Čo je klimatická zmena?

Zmena klímy znamená dlhodobé zmeny teplôt a klimatických vzorcov. Tieto zmeny môžu byť prirodzené, napríklad kvôli zmene slnečnej aktivity alebo sopečným erupciám. Od začiatku 19. storočia sú však ľudské aktivity hlavnou príčinou zmeny klímy, najmä kvôli spaľovaniu fosílnych palív ako uhlie, ropa a plyn.

Spaľovanie fosílnych palív uvoľňuje skleníkové plyny, ktoré fungujú ako prikrývka obklopujúca Zem, zachytávajúci slnečné teplo a zvyšujúci teplotu. Hlavnými skleníkovými plynmi prispievajúcimi k zmene klímy sú oxid uhličitý a metán. Tieto plyny sa uvoľňujú napríklad pri spaľovaní benzínu v autách alebo pri používaní uhlia na vykurovanie budov. Klčovanie lesov a odlesňovanie tiež uvoľňujú oxid uhličitý. Poľnohospodárstvo a ropné a plynárenské operácie sú hlavnými zdrojmi emisií metánu. Kľúčovými sektormi prispievajúcimi k produkcii skleníkových plynov sú energetika, priemysel, doprava, stavebníctvo, poľnohospodárstvo a využívanie pôdy.

Ľudia sú zodpovední za globálne otepľovanie

Klimatológovia dokázali, že ľudské aktivity sú zodpovedné za väčšinu globálneho otepľovania za posledných 200 rokov. Aktivity ako tie uvedené vyššie produkujú skleníkové plyny, ktoré spôsobujú, že sa svet otepľuje rýchlejšie, než kedykoľvek za posledných 2000 rokov.

Priemerná teplota na povrchu Zeme je v súčasnosti o 1,2 °C vyššia ako koncom 18. storočia (pred priemyselnou revolúciou) a je vyššia ako kedykoľvek za posledných 100 000 rokov. Posledné desaťročie (2011–2020) bolo najteplejšie v histórii meraní a každé z posledných štyroch desaťročí bolo teplejšie ako ktorékoľvek predchádzajúce desaťročie od roku 1850. Mnohí ľudia si myslia, že zmena klímy znamená len vyššie teploty, ale zvýšenie teploty je len časťou problému. Zem je systém, kde je všetko prepojené, a zmeny v jednej oblasti môžu ovplyvniť ďalšie oblasti.

Dôsledky zmeny klímy

Dôsledky zmeny klímy zahŕňajú intenzívne suchá, nedostatok vody, silné požiare, stúpajúcu hladinu morí, záplavy, topenie polárneho ľadu, katastrofické búrky a klesajúcu biodiverzitu.

Dopady na ľudí

Zmena klímy ovplyvňuje zdravie, schopnosť pestovať potraviny, bývanie, bezpečnosť a zamestnanie. Niektoré skupiny ľudí sú voči vplyvom zmeny klímy zraniteľnejšie, ako napríklad obyvatelia malých ostrovných štátov a rozvojových krajín. Tieto komunity už čelia problémom ako stúpajúca hladina morí a slaná voda presakujúca do pitnej vody, čo vedie k presídľovaniu celých komunít a riziku hladomoru v dôsledku dlhodobých such.

Na každom zvýšení globálneho otepľovania záleží

Správy OSN uvádzajú, že obmedzenie globálneho otepľovania na maximálne 1,5°C by pomohlo vyhnúť sa najhorším dopadom klimatických zmien. Súčasné politiky však predpovedajú zvýšenie teploty o 3°C do konca storočia. Emisie spôsobujúce zmenu klímy pochádzajú zo všetkých častí sveta, no niektoré krajiny produkujú viac emisií ako ostatné. Najväčšími producentmi emisií sú Čína, Spojené štáty, India, Európska únia, Indonézia, Ruská federácia a Brazília, ktoré spolu vytvárajú približne polovicu celosvetových emisií skleníkových plynov.

Potrebné opatrenia

Riešenia klimatickej zmeny môžu priniesť ekonomické výhody, zlepšiť kvalitu života a chrániť životné prostredie. Existujú globálne rámce a dohody, ako sú Ciele trvalo udržateľného rozvoja, Rámcový dohovor OSN o zmene klímy a Parížska dohoda, ktoré usmerňujú pokrok. Tri hlavné kategórie opatrení zahŕňajú znižovanie emisií, prispôsobenie sa klimatickým vplyvom a financovanie potrebných úprav.

Prechod z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie, ako sú slnečná a veterná energia, zníži emisie spôsobujúce zmenu klímy. Emisie sa musia znížiť na polovicu do roku 2030, aby sa otepľovanie obmedzilo pod 1,5°C. Je potrebné znížiť využívanie uhlia, ropy a plynu, pričom zásoby fosílnych palív by mali zostať v zemi, aby sa zabránilo katastrofickým úrovniam zmeny klímy.

Adaptácia na dôsledky zmeny klímy chráni ľudí, domácnosti, podniky, živobytie, infraštruktúru a prírodné ekosystémy. Adaptácia musí byť prioritou pre najzraniteľnejších ľudí s najmenej zdrojmi na zvládnutie klimatických rizík. Návratnosť investícií môže byť vysoká – napríklad systémy včasného varovania pred katastrofami môžu zachraňovať životy a majetok a priniesť až desaťnásobné výhody oproti počiatočným nákladom.