Fyzické klimatické riziká už nepredstavujú iba izolovanú environmentálnu tému. Stali sa obrovským násobiteľom hrozieb, ktorý drasticky ovplyvňuje firemné zisky, cenu poistenia, náklady na financovanie a celkovú konkurencieschopnosť na trhu. Ako však ukazuje správa „Climate Resilience as Strategy“ z júna 2026, drvivá väčšina spoločností dnes nedokáže pretaviť svoje obavy z týchto klimatických zmien do skutočných a strategických krokov.

Klíma ako multiplikátor rizík a hrozba pre zisky

Súčasné firmy fungujú v ére prekrývajúcich sa kríz – od geopolitického napätia až po výpadky v dodávateľských reťazcoch a technologické hrozby. Fyzické dôsledky zmeny klímy, akými sú extrémne horúčavy, záplavy, suchá či ničivé požiare, všetky tieto krízy ešte viac prehlbujú a komplikujú. Obdobie sucha môže napríklad zásadne zhoršiť už existujúci nedostatok kritických materiálov, zatiaľ čo záplavy dokážu úplne paralyzovať logistiku podnikov.

Tieto udalosti už v súčasnosti formujú korporátnu výkonnosť. Odhaduje sa, že bez adekvátnej adaptácie na fyzické zmeny klímy budú hlavné svetové spoločnosti čeliť do 50. rokov tohto storočia projektovaným ročným stratám vo výške až 1,2 bilióna dolárov. Prevádzky a infraštruktúra nečelia iba priamym škodám, ale aj vážnym strategickým a prevádzkovým rizikám. Medzi tie patria kritické prestoje, výpadky u dodávateľov či zdravotné obmedzenia pracovnej sily v dôsledku extrémneho tepla. Rovnako narastajú finančné a právne riziká – komerčné poistné krytie sa kvôli častejším katastrofám stáva čoraz drahším a neprístupnejším, pričom firmám hrozia aj klimatické súdne spory a tlak prísnejšej legislatívy. Až 44 % firiem uvádza, že komerčné poistenie je už dnes príliš nákladné na to, aby dokázalo plne chrániť ich ohrozené aktíva.

Uvedomenie existuje, no organizácie sú nepripravené

Hoci až 65 % verejne obchodovaných spoločností v súčasnosti spomína fyzické klimatické riziká vo svojich výročných výkazoch, ich odpoveď nie je dostatočná. Údaje agentúry S&P Global za rok 2025 odhaľujú, že iba 42 % firiem má vôbec vypracované adaptačné plány, pričom iba štvrtina z týchto aktívnych podnikov prijala skutočne strategické opatrenia. Väčšina podnikov pristupuje k riešeniu tohto problému striktne reaktívne – zameriavajú sa len na reakciu a zachovanie chodu po konkrétnej katastrofe (udalosť za udalosťou), a nie na systematické budovanie odolnosti na podnikovej úrovni.

Hlavným dôvodom tohto zlyhania nie je nedostatok informácií, ale predovšetkým chýbajúca organizačná štruktúra. Zodpovednosť za klimatickú agendu býva vo firmách spravidla roztrieštená. Agendu často vedú lídri pre udržateľnosť, ktorí však zväčša nemajú dosah na kapitálové výdavky, obstarávanie materiálov či samotnú fyzickú prevádzku závodu. Týmto firmám chýba silný interný líder, ktorý by mal mandát naprieč celou firmou. Tímy v rámci organizácie navyše zväčša nepoužívajú spoločný jazyk na zdieľanie týchto informácií.

Od ochrany planéty k prísnej finančnej disciplíne

Schopnosť pretaviť klimatické riziko do striktných finančných termínov je absolútne kritická pre reálne zavádzanie opatrení. Ak je v podnikových procesoch riziko zadefinované iba vágne (napríklad ako „vysoké“ či „nízke“), finanční riaditelia to nebudú považovať za prioritu. Pokiaľ sa však hrozby vyčíslia explicitne vo forme konkrétnych prevádzkových prestojov (downtime), strát tržieb a hodnoty v ohrození, investície do odolnosti sa zdôvodňujú oveľa jednoduchšie.

Preukázalo sa, že investície do adaptácie sa firmám vracajú. Až 82 % spoločností, ktoré investovali do prevádzkovej odolnosti, reportuje pozitívne výsledky: nielen v lepšej reputácii, ale aj v priaznivejších podmienkach poistenia a lepšej dostupnosti ku kapitálu. Lídri preto zdôrazňujú, že prístup ku klíme už nemožno vnímať len ako vyhýbanie sa stratám, ale skôr ako budovanie trvalej konkurenčnej výhody.

Šesť krokov na ceste k vyspelej firemnej odolnosti

Odborníci zostavili model rozdelený do šiestich modulov, ktoré firmám pomáhajú úspešne prejsť od jednoduchého vnímania rizík k plnohodnotným riešeniam:

1. Pochopenie a hodnotenie rizík: Vybudovanie presného obrazu o zraniteľnosti vlastných aktív a hodnotových reťazcov pomocou dátových modelov.
2. Integrácia do riadenia a prevádzky: Klimatické riziko musí opustiť oddelenia udržateľnosti a musí sa stať pevnou súčasťou podnikového riadenia rizík a strategického rozhodovania.
3. Naceňovanie a budovanie: Zadefinovanie jasného obchodného prípadu (business case), ktorý posudzuje opatrenia cez kvantifikovanú úsporu strát a budovanie trhovej sily.
4. Financovanie: Určenie vyhradených rozpočtov a čerpanie zvýhodnených zelených úverov pre lepšie finančné podmienky.
5. Zverejňovanie informácií: Transparentné reportovanie úspechov podľa globálnych štandardov pre upokojenie a lepšie informovanie investorov.
6. Zapojenie ekosystému: Schopnosti samotnej firmy nestačia, pokiaľ zlyhá externá infraštruktúra. Vyžaduje sa aktívna spolupráca s dodávateľmi, lokálnymi vládami, komunitami a v niektorých prípadoch aj so samotnými konkurentmi.

Ako nastaviť systémovú zmenu?

Hoci sa prostredie s rôznymi usmerneniami rýchlo rozširuje, pre spoločnosti zostáva neprehľadné. Firmám chýba prepojenie medzi úvodným odhadom rizika a konkrétnym pridelením investície. Autori publikácie z inštitúcií C2ES a Systemiq preto prichádzajú so štyrmi riešeniami, ktoré majú zjednotiť trh:

• Navigačný katalóg: Prehľadný a aktualizovaný „rozcestník“ usmernení, ktorý firmám ušetrí mesiace strávené hľadaním vhodných postupov.
• Model zrelosti (Maturity model): Štandardizovaný rámec, vďaka ktorému môže každá spoločnosť jednoducho diagnostikovať svoje aktuálne postavenie a zistiť, aké kroky musí podniknúť na prechod do vyššieho štádia strategickej vyspelosti.
• Štandardizovaný firemný rámec: Jeden všeobecne akceptovaný mechanizmus na hodnotenie, naceňovanie a zverejňovanie rizík, ktorý bude zjednocovať doterajšie snahy regulátorov.
• Sektorové príručky (Playbooks): Praktické a na mieru šité usmernenia, ktoré rešpektujú, že odvetvie poľnohospodárstva vyžaduje zásadne odlišný prístup ako napríklad telekomunikácie či hutníctvo.

Firmy, ktoré pochopia, že zvládnutie dopadov zmeny klímy si vyžaduje transformáciu ich internej štruktúry a riadenia, budú v budúcnosti omnoho lepšie vybavené na absorbovanie prebiehajúcich šokov a zaistenie chodu podniku. Ignorovanie fyzických rizík už dnes predstavuje hrozbu tvrdých biliónových strát. Konkurenčnú prevahu získajú tí, ktorí odstránia organizačné silá, naučia sa vyjadrovať klimatické opatrenia cez jasné finančné metriky a spoja sily nielen vnútri svojej firmy, ale aj v rámci širšieho ekosystému. JRi&CO2AI