Svetová ekonomika bola po desaťročia budovaná na jednoduchej lineárnej štruktúre, ktorú možno zhrnúť do štyroch krokov: vyťažiť materiál, vyrobiť z neho produkt, predať ho a následne ho zahodiť. Tento proces, často označovaný aj ako „vezmi, vyrob, použi, zahoď“, čoraz viac naráža na svoje ekologické a ekonomické limity. Obehové hospodárstvo, naopak, predstavuje systémovú transformáciu, ktorej cieľom je zachovať hodnotu produktov, materiálov a zdrojov v ekonomike čo najdlhšie a zároveň minimalizovať tvorbu odpadu. Nadácia Ellen MacArthurovej to definuje ako systém, v ktorom sa „materiály nikdy nestanú odpadom“.

Zmena klímy a vyčerpávanie zdrojov dnes nútia vlády a firmy urýchliť tento prechod. V súčasnosti pochádza približne 60 % celosvetových emisií skleníkových plynov z materiálov, akými sú železo, oceľ, cement a plasty. Zavedenie princípov obehovosti by podľa odhadov mohlo znížiť celkovú tvorbu komunálneho odpadu o 34 % do roku 2030.

Od lineárneho modelu k 10 R-stratégiám

Na to, aby sa hospodárstvo dokázalo posunúť od lineárneho k obehovému prístupu, je nevyhnutné uplatňovať takzvané R-stratégie (z anglických termínov), ktoré pokrývajú celý životný cyklus produktov:

• Upstream fáza (Extrakcia a produkcia): Zameriava sa na zúženie materiálových tokov prostredníctvom stratégií s najvyšším stupňom obehovosti. Sem patrí odmietnutie (refuse) nepotrebných materiálov (napr. zákaz jednorazových plastov), premyslenie (rethink) modelov spotreby (zdieľaná mobilita, produkty ako služba) a redukcia (reduce) materiálovej stopy.
• Midstream fáza (Spotreba a používanie): Cieľom je spomaliť toky predlžovaním životnosti produktov. Patria sem stratégie ako opätovné použitie (reuse), oprava (repair), renovácia (refurbish), repasovanie (remanufacture) a zmena účelu (repurpose). Tieto postupy znižujú potrebu ťažby primárnych surovín.
• Downstream fáza (Spracovanie odpadu): Fáza s najnižšou úrovňou obehovosti sa uplatňuje až vtedy, keď sa produkt stane odpadom. Zahŕňa recykláciu (recycle) a energetické zhodnotenie (recover). Pri týchto krokoch je potrebná dodatočná energia a materiály na to, aby sa zdroje vrátili späť do ekonomiky.

Geopolitický a ekonomický imperatív EÚ

Za snahou o rozvoj obehového hospodárstva nestojí len environmentálna nutnosť, ale aj silný geopolitický imperatív. Európska únia je výrazne závislá od dovozu kľúčových komodít. Napríklad až 100 % ťažkých kovov vzácnych zemín sa dováža z Číny a 71 % európskej spotreby platiny pochádza z Južnej Afriky. Celkovo EÚ v roku 2023 doviezla 47,2 % svojich kovov a 73,3 % fosílnych energetických materiálov. Súčasné geopolitické prostredie, vrátane obmedzení v dodávateľských reťazcoch spôsobených vojenskými konfliktmi, spôsobilo, že ceny komodít raketovo vzrástli.

V reakcii na to plánuje Európska komisia prijať Zákon o obehovom hospodárstve (CEA), ktorý by mal pomôcť EÚ dosiahnuť cieľ stať sa do roku 2030 svetovým lídrom v tejto oblasti. Ambíciou je zdvojnásobiť mieru obehovosti v EÚ zo súčasných hodnôt na úroveň 24 % a vytvoriť silný jednotný trh s druhotnými surovinami. Ako uviedol Carsten Wachholz z Nadácie Ellen MacArthurovej, tento zákon predstavuje „kritickú príležitosť premeniť obehové riešenia z okrajovej ponuky na bežnú trhovú voľbu“. Pravidlá vytvorené na pôde EÚ by podľa neho mohli definovať globálne dodávateľské reťazce a normy, znižovať riziká protekcionizmu a uvoľňovať investície po celom svete.

Obehová ekonomika je navyše lukratívnym trhom. Už dnes má globálne hodnotu okolo 700 miliárd dolárov a v nasledujúcom desaťročí by mohla vzrásť na niekoľko biliónov. Taktiež ponúka stabilitu: ako poznamenáva Thomas Marinelli zo spoločnosti Signify, pri problémoch s ropou cena bežných plastov stúpa, no cena recyklovaných plastov zostáva stabilná.

Kľúčová rola miest a regiónov (Rámec 3P)

Transformácia sa neudeje len na úrovni štátov; ústrednú úlohu zohrávajú mestá a regióny. Svetové mestá spotrebujú približne 75 % globálnej energie, vygenerujú 70 % emisií skleníkových plynov a ich podiel na tvorbe odpadu a spotrebe potravín je obrovský. OECD v tejto súvislosti predstavila rámec 3P (People, Policies, Places – Ľudia a firmy, Politiky, Miesta), ktorý zdôrazňuje potrebu integrovaného prístupu:

1. Ľudia a firmy: Sú centrom kultúrneho posunu smerom k novým spotrebiteľským a obchodným modelom. Až 79 % z 491 oslovených vedúcich pracovníkov vo výrobe dnes verí, že obehovosť je pre ich podnikanie úplne kľúčová. Obehové hospodárstvo zároveň sľubuje do roku 2030 vytvorenie až 2,5 milióna nových pracovných miest len v EÚ v sektoroch ako recyklácia a opravy.
2. Politiky: Prechod vyžaduje systémový prístup, prepojenie environmentálnych politík so zeleným verejným obstarávaním (GPP) a daňovým zvýhodnením.
3. Miesta (Lokality): Mestá nie sú izolované. Fungujú ako priestor pre prítok a odtok materiálov. Spojenie mestskej spotreby a vidieckej produkcie je pre zatvorenie cyklov nevyhnutné. Mnoho európskych miest už má vypracované vlastné stratégie – napríklad Amsterdam plánuje byť do roku 2050 stopercentne cirkulárnym mestom, a to aj s využitím modelu tzv. „Doughnut Economics“ (Ekonomika šišky).

Obehové podnikanie a inovácie v praxi

Množstvo nadnárodných spoločností aj lokálnych vlád už dnes ukazuje, že obehové hospodárstvo prináša reálne výsledky:

• Signify (osvetlenie): Táto spoločnosť aplikuje model predlžovania životnosti a repasovania. Namiesto neustálej výroby nových svetiel berú späť staré osvetľovacie systémy (niektoré až 10 rokov staré) a modernizujú ich. Šetria tým materiálový odpad a znižujú emisie, čo je často lacnejšie ako nákup nových produktov. Produkty sa firmám prenajímajú, čím odpadá nutnosť veľkých počiatočných investícií. Obehovosť Marinelli vysvetľuje jednoducho: „Je to ako detské Lego. Poskladáte kocky, môžete ich znova rozobrať a vytvoriť niečo nové.“
• Carrefour (maloobchod): Vo svojom belgickom obchode nainštalovali 3D tlačené svietidlá vyrobené výlučne z recyklovaných plastových fliaš. Tento systém sa dá na konci prirodzenej životnosti úplne rozobrať a použiť na výrobu nových svetiel, čo výrazne znižuje energetické náklady a uhlíkovú stopu.
• Tuborg Havn (Kodaň): V Dánsku preukázali prínos renovácie na historickom verejnom osvetlení. Namiesto toho, aby mesto vyhodilo 80 starých pouličných lámp, rozhodlo sa ich vyčistiť, opraviť a integrovať do nich vysokoúčinné LED diódy. Lampy sú teraz 3,5-krát účinnejšie, čím štvrť znížila spotrebu energie a zachovala si svoj historický ráz.

Prekonávanie prekážok pre plné nasadenie

Cesta k plnohodnotnej obehovej ekonomike však čelí viacerým legislatívnym a finančným bariéram. Nadácia Ellen MacArthurovej iniciovala otvorený list Európskej komisii, pod ktorý sa podpísalo 12 globálnych značiek vrátane LEGO Group, H&M a Philips. Signatári vyzývajú zákonodarcov, aby zjednodušili celoeurópske pravidlá, vytvorili daňové stimuly a podporili budovanie infraštruktúry, ktorú sektor potrebuje na svoje rozšírenie.

Jedným z hlavných problémov sú napríklad súčasné pravidlá pre daň z pridanej hodnoty (DPH), kvôli ktorým je tovar z druhej ruky (secondhand) zdaňovaný viackrát počas svojej životnosti. Ďalším úskalím nie je nedostatok kapitálu, ale skôr nesprávne nastavený rizikový profil obehových projektov, čo spôsobuje, že mnohé inovatívne technologické firmy uviaznu vo fáze pilotných projektov a nikdy nedosiahnu úroveň priemyselného nasadenia. Preto je nutné zavedenie platforiem pre druhotné suroviny, aby sa zlepšila cenová transparentnosť, a digitálnych pasov produktov na dôsledné sledovanie tokov materiálov.

Prechod k obehovému hospodárstvu nie je len ideologickým krokom pre ochranu planéty; stal sa nevyhnutnosťou z hľadiska dodávateľskej bezpečnosti, znižovania nákladov a budovania odolnosti. Nové európske politiky a produkty získavajú priaznivú odozvu od firiem, ktoré vidia výhodu v nezávislosti od volatilných cien ropy a primárnych surovín. Budúcnosť, v ktorej bude cirkularita plne zakorenená v spoločnosti, si vyžiada silnú podporu vlád pri prekonávaní regulačných prekážok a rozvoji trhov s druhotnými surovinami. Všetky signály však naznačujú, že tento dôležitý prechod je už nezastaviteľne na ceste. JRi&CO2AI