Zavedenie nového systému obchodovania s emisiami pre budovy a cestnú dopravu (ETS2), ktoré je naplánované na rok 2028, prinesie nový cenový signál pre fosílne palivá. Aby tento krok neúmerne nezaťažil nízkoprímové rodiny, Európska únia zriadila Sociálno-klimatický fond (SCF). Tento fond má v rokoch 2026 až 2032 mobilizovať najmenej 86,7 miliardy eur (pri započítaní povinného 25 % národného spolufinancovania členských štátov).

Ako funguje alokačný kľúč EÚ?

Prerozdelenie finančných prostriedkov medzi členské štáty sa neriadi jednoduchým pravidlom rovnakého dielu na obyvateľa. Naopak, fond zámerne presmerováva väčší podiel zdrojov do krajín s vyššou mierou energetickej chudoby a nižšou fiškálnou kapacitou.

Vzorec pre výpočet maximálneho finančného podielu pre jednotlivé štáty zohľadňuje šesť hlavných indikátorov:

1. Celkový počet obyvateľov.
2. Populáciu ohrozenú chudobou vo vidieckych oblastiach.
3. Podiel domácností ohrozených chudobou, ktoré majú nedoplatky na účtoch za energie.
4. Hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa meraný v štandarde kúpnej sily (PPS).
5. Celkové emisie skleníkových plynov.
6. Emisie CO₂ zo spaľovania palív v domácnostiach.

Podiely pre vybrané krajiny a alokácia pre Slovensko

Z celkového finančného balíka SCF odčerpajú najväčší podiel krajiny s veľkou populáciou alebo vysokou mierou energetickej zraniteľnosti:

• Poľsko: 17,60 % (spolu s národným spolufinancovaním dosiahne príspevok približne 15,3 miliardy eur).
• Francúzsko: 11,19 %.
• Taliansko: 10,81 %.
• Španielsko: 10,52 %.
• Rumunsko: 9,25 % (samotný príspevok EÚ predstavuje 5,05 až 6,01 miliardy eur, čo viacnásobne presahuje doterajšie ročné verejné výdavky krajiny na obnovu budov).

Významné prostriedky však v prepočte na obyvateľa získajú aj stredne veľké a menšie krajiny strednej a východnej Európy:

• Maďarsko: 4,33 %.
• Česko: 2,40 %.
• Slovensko: 2,35 % z celkového fondu.

Pravidlá financovania: Renovácie namiesto dočasných dotácií

Nariadenie (EÚ) 2023/955 a najmä jeho Článok 8 stanovujú presné mantinely, na čo môžu členské štáty financie využiť:

1. Štrukturálne zelené investície (hlavná priorita): Financie musia smerovať predovšetkým do hĺbkových renovácií budov, znižovania energetickej náročnosti, inštalácie obnoviteľných zdrojov energie (napr. tepelné čerpadlá či fotovoltika) a podpory dostupnej nízkoemisnej dopravy pre zraniteľné domácnosti a mikroponiky. Tieto opatrenia trvalo znižujú spotrebu a účty za energie.
2. Strop pre priamu príjmovú podporu (Článok 8 ods. 2): Štáty môžu časť prostriedkov použiť aj na priame finančné kompenzácie vysokých cien energií pre zraniteľné domácnosti. Táto podpora však musí byť dočasná, musí v čase klesať a jej podiel je pevne stropovaný na maximálne 37,5 % z celkových nákladov národného Sociálno-klimatického plánu. Cieľom tohto pravidla je zabrániť tomu, aby krátkodobá spotrebná pomoc vytlačila trvalé štrukturálne investície do obnovy domov.

Výzva pre národné plány

Peniaze zo SCF predstavujú pre Slovensko aj ostatné členské štáty historickú príležitosť na obnovu najmenej úsporných budov. Kľúčom k úspechu bude kvalita národných Sociálno-klimatických plánov a schopnosť štátov presne identifikovať prienik najhoršie hospodáriacich budov s lokálnymi ukazovateľmi chudoby, aby sa dotácie dostali k ľuďom, ktorí ich najviac potrebujú. JRi&CO2AI