Dobrovoľný trh s uhlíkom (VCM) zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní nových technológií na odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR). Medzi týmito technológiami zaujíma dominantné postavenie biochar (biouhlie), ktorý vzniká pyrolýzou rastlinnej biomasy a umožňuje dlhodobé ukladanie uhlíka v pôde. Popri samotnej sekvestrácii uhlíka sa však čoraz väčšia pozornosť venuje takzvaným sprievodným prínosom (co-benefits) v oblasti udržateľného rozvoja.

Nedávna empirická štúdia autorov Jokubė a kol. (2026) analyzovala 171 reálnych transakcií biocharových kreditov z databázy CDR.fyi a pomocou hedonického modelovania cien zisťovala, či a ako kupujúci finančne oceňujú neuhlíkové atribúty spojené s Cieľmi udržateľného rozvoja OSN (SDGs).

Vplyv počtu SDG tvrdení na cenovú prémiu

Výsledky výskumu jednoznačne potvrdzujú, že kupujúci biocharových kreditov sú ochotní platiť vyššiu cenu za kredity, ktoré deklarujú vyšší počet prínosov pre udržateľný rozvoj. Hedonická regresia ukázala, že 1% nárast počtu deklarovaných SDG tvrdení zvyšuje cenu biocharového kreditu o 0,143 % (p < 0,01).

V praxi to znamená, že napríklad kredit spojený s tromi cieľmi SDG je v priemere o 6 % drahší ako kredit s dvoma cieľmi, čo pri priemernej cene 170,84 USD predstavuje príplatok 10,14 USD za tonu (CO2e). Kredity s najvyšším počtom uvádzaných cieľov dosahujú až o 46–48 % vyššiu cenu v porovnaní s kreditmi s najnižším počtom tvrdení.

Rozdielne hodnocenie pilierov udržateľnosti

Nie všetky ciele udržateľnosti však majú na trhu rovnakú váhu. Rozdelenie SDG cieľov do troch základných pilierov – ekonomického, sociálneho a environmentálneho – odhalilo výraznú heterogenitu v preferenciách kupujúcich:

• Ekonomický pilier (SDG 8, 9, 10, 12): Kupujúci najviac preferujú ekonomické prínosy, ako sú podpora hospodárskeho rastu, inovácie a zodpovedná spotreba a výroba. Každé dodatočné ekonomické SDG zvyšuje cenu kreditu o 23,9 % (p < 0,01). Tento zistený trhový dopyt korešponduje s preferenciami v korporátnom výkazníctve udržateľnosti.
• Sociálny pilier (SDG 1, 2, 3, 4, 5, 7, 11, 16): Pridanie sociálneho cieľa (napr. znižovanie chudoby či podpora bezpečnosti potravín) prináša cenovú prémiu vo výške 9,3 %, avšak len na 10% hladine významnosti (p < 0,10). Výskum navyše odhalil negatívnu interakciu medzi ekonomickým a sociálnym pilierom (-4,8 %, (p < 0,05), čo naznačuje kompromis (trade-off) pri súčasnom deklarovaní oboch typov cieľov.
• Environmentálny pilier (SDG 6, 13, 14, 15): Každé dodatočné environmentálne SDG je spojené so znížením ceny kreditu o 6,2 % (p < 0,05). Autori tento zdanlivý paradox vysvetľujú tým, že environmentálne prínosy (napr. ochrana klímy a pôdy) sú pri projektoch odstraňovania uhlíka považované za samozrejmý základ (baseline expectation). Ich samotné uvádzanie preto neprináša dodatočnú hodnotu a nepôsobí ako rozlišujúci prvok pre kupujúcich.

Geografický pôvod, certifikácia a výrobné technológie

Okrem cieľov udržateľnosti zohrávajú významnú úlohu pri stanovovaní ceny aj iné neuhlíkové vlastnosti projektov:

• Geografia a rozvojový status: Najvyššie ceny dosahujú kredity z európskych projektov. Kredity pochádzajúce z rozvojových krajín sa predávajú s výrazným diskontom (-58,4 %, (p < 0,01)). Najnižšie ceny vykazujú projekty z Ázie (-66,9 %, (p < 0,01)) a Severnej Ameriky (-44,5 %, (p < 0,01)) v porovnaní s Európou. Tento rozdiel je pripisovaný vyššej dôvere kupujúcich v európsky inštitucionálny a regulačný rámec a transparentnejšie monitorovanie.
• Certifikácia kvality (EBC): Európsky certifikát biocharu (European Biochar Certificate – EBC) vykazuje štatisticky významný pozitívny vplyv na cenu (+27,4 %, (p < 0,01) v modeli disagregovanom podľa pilierov udržateľnosti, najmä pri priemyselných vývojároch.
• Výrobná technológia: Rozdiel medzi priemyselnou pyrolýzou (uzavreté systémy s kontrolou emisií a vyššou trvanlivosťou sekvestrácie) a remeselnou/artisanal pyrolýzou nepôsobí v základných modeloch ako významný cenový signál. To naznačuje riziko, že trh môže cenovo uprednostňovať lacnejšie remeselné kredity pred technologicky vyspelejšími riešeniami.

Trhové dôsledky a riziko „SDG-washingu“

Skutočnosť, že dobrovoľný trh finančne odmeňuje deklarovanie sprievodných prínosov, vytvárá silnú ekonomickú motiváciu pre vývojárov projektov na uvádzanie čo najvyššieho počtu SDG. V skúmanom súbore vykazovali transakcie v priemere 6,5 deklarovaných cieľov, pričom maximum dosahovalo až 14 cieľov z 17 možných.

Tento stav prináša riziko nafukovania tvrdení (SDG-washing). Kedže reálne dopady na udržateľný rozvoj sa v praxi merajú len ťažko a väčšina vývojárov zatiaľ nemá nezávisle certifikované iné SDG než SDG 13 (Klimatické opatrenia), nezávislé auditovanie a certifikácia sprievodných prínosov (napr. prostredníctvom štandardov Puro.earth) sa stávajú kľúčovými pre zachovanie integrity trhu.

Závery štúdie jasne ukazujú, že súkromné investície v dobrovoľnom trhu s uhlíkom dokážu súčasne podporovať mobilizáciu kapitálu pre odstraňovanie emisií (CO2e) aj plnenie Cieľov udržateľného rozvoja, pokiaľ sú neuhlíkové prínosy transparentne overované. JRi&CO2AI