Predstavte si bežné štvrtkové ráno v inak nezvyčajne miernom a daždivom februári, ktoré sa náhle zmení na nočnú moru. Presne to sa stalo staršiemu páru v mestečku Pollestres na juhozápade Francúzska, keď udrela búrka Nils a doslova im roztrhla dom. Strecha ich domu bola odtrhnutá, vynesená sedem metrov do vzduchu a odhodená o desať metrov ďalej, ako keby išlo o hurikán, ktorý si zmýlil nielen svoju trasu, ale aj ročné obdobie. Aj keď manželia vyviazli bez zranení, zo dňa na deň sa ocitli bez domova. V rovnakom čase v Portugalsku spôsobili silné dažde a záplavy až 16 úmrtí, ktoré boli priamo alebo nepriamo spojené s tou istou búrkou. V meste Coimbra sa vyliala rieka Mondego, čo prinútilo 3 000 ľudí k evakuácii a viedlo k odstúpeniu ministra vnútra. Hoci je február a nachádzame sa v miernom podnebnom pásme, katastrofy v stredomorskej oblasti sa odvíjajú tak, akoby bol august niekde v Karibiku.

Globálne teploty už stúpli približne o 1,1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) s vysokou istotou konštatuje, že zmena klímy zvyšuje frekvenciu aj intenzitu silných zrážok v Európe. V niektorých regiónoch sa intenzita extrémnych zrážok za posledných 50 rokov zvýšila až o 22 %, čo výrazne zvyšuje riziko záplav v zraniteľných oblastiach.

Tieto alarmujúce udalosti nastoľujú jasnú otázku: môžeme sa ešte stále snažiť skrotiť prírodu pomocou tradičných metód? Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) by sme sa mali zamerať na riešenia založené na prírode (Nature-based solutions – NbS). Ide o opatrenia zamerané na ochranu, udržateľné riadenie a obnovu prírodných alebo upravených ekosystémov, ktoré efektívne a adaptívne riešia spoločenské výzvy, pričom súčasne prinášajú výhody pre ľudské blaho a biodiverzitu. Hans Brouwer z holandského úradu Rijkswaterstaat to vystihol presne, keď povedal, že „Zem a príroda vždy zvíťazia“ a vzdorovať prírodným silám tam, kde sú najsilnejšie, je zbytočné.

Holandsko, krajina historicky vystavená záplavám, je priekopníkom tohto prístupu. V reakcii na ničivé záplavy z rokov 1993 a 1995, ktoré vysídlili 220 000 ľudí, vláda v roku 2000 spustila masívny národný program „Priestor pre rieku“ (Room for the River). Tento program sa realizoval v rokoch 2006 až 2019 s celkovými nákladmi 2,3 miliardy eur. Namiesto nekonečného a ekologicky problematického zvyšovania hrádzí na mäkkých rašelinových pôdach sa inžinieri rozhodli dať riekam viac priestoru. Vytvorili retenčné oblasti pozdĺž povodí riek Rýn, Mása, Waal a IJssel, ktoré dokážu bezpečne pojať prietoky až do 16 000 m³ za sekundu v rámci prípravy na klimatické zmeny. Tento projekt vytvoril približne 2 000 hektárov nových prírodných oblastí vo viac ako 30 lokalitách a poskytol ochranu pred povodňami, ktorá by mala vydržať približne do roku 2050. Dnes už však prebieha aj program „Room for the River 2.0“, keďže pôvodné plány úplne nepredvídali dôsledky zmeny klímy, ako sú klesajúce hladiny vôd a zriedkavejšie zaplavovanie, čo zhoršuje ekologickú kvalitu území.

Súlad s prírodou za účelom ochrany komunít a kritickej infraštruktúry je takisto hlavným cieľom európskeho projektu NBSINFRA, ktorý bude prebiehať do augusta 2026. Tento inovatívny projekt skúma, ako chrániť mestskú kritickú infraštruktúru pred prírodnými aj človekom spôsobenými hrozbami prostredníctvom spoločného navrhovania a monitorovania riešení s komunitami v piatich „mestských laboratóriách“: Fingal (Írsko), Kolín nad Rýnom (Nemecko), Ruse (Bulharsko), Aveiro (Portugalsko) a Praha (Česko).

V nemeckom Kolíne nad Rýnom výskumníci dokumentujú výhody týchto riešení v praxi. Mesto zažilo veľké záplavy Rýna v 90. rokoch a záplavy v povodiach Wupper a Erft v roku 2021. V reakcii na to Kolínsky úrad pre odvodnenie (StEB Köln) zrealizoval sieť opatrení, vďaka ktorým je dnes väčšina mesta chránená pred povodňami s až 200-ročnou dobou návratnosti. Výskumníci Ali Barrett a Christopher Munschauer vysvetľujú, že riešenia založené na prírode neponúkajú len ochranu, ale dokážu filtrovať znečistenie, zachovávať biodiverzitu a poskytovať občanom priestor na voľnočasové aktivity. Navyše, vďaka prítomnosti stromov a vegetácie poskytujú mestám chladivý efekt a zmierňujú teploty.

Dôležité je pochopiť, že nejde o súťaž medzi tradičnou (sivou) infraštruktúrou a zelenou infraštruktúrou. Výskumníci tvrdia, že ochrana miest vyžaduje kombináciu oboch prístupov a dilemou je skôr výber medzi tým, či budeme investovať do prevencie, alebo nebudeme robiť nič. Prevencia si vyžaduje okamžité náklady na budovanie a údržbu, ale katastrofa predstavuje jednorazovú udalosť, ktorá prináša nielen obrovské finančné straty, ale aj zničenie životov. Preventívne opatrenia preto fungujú podobne ako poistka s celoročnými prínosmi pre blaho ľudí, fauny aj flóry.

Ako ďalší príklad slúži mestské laboratórium v írskom meste Swords, ktoré čelí rýchlemu rastu populácie a je náchylné na záplavy. Pôvodne plánovaný zelený pás okolo mesta, ktorý mal primárne zlepšiť kvalitu života počas mestskej expanzie, sa teraz skúma z hľadiska jeho schopnosti slúžiť ako priestor na zadržiavanie vody počas povodní. Beatriz Martinez-Pastor z University College Dublin zdôrazňuje, že dobre navrhnuté prírodné riešenia môžu výrazne znížiť objem povodňových vôd, a tým minimalizovať rozsah a dopad inžinierskych protipovodňových stavieb. Zásadným prvkom tohto pilotného projektu je spolupráca a navrhovanie s verejnosťou. Mnoho ľudí sa totiž stále obáva, že zelené riešenia nebudú dostatočne odolné voči živlom, preto je participácia občanov na tvorbe návrhov kľúčová pre ich prijatie.

Pri presadzovaní prírodných riešení zohráva kľúčovú úlohu aj miestna história a kolektívna pamäť. Hans Brouwer pripomína, že kultúra, história a ambície ľudí v danej oblasti musia byť úzko prepojené s navrhovanými opatreniami. V Holandsku napríklad v 80. rokoch minulého storočia ľudia nevnímali ako hlavnú hrozbu rieky, ale more a jeho búrky. Neochota rodín žijúcich v určených záplavových oblastiach sa tam nakoniec prekonala až vďaka dialógu a ekonomickým zárukám zo strany vlády.

Okrem lokálneho kontextu však odborníci upozorňujú na ďalšiu prekážku, ktorou nie sú chýbajúce technické znalosti, ale samotná realizácia a riadenie (governance). Odborník na NbS z Berlína upozorňuje, že v súčasnosti sú prírodné riešenia často vnímané len ako „niečo pekné, čo by sme mohli mať“. Bez národnej legislatívy závisí implementácia prírodných riešení výlučne od politickej vôle, ktorá sa v rôznych regiónoch líši. Riešenia založené na prírode si vyžadujú medziodborovú spoluprácu, no mnohé inštitúcie nie sú štrukturálne prispôsobené na takúto integráciu, pričom krátkodobé financovanie priamo narúša dlhodobé plánovanie.

V čase, keď zimné búrky odtrhávajú strechy z domov a rieky sa vlievajú do ulíc počas nezvyčajne miernych ročných období, sa cena za našu nečinnosť stáva už hmatateľnou realitou. Odborníci sa zhodujú, že záväzný národný rámec, podporený európskou reguláciou, by mohol úradníkom zabrániť v tom, aby sa ich úsilie zmenilo na sizyfovskú prácu. Otázkou už totiž nie je, či riešenia založené na prírode fungujú, ale či dokáže naše vládnutie a administratíva držať krok s tak rýchlo sa meniacou klímou. JRi&CO2AI