Zatiaľ čo väčšina diskusií o zmene klímy sa zameriava na neustále otepľovanie, jedna z najväčších klimatických hrozieb 21. storočia by mohla priniesť paradoxne drastické ochladenie pre časť sveta a katastrofálne záplavy pre iné. Vedci a ekonómovia čoraz viac upriamujú pozornosť na atlantickú meridionálnu prevracajúcu cirkuláciu (AMOC) – obrovský systém oceánskych prúdov, ktorý funguje ako globálny dopravníkový pás rozvádzajúci teplo z trópov smerom k pólom.

Hoci plný kolaps AMOC v tomto storočí zostáva udalosťou s nízkou pravdepodobnosťou, riziko je oveľa reálnejšie, než sa doteraz predpokladalo. Výskumy ukazujú, že tento systém výrazne oslabuje a niektoré modely naznačujú možnosť jeho zrútenia už okolo roku 2050. Aké by boli dôsledky prekročenia tohto klimatického bodu zlomu?

Európska mraznička: Drastické ochladenie a sucho

Kým zvyšok sveta by naďalej zápasil s globálnym otepľovaním, Európa by po kolapse AMOC zažila šokový teplotný prepad. Prúdenie, ktoré inak udržiava mierne zimy napríklad v Londýne (v porovnaní s mestami v podobných zemepisných šírkach, ako je kanadské Calgary), by zastalo.

• Rýchly pokles teplôt: Najviac zasiahnuté by boli severné časti Európy. Predpokladá sa, že vo Veľkej Británii, Írsku, na Islande a v Škandinávii by teplota klesala o 2 až 3 °C za desaťročie. Ochladenie by sa následne rozšírilo aj do Nemecka, Francúzska, Poľska a častí strednej Európy.
• Posun zrážok: Spolu s ochladením by sa výrazne zmenili modely zrážok. Búrkové systémy by sa presunuli viac na juh a východ, čo by spôsobilo, že severná a západná Európa by ostali podstatne suchšie ako dnes. Tieto zmeny by mali obrovské dopady na poľnohospodársku produkciu a energetické systémy kontinentu.
• Rozšírenie ľadu: Morský ľad v Arktíde by sa rozšíril ďalej na juh, čo by mohlo vážne narušiť prevádzku ropných a plynových zariadení v Severnom mori.

Otrasy na americkom pobreží: Vodná apokalypsa

Na opačnej strane Atlantiku by zastavenie takzvaného Golfského prúdu (časti AMOC) uvoľnilo obrovské masy vody, ktoré inak tento rýchly prúd udržiava odklonené od pobrežia.

Výsledkom by bol náhly a výrazný nárast hladiny mora pozdĺž východného pobrežia USA o minimálne 50 centimetrov nad rámec bežných prognóz. Modelovania ukazujú, že v hypotetickom scenári kolapsu v roku 2050 by toto zdvihnutie hladiny:

• Viedlo k viac ako zdvojnásobeniu celkového vystavenia nehnuteľností riziku storočnej vody.
• Prinieslo 2,8-násobný nárast rizika v porovnaní so súčasnosťou, čo predstavuje miliardové finančné straty na ohrozenom majetku len vo vybranom portfóliu rezidenčných a komerčných budov.
• Ohrozilo úplne nové komunity. Viac ako 100 rôznych oblastí (ZIP kódov), ktoré v súčasnosti nečelia takmer žiadnemu riziku záplav, by zrazu zaznamenalo masívne ohrozenie vodou.

Metropoly ako New York alebo Miami by museli čeliť katastrofálnemu prenásobeniu povodňových hrozieb, pričom v Miami by len 100-ročná povodeň priniesla riziko v hodnote vyše 500 miliónov dolárov pre analyzované nehnuteľnosti.

Globálne klimatické otrasy

Dopady by sa neobmedzili iba na oblasť severného Atlantiku. Skolabovaný systém AMOC by spôsobil reťazovú reakciu po celej planéte:

• Boli by vážne narušené globálne zrážkové systémy. Zásadné zmeny v zrážkach by postihli povodie Amazonky, ako aj oblasti ovplyvnené africkými, ázijskými a juhoamerickými monzúnmi.

Ekonomické a finančné „tsunami“

Fyzické zmeny by bezprostredne viedli k trhovým otrasom. Extrémne nelineárne straty by mohli pôsobiť ako katalyzátor finančného bodu zlomu. Tento náhly nárast klimatických hrozieb by otestoval globálny systém poistenia. Už dnes vidíme na Floride masívne sťahovanie súkromných poisťovní z trhu kvôli stúpajúcemu riziku záplav. Kolaps AMOC by mohol viesť k masívnej nepoistiteľnosti regiónov, čo by následne podkopalo hypotekárne trhy, znížilo hodnotu nehnuteľností a zredukovalo daňové príjmy vlád.

Hoci neexistuje silný vedecký konsenzus, že AMOC určite skolabuje už v 21. storočí, samotné oslabovanie tohto prúdenia je neodškriepiteľným faktom. Aj keď je scenár zrútenia pravdepodobnostný a vysoko neistý, jeho katastrofálny dopad vo forme „európskej mrazničky“, ničivých amerických záplav a globálnych zrážkových otrasov je tak obrovský, že svetoví ekonómovia a inštitúcie ho už teraz musia brať do úvahy pri budovaní odolnosti voči dlhodobým rizikám. JRi&CO2AI