Trh so zachytávaním a ukladaním uhlíka (sekvestráciou) prechádza v posledných rokoch exponenciálnym rastom, ktorý priťahuje obrovský záujem investorov i vlád z celého sveta. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že tieto technológie už nie sú vnímané len ako voliteľný benefit, ale ako absolútne kľúčový nástroj pre dodržanie globálnych klimatických záväzkov. Parížska dohoda podpísaná v roku 2016 si stanovila ambiciózny cieľ: udržať nárast globálnej teploty pod hranicou 2 °C, ideálne pod 1,5 °C. Aby sme tento limit neprekročili, globálny rozpočet nám dovoľuje vypustiť už len približne 400 gigaton emisií.

Mnohé krajiny si však rýchlo uvedomili, že tento cieľ nie je možné dosiahnuť výhradne prechodom na obnoviteľné zdroje energie. Tempo rozvoja zelených technológií totiž nedokáže držať krok s rýchlosťou, akou ľudstvo produkuje oxid uhličitý. Z tohto dôvodu je nevyhnutné dramaticky škálovať kapacity sekvestrácie a odstraňovania uhlíka, a to nielen na zastavenie nových emisií, ale aj na odstránenie tých už vypustených. Podľa odhadov vedcov musí svet do roku 2050 ročne odstrániť z atmosféry až 10 miliárd ton (Gt) CO₂ a do roku 2100 toto číslo zdvojnásobiť. Súčasný trh preto experimentuje so širokou škálou metód – od gigantických ventilátorov cez úpravu pH oceánov až po recykláciu emisií v stavebníctve. Na čele tejto technologickej revolúcie stojí v roku 2026 päť kľúčových firiem.

1. SLB Capturi (predtým Aker Carbon Capture)

Nórska spoločnosť založená v roku 2020 ako dcérska firma Aker Solutions patrí medzi najstabilnejších a najväčších hráčov v odvetví. Ide o jednu z mála verejne obchodovateľných spoločností v tomto sektore, pričom po vstupe na burzu v Oslo v roku 2020 dosiahla jej trhová kapitalizácia hodnotu 750,65 milióna dolárov. Hoci formálne funguje len niekoľko rokov, stavia na technológii, ktorú materská skupina Aker vyvíjala viac ako desaťročie. Spoločnosť sa zameriava na zachytávanie CO₂ z odpadových plynov v rafinériách či cementárňach prostredníctvom svojich patentovaných modulárnych a ľahko prepravovateľných riešení.

V roku 2024 prešla firma zásadnou transformáciou, keď spojila svoje aktivity s gigantom SLB (niekdajší Schlumberger). V novovzniknutom spoločnom podniku s názvom SLB Capturi drží SLB 80 % podiel, zatiaľ čo Aker Carbon Capture ASA vlastní zvyšných 20 %. Ich vlajkový projekt – cementáreň Brevik s kapacitou zachytávania 400 000 ton CO₂ ročne – bol oficiálne spustený do prevádzky v júni 2025 ako celosvetovo prvé priemyselné zariadenie tohto druhu v cementárskom priemysle.

2. Climeworks

Švajčiarska spoločnosť založená v roku 2009 je popredným lídrom v oblasti priameho zachytávania uhlíka zo vzduchu (Direct Air Capture – DAC). Climeworks nedávno získala investície vo výške 650 miliónov dolárov, čo predstavuje najväčšie financovanie pre startup v sektore odstraňovania uhlíka. Jej technológia využíva modulárne kolektory s veľkými priemyselnými ventilátormi a špeciálnymi filtrami, ktoré selektívne oddeľujú CO₂ zo vzduchu. Spočiatku firma zachytený plyn predávala skleníkom či výrobcom sýtených nápojov, no neskôr sa spojila s islandskou firmou Carbfix s cieľom permanentného ukladania uhlíka pod zem.

V roku 2021 spustili partnerskú prevádzku Orca v Islande s kapacitou 4 000 ton CO₂ ročne, ktorá sa stala vôbec prvým DAC zariadením s permanentnou sekvestráciou. V máji 2024 však Climeworks uviedla do prevádzky svoj doteraz najväčší závod Mammoth s ročnou kapacitou až 36 000 ton, čo je takmer desaťnásobok kapacity závodu Orca. V USA navyše spoločnosť v rokoch 2025 a 2026 intenzívne napreduje s výstavbou megatonového DAC centra Project Cypress v Louisiane s podporou tamojšieho ministerstva energetiky.

3. Carbon Clean

Britská spoločnosť so sídlom v Londýne bola založená v roku 2009 a doposiaľ pomohla prostredníctvom svojich technológií zachytiť 588 metrických ton CO₂. Celkovo sa jej podarilo získať financovanie vo výške 212 miliónov dolárov. Jedným z jej významných úspechov je priemyselný závod na zachytávanie a využitie uhlíka v indickom meste Chennai s ročnou kapacitou 60 000 ton CO₂.

Sila Carbon Clean spočíva v efektivite a inováciách. V roku 2021 predstavili riešenie CycloneCC, ktoré dosahuje viac ako 90 % úspešnosť zachytávania emisií a sľubuje zníženie nákladov pod 30 dolárov za metrickú tonu CO₂. Na konci roka 2024 spoločnosť úspešne komercializovala sériu CycloneCC C1 – plne modulárnu jednotku bez klasických kolón, ktorá zmenšuje fyzickú stopu zachytávacích staníc o viac než 50 %. Pre rok 2026 spoločnosť pripravuje inštaláciu významného morského pilotného projektu v spolupráci s firmou MODEC na plávajúcom produkčnom plavidle (FPSO).

4. Carbfix

Islandska spoločnosť z Reykjavíku, založená v roku 2006, je lídrom v trvalej mineralizácii zachyteného uhlíka. Jej unikátna technológia nespočíva v recyklácii CO₂, ale v jeho trvalom uložení hlboko pod zem do čadičových hornín, kde sa plyn v priebehu krátkeho času premení na pevný kameň. Okrem spolupráce s Climeworks na projekte Orca prevádzkuje aj pilotný závod Arctic Fox podporený Európskou úniou. Spoločnosť doposiaľ získala 117 miliónov dolárov na financovanie.

Hlavným míľnikom pre Carbfix v roku 2026 je spustenie Coda Terminal v Islande v polovici roka. Tento cezhraničný prepravný a skladovací uzol bude prijímať CO₂ zachytený v priemyselných podnikoch naprieč severnou Európou a následne ho permanentne ukladať do bazaltového podložia v oblasti Straumsvík.

5. Carbon Engineering (vlastnená spoločnosťou Oxy)

Kanadská spoločnosť z Vancouveru, založená v roku 2009, vyvinula unikátny tekutý proces DAC, ktorý využíva roztok hydroxidu draselného na zachytávanie emisií zo vzduchu. Vďaka tomuto inovatívnemu prístupu získala investície vo výške 110 miliónov dolárov od významných mien ako Bill Gates, Chevron, Occidental, Airbus či Air Canada. Okrem samotného zachytávania sa zameriava aj na technológiu „air-to-fuels“ (premena vzduchu na palivo), ktorá dokáže premeniť zachytený uhlík na čisté syntetické palivá vo veľkom meradle; tieto zariadenia majú byť plne funkčné v priebehu roka 2026.

V novembri 2023 prebehla akvizícia spoločnosti ropným gigantom Occidental (Oxy) za 1,1 miliardy dolárov, čím sa Carbon Engineering stala jej plne vlastnenou dcérou. Jej technológia sa aktuálne masívne nasadzuje prostredníctvom divízie 1PointFive. Najvýznamnejším pokrokom začiatkom roka 2026 je vstup megaprojektu Stratos v Texase do komerčnej fázy. Stratos s projektovanou kapacitou 500 000 ton CO₂ ročne sa tak stáva najväčším funkčným DAC zariadením na svete.

Smerovanie k uhlíkovej neutralite (Net Zero)

Zariadenia na zachytávanie uhlíka hrajú nenahraditeľnú úlohu v snahách o dosiahnutie globálnej neutrality do roku 2050. Podľa prepočtov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) môžu technológie priameho zachytávania zo vzduchu (DAC) v roku 2030 zachytiť viac ako 85 miliónov ton CO₂ a do roku 2050 až 980 miliónov ton. Na dosiahnutie týchto čísel však čaká zmienených päť lídrov trhu obrovské množstvo práce pri škálovaní celého odvetvia.

Pozitívnym trendom je rastúci prílev verejných a súkromných investícií do tohto sektora, čo dokumentuje aj americké ministerstvo energetiky (DOE), ktoré vyčlenilo 13 miliónov dolárov na podporu 23 inovatívnych projektov v oblasti odstraňovania uhlíka. Vďaka týmto technologickým riešeniam majú dnes korporácie reálnu šancu nielen naplniť, ale potenciálne aj prekonať svoje prísne klimatické ciele pre blízku budúcnosť. Zdroj: carboncredits .com, JRi&CO2AI