Táto správa používa klimatickú gramotnosť ako schopnosť rozumieť príčinám, dôsledkom a riešeniam klimatickej zmeny a uhlíkovú gramotnosť ako schopnosť prepojiť každodenné rozhodnutia s emisiami skleníkových plynov a vedieť konať tak, aby sa emisie znižovali. Keďže EÚ zatiaľ nemá jeden oficiálny, harmonizovaný index klimatickej či uhlíkovej gramotnosti pre všetky členské štáty, správa pracuje s proxy profilom postaveným na oficiálnych porovnateľných údajoch: priamom vedomostnom teste EIB, rizikovej percepcii, skúsenosti s extrémnym počasím, akcieschopnosti domácností a podpore adaptačných investícií. To je v súlade s tým, že EIB meria vedomosti samostatným testom a Európska komisia stále rozvíja širší prístup k monitorovaniu „learning for sustainability“.

Hlavný záver: Slovensko je v EÚ pod priemerom v priamych vedomostiach a v akcieschopnosti, ale nad priemerom v prežívanej expozícii klimatu a mierne nad priemerom v podpore investovať do adaptácie. Inými slovami: Slovensko nie je „nízkoproblémová“ krajina; naopak, klimatické riziká cíti výrazne, no slabšia je praktická orientácia v tom, čo presne robiť a aké verejné nástroje sú dostupné.

V priamom vedomostnom teste EIB dosiahlo Slovensko 6,16/10, priemer EÚ bol 6,37/10. Slovensko teda patrí skôr do dolnej tretiny až nižšieho stredu EÚ v priamom vedomostnom profile. Zároveň však 87 % respondentov na Slovensku uviedlo, že ich za posledných päť rokov priamo zasiahla aspoň jedna extrémna poveternostná udalosť, oproti 80 % v EÚ; 63 % uviedlo dopad horúčav alebo vĺn tepla, oproti 55 % v EÚ; a 23 % hlásilo zdravotné problémy v dôsledku extrémneho počasia, oproti 20 % v EÚ.

Slovensko je slabšie najmä v praktickej uhlíkovej gramotnosti: iba 29 % respondentov vedelo, že lepšie zateplenie budov pomáha zmierňovať klimatickú zmenu; iba 13 % vedelo o klimatickom prínose nižších rýchlostných limitov; a iba 34 % vedelo o verejných dotáciách alebo finančných stimuloch na prispôsobenie domácností rastúcim teplotám, pri priemere EÚ 40 %. Len 66 % sa cíti byť informovaných o tom, čo môžu osobne robiť, pri priemere EÚ 71 %.

Politicky dôležitá je táto kombinácia: Slovensko má nižšiu adaptačnú prioritu než EÚ (35 % vs. 50 % označuje adaptáciu za prioritu), ale súčasne nadpriemerne podporuje investovať dnes, aby sa predišlo vyšším nákladom zajtra (88 % vs. 85 %) a vníma adaptačné investície ako ekonomickú príležitosť (87 % vs. 86 %). To naznačuje, že komunikačne účinný rámec nie je „abstraktná klíma“, ale ochrana zdravia, bývania, účtov za energiu a miestnej ekonomiky.

Pojmy a metodika

V tejto správe používam dve operačné definície. Klimatická gramotnosť znamená, že jednotlivci rozumejú tomu, čo klimatická zmena je, čo ju spôsobuje, aké má dôsledky a aké politiky či osobné voľby majú význam. Uhlíková gramotnosť je užšia: ide o schopnosť chápať vlastnú uhlíkovú stopu, rozpoznať emisné dôsledky bežných rozhodnutí v bývaní, doprave, spotrebe a strave a premietnuť toto porozumenie do správania. Vzhľadom na absenciu jedného oficiálneho celoeurópskeho indexu je preto vhodné hodnotiť krajiny cez kombináciu priamych testov vedomostí a proxy indikátorov akcieschopnosti, rizikovej percepcie a inštitucionálnej podpory. Toto je analytický rámec tejto správy; jeho potrebu podporuje fakt, že EIB meria vedomosti samostatným testom a Európska komisia stále buduje širšie monitorovanie učenia pre udržateľnosť.

Základ dátového jadra tvoria dve oficiálne šetrenia EIB. Šiesta edícia EIB Climate Survey meria vedomosti v troch oblastiach — definície a príčiny, dôsledky a riešenia — pomocou 12 otázok a skladá ich do skóre 0 až 10; pokrýva viac než 30 000 respondentov v 35 krajinách, vrátane EÚ-27. Siedma edícia EIB Climate Survey 2024 o adaptácii bola realizovaná 6. až 23. augusta 2024, zahŕňala 24 148 respondentov, všetkých 27 členských štátov EÚ a USA; národné vzorky boli reprezentatívne pre populáciu 15+ a typická chyba výberu pri vzorke okolo 1 000 respondentov je približne ±3,1 p. b., pri vzorke okolo 500 približne ±4,5 p. b.

Pre politické a vzdelávacie použitie navrhujem indikátorový rámec v piatich blokoch: vedomosti (celkové skóre, príčiny, dôsledky, riešenia, uhlíková stopa); riziko a saliencia (extrémne počasie, zdravie, majetok, priorita adaptácie); akcieschopnosť (informovanosť, znalosť dotačných nástrojov, schopnosť znižovať uhlíkovú stopu); správanie a podpora politiky (podpora investícií, vnímanie ekonomických prínosov, verejná akceptácia opatrení); a vzdelávacie/inštitucionálne predpoklady (kurikulum, učiteľská príprava, GreenComp, PISA, Eurostat, Eurobarometer). Európska komisia pritom už odporúča, aby všetci učiaci sa mali prístup ku kvalitnému vzdelávaniu o udržateľnosti, klíme a biodiverzite, a GreenComp rámec rozlišuje štyri oblasti kompetencií: hodnoty, komplexitu, predstavovanie budúcnosti a konanie.

Výsledky

Slovensko má v EÚ zmiešaný profil. Na osi „vedomosti a praktické riešenia“ je pod priemerom: celkové skóre 6,16/10 vs. 6,37/10, príčiny 6,97/10 vs. 7,21/10, dôsledky 7,35/10 vs. 7,65/10 a riešenia 4,16/10 vs. 4,25/10. Na osi „riziko a osobná skúsenosť“ je nad priemerom: aspoň jedna extrémna udalosť 87 % vs. 80 %, horúčavy 63 % vs. 55 %, búrky/krúpy 45 % vs. 34 %, zdravotné problémy 23 % vs. 20 %. Na osi „akcieschopnosť a informačné prostredie“ je znovu pod priemerom: informovanosť o tom, čo robiť 66 % vs. 71 %, znalosť dotácií 34 % vs. 40 %. Na osi „pragmatickej podpory opatrení“ je Slovensko skôr nad priemerom: adaptácia vytvára pracovné miesta a podporuje lokálnu ekonomiku podľa 87 % respondentov vs. 86 % v EÚ, a 88 % súhlasí, že treba investovať už dnes, aby sa predišlo vyšším budúcim nákladom, vs. 85 % v EÚ.

Najlepšie skóre vo vedomostnom teste EIB mali Fínsko (7,22), Luxembursko (7,19), Švédsko (6,96), Portugalsko (6,90) a Chorvátsko (6,78). Na opačnom konci boli Cyprus (5,57), Rumunsko (5,77), Malta (5,84), Poľsko (5,87) a Lotyšsko (5,92). Slovensko s 6,16 patrí pod priemer a podľa dostupných hodnôt približne do dolnej tretiny až nižšieho stredu EÚ. Hodnota pre Írsko sa mi v zachytených výstupoch nepodarila spoľahlivo overiť, preto ju ďalej značím ako n/d.

Nasledujúca porovnávacia matica syntetizuje vysokodôveryhodné oficiálne údaje z národných stránok EIB Climate Survey 2024 o vedomostiach a z EIB Climate Survey 2024 – adaptation o rizikách, informovanosti a postojoch. Skratky: K = vedomostné skóre 0–10; AP = adaptácia je priorita; JOB = adaptácia vytvára pracovné miesta/lokálnu ekonomiku; INV = treba investovať už teraz; EXT = aspoň jedna extrémna udalosť za 5 rokov; HEAT = dopad horúčav; STORM = dopad búrok/krúp; HP = zdravotné problémy z extrémneho počasia; CAR = obava z poškodenia domu/auta; INF = cíti sa informovaný, čo robiť; AID = pozná verejné dotácie; COL = rast životných nákladov medzi top výzvami.

Podľa tejto matice je Slovensko v EÚ krajina s vyššou než priemernou expozíciou a nižšou než priemernou praktickou pripravenosťou. Ak sa zameriame na uhlíkovú gramotnosť v užšom zmysle, Slovensko zaostáva najmä v oblastiach s vysokou politickou relevanciou a priamym dopadom na domácnosti: zateplenie budov, energetická efektívnosť, dopravné voľby a orientácia v dostupnej podpore.

Nasledujúci profil sumarizuje Slovensko proti priemeru EÚ na rozšírenej sade indikátorov. Zdrojom sú rovnaké oficiálne výstupy EIB; tri prvé vedomostné subindexy sú priamo zo slovenskej národnej stránky šestej edície.

Silnou stránkou Slovenska nie je abstraktné „klimatické nadšenie“, ale skôr pragmatická otvorenosť voči ochranným investíciám, keď sú spájané s prevenciou škôd a ekonomickými prínosmi. Podpora výroku, že treba investovať dnes, aby sa predišlo vyšším nákladom zajtra, je na Slovensku vysoká, rovnako ako presvedčenie, že adaptačná infraštruktúra môže podporiť miestnu ekonomiku a pracovné miesta. To je pre verejnú politiku zásadné: na Slovensku je pravdepodobne efektívnejšie rámcovať klimatické opatrenia ako ochranu pred škodami a úsporu budúcich nákladov, nie ako morálnu abstrakciu.

Slabou stránkou je akcieschopnosť založená na znalosti riešení. Slovenskí respondenti rozumejú klíme citeľne viac ako bezprostrednému počasiu a menej ako konkrétnym riešeniam. Vedomostná medzera je najväčšia pri opatreniach, ktoré sú pre dekarbonizáciu domácností v EÚ kľúčové: obnova budov, dopravné návyky a ďalšie každodenné rozhodnutia. Navyše len tretina respondentov vie o dostupných verejných nástrojoch podpory. To je jadro problému uhlíkovej gramotnosti na Slovensku: nie absencia akéhokoľvek povedomia o klíme, ale slabší preklad vedomostí do konkrétneho rozhodovania domácností.

Rozdiel medzi Slovenskom a časťou severozápadnej Európy vysvetľujú najmenej tri faktory. Po prvé, vyššia expozícia: Slovensko sa podľa EIB radí k štátom, kde respondenti častejšie hlásia dopady extrémneho počasia, najmä horúčav a búrok. Po druhé, agenda životných nákladov: na Slovensku je rast cien výraznejšou top témou než v priemere EÚ, čo môže znižovať politický a mediálny priestor pre klimatické otázky ako samostatnú prioritu. Po tretie, slabšia informačná architektúra pre domácnosti, čo vidno na nižšej informovanosti a slabšej znalosti podpôr. Druhý a tretí faktor sú inferencie z prieskumných údajov, nie priamo merané kauzálne efekty.

Z európskej perspektívy je zreteľný aj priestorový vzorec: južná a východná Európa vykazuje vyššiu reportovanú expozíciu, častejšie zdravotné následky a väčšiu obavu o majetok, zatiaľ čo severná Európa má všeobecne nižšiu reportovanú expozíciu a zároveň lepšie vedomostné skóre. Slovensko je v tomto zmysle „hybrid“: z hľadiska dopadov stojí bližšie k exponovanejšiemu juhu a východu, no z hľadiska vedomostí sa nevyrovná severu a najlepším západným performerom.

Slovensko by malo v krátkodobom horizonte urobiť tri veci. Po prvé, zaviesť jednotnú, „one-stop-shop“ komunikačnú vrstvu pre domácnosti: jednoduché vysvetlenie, čo klimatická zmena znamená pre teplo, bývanie, zdravie a poistné škody, plus kde a ako získať podporu na zateplenie, tienenie, pasívne chladenie a energetické úspory. Dáta ukazujú, že práve tu je medzera medzi rizikom a akcieschopnosťou. Po druhé, cieliť komunikáciu na praktické uhlíkové voľby: budovy, kúrenie, doprava, spotreba. Po tretie, tému dôsledne spájať s nákladmi života a odolnosťou domácností, lebo práve tento rámec je na Slovensku politicky najviac rezonantný.

Vo vzdelávaní by Slovensko malo do dvoch až troch rokov prejsť od jednorazových projektov k kurikulárnemu mainstreamingu. Európska komisia už odporúča, aby všetci učiaci sa mali prístup ku kvalitnému vzdelávaniu o udržateľnosti a klíme, a GreenComp dáva praktický rámec štyroch kompetenčných oblastí. Pre Slovensko to znamená: zakotviť klimatickú a uhlíkovú gramotnosť v základnom aj strednom vzdelávaní, prepojiť ju so STEM, občianskou náukou, geografiou a odborným vzdelávaním, a súčasne systematicky pripraviť učiteľov. Bez učiteľskej podpory sa rozdiel medzi „vedieť o klíme“ a „vedieť konať“ nezmenší.

V strednodobom horizonte odporúčam vytvoriť národný panel klimatickej a uhlíkovej gramotnosti, opakovaný aspoň raz ročne a metodicky naviazaný na EIB, Eurobarometer a OECD/PISA. Štát by tak získal tvrdé dáta o tom, ktoré skupiny populácie nerozumejú riešeniam, kde je problém v informovanosti a kde v skutočnej schopnosti konať. Súčasťou tohto panelu by mali byť aj indikátory pre školy a učiteľov, aby bolo možné prepojiť verejnú mienku, vzdelávanie a výsledky domácností. OECD už má k dispozícii PISA 2022 databázu a Európska komisia buduje monitorovanie learning for sustainability; Slovensko by sa malo na tieto rámce metodicky napojiť.

V dlhodobom horizonte je vhodné spojiť klimatickú a uhlíkovú gramotnosť s energetickou gramotnosťou a lokálnou participáciou. To znamená rozšíriť poradenské služby pre domácnosti, obce a školy; zapájať samosprávy do lokálnych plánov adaptácie; a vytvárať participatívne fóra, v ktorých sa klimatické opatrenia vysvetľujú cez miestne povodne, horúčavy, poistenie, školy a verejné priestory. Slovensko má podľa zistení EIB relatívne dobrý základ pre prijatie investícií do adaptácie; chýba mu najmä trvalá infraštruktúra pre vysvetľovanie a každodenné rozhodovanie.

Otvorené otázky a hlavné zdroje

Táto verzia je rigorózny policy brief, nie plný technický annex. Dve obmedzenia sú dôležité. Po prvé, v zachytených oficiálnych výstupoch sa mi nepodarilo spoľahlivo overiť írske celkové vedomostné skóre, preto je označené ako n/d. Po druhé, používam diagnostický profil, nie jeden agregovaný kompozitný index, lebo na vytvorenie úplne harmonizovaného 15+ indikátorového indexu by bolo potrebné doplniť ešte Eurobarometer country tables, OECD/PISA, Eurostat a podrobnejšie kurikulárne dáta z Eurydice a národných ministerstiev. Európska komisia sama uvádza, že monitorovanie learning for sustainability je rozvíjané, a OECD drží PISA 2022 databázu ako primárny zdroj pre ďalšie rozšírenie analýzy.

Ako najrelevantnejšie akademické a politické referencie pre ďalší technický annex odporúčam:

• EIB Climate Survey 2024 — knowledge edition a národné stránky krajín EÚ, ktoré poskytujú priamy vedomostný test 0–10 a jeho subindexy.
• EIB Climate Survey 2024 — adaptation report, ktorý ponúka celoeurópske country rankings pre rizikovú percepciu, skúsenosť s extrémnym počasím, informovanosť a podporu politiky.
• European Education Area — Learning for the green transition and sustainable development, vrátane Council Recommendation 2022 a GreenComp.
• OECD PISA 2022 Results a PISA 2022 Database ako primárny zdroj pre školskú vedomostnú zložku a rozšírenie annexu o vzdelávacie proxy indikátory.
• Eurobarometer — Climate change survey page ako preferovaný doplnkový zdroj pre ďalšiu replikáciu a doplnenie komunikačných a postojových indikátorov.

Jednovetný záver: Slovensko v EÚ nepatrí medzi krajiny s najslabšou klimatickou citlivosťou — naopak, klimatické riziká pociťuje silne — ale zaostáva v tom, aby tieto skúsenosti premenilo na široko rozšírenú, praktickú uhlíkovú gramotnosť a každodennú akcieschopnosť.  JRi&CO2AI