Extrémne horúčavy sa stali jednou z najnaliehavejších hrozieb pre verejné zdravie v súčasnosti, pričom ich intenzita, dĺžka a frekvencia narastajú v dôsledku klimatických zmien. V európskom regióne Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) predstavuje teplo najsmrteľnejšie prírodné nebezpečenstvo. Ak k tomu pridáme trend starnúcej populácie a masívnu urbanizáciu, vzniká „dokonalá búrka“ zraniteľnosti, ktorá si vyžaduje systematické a dlhodobé riešenia.

V reakcii na tento vývoj vydala WHO druhé, aktualizované vydanie usmernení pre Akčné plány na ochranu zdravia pred horúčavami (HHAP), ktoré štátom a samosprávam poskytujú implementačne orientovaný rámec na predchádzanie úmrtiam a ochoreniam.

Zdravotné dopady: Priame a nepriame hrozby

Pri extrémnych teplotách stráca ľudské telo schopnosť regulovať svoju vnútornú teplotu, čo predstavuje obrovskú záťaž pre srdce a obličky. Extrémne teplo má tak priame dopady, kam patrí dehydratácia, vyčerpanie z tepla či život ohrozujúci úpal. Okrem toho rapídne zhoršuje existujúce chronické ochorenia, najmä kardiovaskulárne, respiračné a obličkové choroby, ale aj diabetes a duševné ochorenia.

Nepriame vplyvy horúčav sú rovnako závažné. Patrí medzi ne enormný nápor na nemocnice a záchranné služby, narušenie dodávok elektrickej energie a pitnej vody, či zvýšené riziko nehôd a pracovných úrazov.

Kto je najviac ohrozený?

Teplo nezasahuje celú populáciu rovnako. Zraniteľnosť je daná fyziologickou citlivosťou, mierou expozície a schopnosťou jedinca chrániť sa. Medzi prioritné skupiny, na ktoré sa musia akčné plány zameriavať, patria:

• Starší ľudia: Starnutie oslabuje termoreguláciu a pocit smädu, čo zvyšuje riziko dehydratácie. Mnohí starší ľudia trpia pridruženými ochoreniami a užívajú lieky (napr. diuretiká, antihypertenzíva či psychofarmaká), ktoré môžu znižovať toleranciu voči teplu.
• Tehotné ženy, novorodenci a deti: U tehotných žien zvyšuje teplo riziko komplikácií vrátane predčasného pôrodu. Malé deti a novorodenci zas nemajú plne vyvinutú termoreguláciu a sú úplne závislí od dospelých.
• Pracovníci: Ľudia vykonávajúci ťažkú fyzickú prácu vonku (stavebníctvo, poľnohospodárstvo) alebo v horúcich a slabo vetraných interiéroch čelia masívnemu riziku poškodenia zdravia a zvýšenej nehodovosti.
• Sociálne znevýhodnené osoby: Ľudia žijúci v sociálnej izolácii, bezdomovci, alebo tí, ktorí žijú v bytoch so zlou izoláciou a bez prístupu k chladeniu (energetická chudoba), patria k najohrozenejším skupinám v mestách.

Osem základných prvkov ochrany podľa WHO (HHAP)

Akčné plány (HHAP) sú navrhnuté tak, aby presunuli manažment horúčav od ad hoc opatrení k predvídateľným a koordinovaným krokom. Moderný plán by mal obsahovať 8 kľúčových prvkov:

1. Riadenie a správa (Governance): Plány vyžadujú silné politické vedenie a jasné medzirezortné rozdelenie úloh, aby opatrenia fungovali na národnej, regionálnej aj lokálnej úrovni.
2. Systémy včasného varovania: Meteorologické varovania musia byť prepojené s konkrétnymi, preddefinovanými zdravotnými opatreniami. Ideálne je, ak sú prahové hodnoty odstupňované a zohľadňujú miestne klimatické podmienky.
3. Ochrana populácií so zvýšeným rizikom: Je nevyhnutné aktívne identifikovať a chrániť zraniteľných, napríklad prepojením zdravotných a sociálnych služieb, ktoré zabezpečia aktívne vyhľadávanie a kontrolu rizikových jednotlivcov.
4. Komunikácia: Informácie musia byť dôveryhodné, cielené a zamerané na konkrétnu akciu, čím podporia verejnosť k adaptívnemu správaniu.
5. Odolnosť zdravotného systému: Zdravotníctvo musí zvládnuť extrémy. Znamená to pripraviť personál, chrániť pracovníkov pred teplom, budovať chladné zóny v nemocniciach a zabezpečiť záložné zdroje energie i bezpečné chladenie liekov.
6. Znižovanie vystavenia teplu: Vyžaduje spoluprácu mimo zdravotníctva – zahŕňa pasívne ochladzovanie budov, zelenú infraštruktúru a inteligentné mestské plánovanie.
7. Sledovanie zdravia (Surveillance): Aktívny monitoring úmrtnosti, chorobnosti a výjazdov sanitiek v reálnom čase je kľúčový na včasnú úpravu núdzových opatrení.
8. Monitorovanie, hodnotenie a učenie sa: Po každej sezóne musí prísť reflexia. Získané dáta slúžia na úpravu varovných prahov, komunikačných stratégií a celkového plánu.

Mestá a budovy ako prvá línia obrany

V mestách umocňuje teplo efekt takzvaného mestského tepelného ostrova, kedy betón, asfalt a nedostatok zelene cez deň absorbujú teplo a v noci ho uvoľňujú, čím bránia telu v prirodzenej regenerácii. Zdravotnícky sektor toto nevyrieši sám – kľúčové je prepojenie s mestským plánovaním.

Mestá musia investovať do zelenej a modrej infraštruktúry (stromy, parky, vodné prvky), ktorá poskytuje prirodzené tienenie a znižuje lokálnu teplotu. Na úrovni budov WHO odporúča prioritne pasívne stratégie chladenia. K nim patrí kvalitná izolácia, nočné prevetrávanie budov, vonkajšie tienenie (žalúzie, rolety) a aplikácia „chladných“ alebo zelených striech.

Hoci je aktívna klimatizácia (AC) dôležitá a pre ohrozené skupiny obyvateľstva často „život zachraňujúca“ technológia, z globálneho hľadiska ide o dlhodobo neudržateľné riešenie. Klimatizácia zhoršuje tepelné ostrovy v meste vypúšťaním horúceho vzduchu a vysokou spotrebou energie prispieva ku klimatickej kríze. Prístup ku chladeniu by mal byť riešený spravodlivo, pričom samosprávy by mali zabezpečovať verejné chladiace centrá a dostupnú pitnú vodu vo verejnom priestore.

Praktické kroky pre verejnosť: Kampaň #KeepCool

Edukácia obyvateľstva dokáže zachrániť množstvo životov. Komunikačné kampane WHO sa sústreďujú na tri základné piliere ochrany v domácnostiach, v školách i na pracovisku:

• Udržujte svoj domov chladný: Vetrajte hlavne v noci a skoro ráno, kedy je vzduch chladnejší. Cez deň okná zatvorte a zatiahnite závesy či vonkajšie rolety, aby ste zabránili prenikaniu slnečného žiarenia. Vypnite elektrické spotrebiče, ktoré generujú nadbytočné teplo.
• Chlaďte svoje telo a pite vodu: Pite čistú vodu pravidelne, a to aj vtedy, keď necítite smäd (denne sa odporúča 2 – 3 litre, v závislosti od aktivít a zdravia). Vyhnite sa sladkým, kofeínovým a alkoholickým nápojom, ktoré dehydratujú. Dávajte si chladné sprchy alebo aplikujte vlhké uteráky, a noste ľahký a priedušný odev.
• Vyhýbajte sa teplu: Obmedzte náročné fyzické aktivity vonku, ideálne ich presuňte na ráno alebo neskorý večer. Vyhľadávajte tieň a v najväčších horúčavách strávte aspoň 2 – 3 hodiny v chladenej miestnosti. Nikdy nenechávajte deti ani zvieratá v zaparkovanom aute.
• Buďte v kontakte a pomáhajte: Denne kontrolujte starších a chorých rodinných príslušníkov či susedov, ktorí žijú sami a môžu pri zvládaní horúčav potrebovať pomoc.

Extrémne horúčavy sú vďaka klimatickým zmenám a rastúcim mestám čoraz intenzívnejšie. Napriek tomu, ak sa k nim pristúpi systematicky cez kvalitné Akčné plány (HHAP), zavedie sa funkčné varovanie a mesto sa prebuduje na odolnejšie prostredie, vieme takmer všetkým úmrtiam a akútnym zdravotným krízam spojeným s teplom úspešne predchádzať. JRi&CO2AI