Rok 2025 sa zapísal do histórie ako najničivejšia sezóna lesných požiarov v Európskej únii. Satelitné analýzy z Európskeho informačného systému o lesných požiaroch (EFFIS), ktorý dlhodobo spravuje Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie, prinášajú alarmujúce a bezprecedentné štatistiky. Podľa oficiálnej správy z 31. marca 2026 plamene počas uplynulého roka zdevastovali v rámci členských štátov EÚ 1 079 538 hektárov územia, čo predstavuje rozlohu porovnateľnú s veľkosťou ostrova Cyprus. Ak do tejto štatistiky pripočítame aj ďalšie monitorované územia v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike, celková spálená plocha sa vyšplhá na neuveriteľných 2 242 195 hektárov.

Extrémny priebeh sezóny a vplyv horúčav Kríza v roku 2025 sa vyznačovala mimoriadne skorým nástupom. Už do konca marca stihlo na území EÚ zhorieť viac ako 100 000 hektárov, čo poukazovalo na extrémnu zraniteľnosť krajiny po zimných mesiacoch. Intenzita požiarov postupne narastala od júna a svoj dramatický vrchol dosiahla v auguste v dôsledku dlhotrvajúcej vlny horúčav. Počas prvých troch augustových týždňov vypuklo v Portugalsku a Španielsku takmer súčasne až 22 veľmi rozsiahlych požiarov. Iba na Pyrenejskom polostrove zhorelo 460 585 hektárov, čo predstavuje 43 % z celkovej spálenej plochy v EÚ za daný rok.

Škody naprieč členskými štátmi a ochrana prírody Ohnivý živel zasiahol takmer celú Úniu bez výnimky. Systém EFFIS zmapoval celkovo 7 783 lesných požiarov v 25 z 27 členských štátov EÚ. Plameňom sa dokázali vyhnúť jedine Luxembursko a Malta. Ide o vôbec najvyššiu hodnotu zasiahnutej plochy v EÚ27 od roku 2006, pričom toto číslo predstavuje takmer dvojnásobok dlhodobého priemeru z obdobia rokov 2006 až 2024. Krajiny ako Nemecko, Španielsko, Cyprus a taktiež Slovensko zaznamenali počas tohto roka svoje vlastné historické rekordy v rozsahu spálenej plochy.

Zvlášť znepokojujúci bol negatívny dopad na sieť chránených území Natura 2000. Podiel spálenej plochy v týchto dôležitých ekologických lokalitách dosiahol približne 39 %, čím sa celková zničená plocha týchto vzácnych území dostala na úroveň 424 023 hektárov.

Situácia za hranicami Únie a meniace sa trendy Kríza sa neobmedzila len na územie členských štátov. V nečlenských európskych krajinách zničil oheň 1 092 095 hektárov a ďalších 70 562 hektárov zhorelo na území Blízkeho východu a severnej Afriky. Mimo EÚ sa najviac zasiahnutou krajinou stala Ukrajina, na ktorú pripadlo takmer 30 % celkovej zmapovanej spálenej plochy a 39 % všetkých zaznamenaných požiarov vo vyhodnocovanej oblasti.

Z celkového hľadiska sezóna 2025 potvrdila jasný a nebezpečný trend: skorší začiatok požiarnych sezón, výrazne častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, ako aj šírenie ničivých požiarov do vyšších zemepisných šírok, než bolo historicky bežné.

Európska stratégia, prevencia a záchranná flotila Európska komisia na tento vývoj zareagovala 25. marca 2026 prijatím nového integrovaného prístupu k riadeniu rizika lesných požiarov, ktorý systematicky pokrýva prevenciu, pripravenosť, okamžitú reakciu a následnú obnovu krajiny. Jedným z pilierov zostáva systém EFFIS, integrovaný v službe Copernicus, ktorý vďaka satelitom európskych a medzinárodných vesmírnych agentúr dokáže poskytovať varovania takmer v reálnom čase. Tento systém aktívne podporuje aj Skupina expertov na lesné požiare, sieť 43 krajín pre výmenu dát a postupov.

Okrem toho Komisia neustále posilňuje Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany (UCPM), spájajúci zdroje 27 členských a 10 zúčastnených štátov. V rizikových lokalitách sa každé leto strategicky rozmiestňujú hasiči a udržiava sa flotila rescEU. Na dlhodobé zvládnutie kríz Komisia vyčlenila rozsiahle financie na nákup 12 nových hasičských lietadiel a 5 vrtuľníkov. Vrtuľníky nájdu svoju stálu základňu priamo na Slovensku, v Česku a v Rumunsku, kým lietadlá budú umiestnené v štátoch južnej Európy a Francúzsku. Kým prvý vrtuľník bol už dodaný začiatkom tohto roka, flotilu začnú lietadlá dopĺňať od roku 2028. JRi&CO2AI