Verejnosť aj mnohí tvorcovia politík často žijú v presvedčení, že katastrofické následky zmeny klímy nás čakajú až pri extrémnom globálnom oteplení o 3 °C či dokonca 4 °C. Nová prelomová štúdia však tento predpoklad vyvracia. Ukazuje, že aj pri takzvanom „miernom“ oteplení o 2 °C v porovnaní s predindustriálnou érou môže svet čeliť extrémnym výkyvom počasia s devastačnými následkami pre potravinovú bezpečnosť, husto osídlené oblasti a globálne lesy.

Ilúzia bezpečnosti pri oteplení o 2 °C

Klimatická kríza sa stala definujúcou výzvou našej generácie. V centre snáh o zmiernenie jej dopadov stojí Parížska dohoda, ktorej cieľom je udržať globálne otepľovanie výrazne pod hranicou 2 °C a ideálne sa priblížiť k 1,5 °C. V spoločnosti tak vznikol dojem, že kým neprekročíme tieto hranice, sme relatívne v bezpečí a takzvané „najhoršie možné scenáre“ (worst-case outcomes) sú rezervované len pre svety teplejšie o 3 °C až 4 °C.

Skutočnosť je však oveľa komplikovanejšia a varovnejšia. Najnovšie výskumy zistili, že extrémne globálne klimatické dôsledky môžu nastať už pri miernom oteplení o 2 °C. Ako je to možné? Odpoveď leží v tom, ako klimatológovia doteraz komunikovali riziká a ako fungujú samotné klimatické modely.

Pasca „priemerných“ predpovedí a nevidené extrémy

Pri vyhodnocovaní klimatických rizík na globálnej úrovni, napríklad v správach Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), sa zvyčajne využíva metóda priemeru z viacerých klimatických modelov (tzv. multimodel mean). Hoci tento prístup ukazuje najpravdepodobnejší vývoj, má jednu obrovskú slabinu: maskuje a schováva potenciál pre najhoršie možné scenáre.

Spoliehanie sa výlučne na tieto modelové priemery môže viesť k tomu, že spoločnosť, kľúčové socioekonomické a environmentálne sektory zostanú extrémne zraniteľné a absolútne nepripravené na nepravdepodobné, no stále fyzikálne možné extrémy. Neistoty v tom, ako presne bude klíma reagovať na emisie skleníkových plynov, totiž existujú na každej úrovni oteplenia – a to v dôsledku štrukturálnych rozdielov medzi samotnými modelmi i prirodzenej vnútornej variability klímy. Vedci preto vyvinuli nový prístup zameraný na konkrétne sektory, aby identifikovali reálne najhoršie scenáre pre náš svet pri oteplení o 2 °C. Výsledky priniesli šokujúce zistenia v troch kľúčových oblastiach.

Hrozba č. 1: Devastačné záplavy v husto osídlených oblastiach

Jedným z najväčších rizík spojených s meniacou sa klímou sú bleskové a povrchové záplavy (tzv. pluviálne záplavy), ktoré v mestských a husto obývaných oblastiach páchajú najväčšie hospodárske škody a ohrozujú ľudské životy. Dôvodom je jednoduchá fyzika – teplejšia atmosféra dokáže zadržať viac vodnej pary. Očakáva sa preto, že maximálne päťdňové úhrny zrážok (Rx5day) zosilnejú nad takmer všetkými pevninami.

Ak sa pozrieme len na „priemerné“ modely, nárast extrémnych zrážok vyzerá postupne. Avšak pri pohľade na tie najextrémnejšie modely v oteplení o 2 °C prichádza kruté vytriezvenie. Najhorší možný scenár pri oteplení o 2 °C prináša do husto obývaných oblastí extrémnejšie zrážky, než aké by sme podľa priemerných modelov očakávali dokonca až pri oteplení o 3 °C. Tento rozdiel v odhadoch je spôsobený veľkou mierou neistoty ohľadne zmien v atmosférickej cirkulácii a dostupnosti vlhkosti.

Hrozba č. 2: Kolaps svetových chlebových košíkov a potravinová neistota

Zabezpečenie dostatku potravín pre rastúcu globálnu populáciu stojí a padá na úrode v hlavných svetových poľnohospodárskych regiónoch (tzv. chlebových košíkoch), ktoré produkujú drvivú väčšinu kukurice, pšenice, sóje a ryže. Už v mierne oteplenom svete im však hrozí katastrofa vo forme súbežných období sucha.

Zatiaľ čo predindustriálna éra zaznamenávala v týchto regiónoch v priemere 20-percentnú frekvenciu pôdneho sucha, v budúcnosti s 2 °C oteplením by sa tento výskyt mohol zvýšiť na viac ako 70 %. Rozptyl v odhadoch klimatických modelov je v prípade sucha vôbec najširší. Až 10 zo 42 skúmaných vedeckých modelov predpovedá, že pri oteplení o 2 °C bude poľnohospodárstvo čeliť horšiemu suchu, než ukazuje priemerný model pri masívnom oteplení o 4 °C. Extrémne neistoty v modeloch ohľadom vlhkosti pôdy nám tak ukazujú, že globálna produkcia potravín a s ňou spojené medzinárodné dodávateľské siete stoja na tenkom ľade.

Hrozba č. 3: Explózia lesných požiarov a strata klimatického štítu

Tretím kritickým sektorom sú svetové lesy. Tie nepokrývajú len takmer tretinu súše, ale fungujú predovšetkým ako kľúčový spotrebiteľ a ukladateľ atmosférického uhlíka. Fungujú ako naša poistka spomaľujúca zmenu klímy.

Meteorologické podmienky prajúce vzniku ničivých požiarov sa už dnes globálne zhoršujú, no pri 2 °C oteplení sa zintenzívnia naprieč drvivou väčšinou zemského povrchu. Pri analýze indexu nebezpečenstva lesných požiarov vedci opäť objavili skryté extrémy: model reprezentujúci najhorší scenár pri 2 °C ukázal nárast rizika požiarov, ktorý je viac ako štvornásobne väčší oproti tomu najoptimistickejšiemu modelu. Navyše, štyri najpesimistickejšie modely ukazujú v 2 °C teplejšom svete vyššie riziko požiarnych podmienok než je multimodélový priemer v 3 °C teplejšom svete. Strata lesov kvôli extrémnym požiarom uvoľňuje uložený uhlík späť do atmosféry, čím sa roztáča nezastaviteľná špirála ďalšieho otepľovania.

Zásadná zmena v riadení rizík a urgentný apel

Fakt, že extrémne riziká sú späté len so svetom teplejším o 3 °C alebo 4 °C, je podľa najnovších vedeckých poznatkov nebezpečným omylom. Rozdiely v štruktúre klimatických modelov a veľké neistoty znamenajú, že lokálne špecifické klimatické ukazovatele môžu už pri 2 °C vysoko presiahnuť aj tie najčernejšie priemerné predpovede očakávané pri oveľa vyššom oteplení.

Tieto zistenia nie sú len akademickým cvičením, ale urgentným budíčkom pre krízových manažérov, agrosektor, poisťovníctvo a v prvom rade politikov. Tí musia pri tvorbe stratégií adaptácie kalkulovať aj s najhoršími mysliteľnými scenármi a nespoliehať sa iba na pohodlné priemery.

Zároveň táto štúdia pripomína krutú pravdu: prispôsobiť sa nebude stačiť. Pretože sa globálne oteplenie nebezpečne blíži k hranici 1,5 °C, tieto zistenia mimoriadne zdôrazňujú naliehavosť okamžitej a rýchlej redukcie emisií, aby sa oteplenie udržalo hlboko pod 2 °C. Ani svet teplejší „iba“ o 2 °C totiž nezaručuje ochranu pred katastrofálnymi dôsledkami pre našu civilizáciu a prírodu. JRi&CO2AI

Štúdia je publikovaná v časopise Nature