Čo je smernica o ekologických tvrdeniach GCD?

Smernica o zelených tvrdeniach (Green Claims Directive) je návrhom Európskej komisie. Jej cieľom je obmedziť dopady greenwashingu a zvýšiť kontrolu výrobcov. Smernica o ekologických tvrdeniach (GCD), oficiálne nazývaná Smernica o overiteľnosti a oznamovaní tvrdení o environmentálnych výrobkoch, je legislatívnym návrhom Európskej únie zameraným na ochranu spotrebiteľov a spoločností pred zavádzajúcimi ekologickými reklamami. Tento právny rámec sa usiluje zabezpečiť, aby tvrdenia o ekologických vlastnostiach produktov a služieb boli odôvodnené, jasné a jednotné v celej Európskej únii.

Ako funguje Smernica o ekologických tvrdeniach?

GCD stanovuje komplexný rámec pre spoločnosti, ktoré uvádzajú environmentálne tvrdenia o svojich výrobkoch alebo službách v EÚ. Vyžaduje, aby tvrdenia boli podložené komplexnými analýzami zohľadňujúcimi celý životný cyklus výrobku, od výroby až po likvidáciu.

Kľúčové mechanizmy smernice:
– Zákaz nepodložených tvrdení: Všeobecné tvrdenia ako „ekologické“ musia byť podložené konkrétnymi dôkazmi. Tvrdenia musia byť jasné, presné a podložené vedeckými dôkazmi.
– Regulované používanie značiek udržateľnosti: Povolené sú iba oficiálne certifikované značky. Toto opatrenie zabezpečuje dôveryhodné a porovnateľné informácie pre spotrebiteľov.
– Prevencia predčasného zastarávania: Smernica bráni praktikám podporujúcim predčasné zastarávanie tovaru, čím podporuje dlhšiu životnosť a opraviteľnosť výrobkov.
– Transparentné tvrdenia o kompenzácii: Tvrdenia o neutrálnych alebo pozitívnych environmentálnych dopadoch musí byť podložené certifikovanými uhlíkovými kreditmi a po dosiahnutí všetkých možných znížení emisií.

Požiadavky smernice, GCD  vyžaduje, aby spoločnosti:
– Poskytli robustné vedecké dôkazy o svojich tvrdeniach týkajúcich sa životného prostredia.
– Posudzovali vplyvy z perspektívy životného cyklu.
– Transparentne komunikovali odôvodnenie tvrdení.
– Zabezpečili nezávislé overovanie tvrdení.

Vplyv na environmentálne značky

Smernica zavádza prísne kritériá pre používanie environmentálnych značiek, odrádza od samocertifikácie a nariaďuje, aby nové súkromné značky boli schválené a poskytovali pridanú hodnotu pre životné prostredie.

Sankcie za neplnenie

Spoločnosti, ktoré nebudú v súlade so smernicou, môžu čeliť sankciám vrátane pokút do výšky 4 % ročného obratu a dočasného vylúčenia z verejného obstarávania.

Povinnosť dodržiavania smernice

Smernica sa stane povinnou po hlasovaní Európskeho parlamentu 12. marca 2024. Členské štáty musia transponovať smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov do 18 mesiacov po jej nadobudnutí účinnosti, čo očakávame okolo roku 2026.

Dodržiavanie smernice
Smernica ovplyvňuje:
– Všetky spoločnosti v EÚ: Bez ohľadu na odvetvie musia spoločnosti predávajúce tovar a služby v EÚ dodržiavať predpisy.
– Spoločnosti mimo EÚ cielené na spotrebiteľov EÚ: Tieto spoločnosti tiež podliehajú nariadeniam, čo zaručuje, že všetky výrobky dostupné na trhu EÚ spĺňajú rovnaké prísne normy.
– Výnimky pre mikropodniky: Spoločnosti s menej ako 10 zamestnancami alebo s ročným obratom nižším ako 2 milióny EUR sú vyňaté.

Prečo by vás mala smernica zaujímať?
– Riziko sankcií: Spoločnosti nedodržiavajúce pravidlá môžu čeliť prísnym sankciám vrátane pokút a dočasného vylúčenia z verejného obstarávania.
– Povesť a dôvera spotrebiteľov: Dodržiavanie smernice dokazuje záväzok k udržateľnosti, zvyšuje dôveru spotrebiteľov a oddeľuje značku od konkurencie.
– Rovnaké podmienky: Cieľom smernice je vytvoriť spravodlivé konkurenčné prostredie tým, že na všetky spoločnosti budú platiť rovnaké prísne normy.
– Príprava na budúcnosť: Včasná adaptácia na smernicu požičiava spoločnostiam výhodu v pripravenosti na budúce environmentálne predpisy.