Európska únia vstupuje v roku 2026 do mimoriadne dôležitej fázy svojej dekarbonizačnej stratégie a energetickej transformácie. Únia čelí obrovskej výzve: udržať si vedúce postavenie v boji proti klimatickým zmenám a zároveň ochrániť priemyselnú konkurencieschopnosť a zabrániť extrémnym nárastom cien energií v čase geopolitického napätia. Jadrom týchto zmien je komplexná reforma systému obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS), rozširovanie uhlíkového spoplatnenia na nové sektory a uvoľnenie masívnych investícií do čistých technológií.

Potreba bezprecedentných investícií a podpora čistej energie

Na to, aby Európa dosiahla svoje ciele v oblasti energetickej transformácie a zabezpečila cenovo dostupnú a čistú energiu, sú potrebné investície v historickom meradle. Európska komisia odhaduje, že v rokoch 2026 až 2030 musia investície v energetickom sektore dosiahnuť približne 660 miliárd eur ročne, pričom v rokoch 2031 až 2040 sa táto suma zvýši na 695 miliárd eur ročne. Ide o masívny nárast v porovnaní s priemerom 240 miliárd eur ročne v rokoch 2011 až 2021.

Keďže verejné financie EÚ a členských štátov na takýto objem nepostačujú, verejné zdroje musia slúžiť predovšetkým ako strategická páka na mobilizáciu súkromného kapitálu. Z tohto dôvodu Komisia prijala 10. marca 2026 Stratégiu investícií do čistej energie, v rámci ktorej Európska investičná banka (EIB) plánuje poskytnúť viac ako 75 miliárd eur počas nasledujúcich troch rokov. Táto podpora sa zameria na strategický fond pre investície do infraštruktúry pre prevádzkovateľov sietí, na podporu inovatívnych technológií, ako sú dlhodobé skladovanie energie, plávajúce veterné a solárne elektrárne, či riešenie výziev pri financovaní malých modulárnych reaktorov (SMR).

Zároveň predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ohlásila nový fond s názvom „ETS Investment Booster“ vo výške 30 miliárd eur, ktorý bude financovaný priamo z výnosov z predaja emisných povoleniek. Tento fond má fungovať na princípe „kto prvý príde, ten prvý berie“ a zabezpečí prístup k financovaniu čistej technológie aj pre členské štáty s nižšími príjmami, čím zmierni regionálne rozdiely v Európe.

Reforma trhu s uhlíkom a stabilizácia cien energií

Klimatické ambície EÚ narazili na realitu rastúcich globálnych cien energií, ktoré boli umocnené napätím a konfliktmi na Blízkom východe. Systém ETS sa z tohto dôvodu dočká úprav s cieľom minimalizovať nepredvídateľné výkyvy a chrániť európsky priemysel. Plánované zmeny sa dotknú tzv. trhovej stabilizačnej rezervy (MSR), ktorá reguluje ponuku emisných povoleniek na trhu, a očakáva sa aj úprava referenčných hodnôt pre bezplatné prideľovanie kvót priemyslu.

Európska únia dokonca zvažuje zavedenie „mierneho“ cenového stropu pre systém EU ETS, čo by malo pomôcť zabrániť extrémnym cenovým šokom a zabezpečiť stabilné podmienky pre dlhodobé investície. Komisia tiež upozorňuje, že členské štáty môžu postihnutým energeticky náročným odvetviam kompenzovať až 80 % nepriamych nákladov na uhlík prostredníctvom rámca štátnej pomoci.

Námorná doprava pod prísnym dohľadom: Plná zhoda a nové skleníkové plyny

Pre prevádzkovateľov námornej dopravy a prepravcov znamená rok 2026 úplný prelom. Kým v rokoch 2024 a 2025 nábehový systém pokrýval iba 40 %, resp. 70 % emisií, od 1. januára 2026 bude do EU ETS spoplatnených 100 % overených emisií CO₂ z námorných plavieb spojených s prístavmi EÚ a EHP. V prípade plavieb, ktoré začínajú alebo končia mimo EÚ, sa poplatky budú vzťahovať na 50 % emisií.

Čo je však dôležitejšie, od roku 2026 sa systém EU ETS v lodnej doprave rozširuje aj na ďalšie vysoko účinné skleníkové plyny: metán (CH₄) a oxid dusný (N₂O). Metán má pritom 28-krát vyšší potenciál globálneho otepľovania ako CO₂ a oxid dusný je až 228-krát silnejší. Toto opatrenie výrazne predraží prevádzku plavidiel poháňaných skvapalneným zemným plynom (LNG) pre úniky metánu, ale dopadne aj na prevádzkovateľov využívajúcich tradičné ťažké vykurovacie oleje. Odhaduje sa, že prevádzkové náklady priemerného plavidla na hromadný náklad na trasách v EÚ stúpnu o 1,3 milióna eur ročne, pričom poplatky za tonu CO₂ by sa v roku 2026 mohli pohybovať medzi 60 až 150 eurami.

Koniec bezplatných povoleniek v letectve

Rok 2026 prináša revolúciu aj do letectva. Letecké spoločnosti lietajúce v rámci Európy musia čeliť faktu, že sa bezplatné emisné kvóty úplne rušia. Kým v minulosti boli bezplatné povolenky vnímané ako tlmič, ktorý chránil európske aerolinky pred náhlym zvýšením nákladov, teraz sa uhlík stáva priamym a v reálnom čase zúčtovateľným prevádzkovým nákladom.

Pri súčasných trhových cenách zaplatia letecké spoločnosti 70 až 100 eur za tonu CO₂, čo pre stredne veľkého dopravcu znamená reálny ročný výdavok na úrovni 70 až 100 miliónov eur. Tieto zmeny sa priamo premietnu do cenotvorby prenájmu lietadiel. Staršie a menej efektívne lietadlá strácajú na trhu svoju atraktivitu, pretože ich vyššia spotreba paliva generuje masívne dodatočné náklady na uhlíkové povolenky. Aerolinky tiež musia riešiť byrokratickú a finančnú optimalizáciu dvoch paralelných mechanizmov – európskeho systému EU ETS pre vnútorné lety a globálneho systému CORSIA pre medzinárodné lety.

Implementácia na Slovensku: Čo čaká národnú ekonomiku?

Globálne a európske zmeny nezostávajú iba v Bruseli, ale priamo zasahujú aj národnú úroveň. Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) v skrátenom legislatívnom konaní schválila novely zákonov o obchodovaní s emisnými kvótami a o Environmentálnom fonde, aby zosúladila domácu legislatívu s novými európskymi pravidlami platnými od roku 2026.

V súlade s celoeurópskymi normami sa aj na Slovensku prvýkrát začleňujú do systému emisie z námornej dopravy vrátane spomínaného metánu a oxidu dusného. Z pohľadu bežných občanov a menších firiem bude však oveľa dôležitejšie zavedenie tzv. systému ETS 2. Od roku 2027 sa na Slovensku vytvorí nový samostatný systém obchodovania s emisiami, ktorý zastreší sektory budov, cestnej dopravy a drobného priemyslu. Tento systém bude zameraný primárne na distribútorov dodávajúcich palivá do týchto sektorov s cieľom dosiahnuť celkové zníženie národných emisií o 42 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Očakáva sa tiež posúdenie začlenenia spaľovní komunálneho odpadu (s výkonom nad 20 megawattov) do systému od roku 2028.

Príjmy, ktoré štát získa z dražieb emisií, však nezostanú ležať úhorom. Legislatíva upravuje spôsob ich rozdelenia a použitia prostredníctvom Environmentálneho a Modernizačného fondu. Tieto peniaze sa použijú na financovanie inovácií a znižovania energetickej náročnosti pre slovenské podniky. Podporu získajú zelené projekty v priemysle, výstavba zariadení na produkciu a uskladňovanie energie z obnoviteľných zdrojov a projekty na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov.

Zmeny, ktoré rok 2026 prináša do mechanizmov na ochranu klímy, zásadne prekresľujú ekonomickú mapu Európy. Koniec éry „bezplatného znečisťovania“ pre aerolinky a plné zaťaženie námornej dopravy ukazujú, že spoplatnenie uhlíka je neúprosné. Na druhej strane si však európski lídri uvedomujú reálne riziká straty konkurencieschopnosti, čoho dôkazom je zriadenie 30-miliardového fondu, tlmenie cenových výkyvov a ochota reformovať systém zvnútra. Rozhodujúce teraz bude, ako efektívne dokážu členské štáty vrátane Slovenska tieto výnosy a investičné miliardy premeniť na vybudovanie moderného, zeleného a konkurencieschopného priemyslu. JRi&CO2AI