruletu s našou planétou. Potrebujeme nájsť cestu z tejto diaľnice, ktorá smeruje do klimatického pekla. Dobrou správou je, že ešte máme kontrolu nad volantom. Boj o kritický nárast teploty vzduchu +1,5 °C bude vyhraný alebo prehraný počas tejto dekády – pod vedením súčasných lídrov.“ Guterres tiež podporil klimatické údaje služby Copernicus, ktoré ukazujú, že za posledných 12 mesiacov (jún 2023 až máj 2024) bol zaznamenaný nový rekord s nárastom +1,63 °C od predindustriálnej éry.
Ko Barrett, zástupkyňa generálnej sekretárky WMO, varovala: „Tieto štatistiky odrážajú, že sme ďaleko od dosiahnutia cieľov Parížskej dohody. Musíme urgentne znížiť emisie skleníkových plynov, inak budeme čeliť enormným ekonomickým škodám, poškodeniu životov a devastácii ekosystémov.“ Barrett však pripomenula, že hranica +1,5 °C z Parížskej dohody sa vzťahuje na dlhodobý priemer, takže ešte nie je úplne stratená.
Súčasné úrovne globálneho oteplenia už spôsobujú zvýšený výskyt extrémnych poveternostných javov, topenie ľadovcov, a stúpanie hladiny morí.
„Žijeme v bezprecedentnej dobe, ale máme tiež bezprecedentné schopnosti na sledovanie klímy, ktoré môžu pomôcť v klimatickej akcii. Dnešné najteplejšie mesiace budeme považovať za chladné v porovnaní s tým, čo nás čaká, pokiaľ by sme neznížili koncentrácie skleníkových plynov,“ uviedol Carlo Buontempo, riaditeľ Copernicus Climate Change Service.
Najnovšia predpoveď WMO očakáva návrat chladnejších podmienok v tropickom Pacifiku v dôsledku javu La Niňa, ale aj ďalší nárast globálnej teploty počas nasledujúcich 5 rokov v dôsledku pokračujúceho rastu koncentrácií skleníkových plynov. (Viac na wmo.int)
