Prechod k uhlíkovo neutrálnej spoločnosti je nielen naliehavou výzvou, ale aj príležitosťou na vybudovanie bezpečnejšej budúcnosti. Európska únia si prostredníctvom Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody stanovila ambiciózny cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. V prvej línii tohto úsilia stoja európske mestá. Iniciatívy, ako je Misia EÚ pre 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest (Cities Mission), podporujú vybrané mestá, aby dosiahli takzvanú čistú nulu (net-zero) už do roku 2030. Kľúčovou a často nepochopenou otázkou však zostáva: ako sa vyrovnať s emisiami, ktoré nie je možné pri zdroji úplne odstrániť?

Znižovanie emisií musí byť vždy na prvom mieste

Základným kameňom každej legitímnej klimatickej stratégie je princíp „najprv znižovať emisie“ (Emissions Reduction First). Odstraňovanie uhlíka, inak známe ako negatívne emisie, nikdy nesmie slúžiť ako náhrada za uskutočniteľné znižovanie emisií priamo pri zdroji. Spoliehanie sa výlučne na kompenzácie by mohlo spomaliť proces odklonu od fosílnych palív a oddialiť skutočnú transformáciu. Mestá musia maximalizovať svoje snahy naprieč všetkými sektormi a k odstraňovaniu pristúpiť až vtedy, keď sa vyčerpajú všetky dostupné technické a ekonomické možnosti zníženia.

Ako analyticky definovať zvyškové emisie?

Aj po zavedení najprísnejších opatrení zostanú v niektorých sektoroch (ako sú napríklad historické budovy, čistenie odpadových vôd, ťažký priemysel alebo poľnohospodárstvo) emisie, ktoré sú z technických dôvodov nateraz nevyhnutné. Tieto sa nazývajú zvyškové emisie (residual emissions).

Odborná správa Spoločného výskumného centra (JRC) európskym mestám vyslovene radí, aby objem zvyškových emisií nebol určovaný len slepým administratívnym cieľom, ale prostredníctvom dôkladnej analytickej práce. Mesto by malo jasne identifikovať zdroje emisií, preskúmať moderné technologické riešenia a pochopiť obmedzenia (vrátane legislatívnych či finančných), ktoré bránia ich eliminácii. Transparentnosť pri priznaní nevyhnutnosti týchto emisií bráni podozreniam z „greenwashingu“ a legitimizuje cieľ klimatickej neutrality.

Mechanizmy na kompenzáciu: Odstraňovanie priamo v meste aj mimo neho

Ak chcú mestá dosiahnuť stav čistej nuly, musia svoje preukázateľné zvyškové emisie kompenzovať odstránením skleníkových plynov z atmosféry. Tento proces možno dosiahnuť dvomi hlavnými prístupmi, ktoré je ideálne kombinovať:

1. Odstraňovanie uhlíka v hraniciach mesta (In-boundary carbon removals): Sú to cielené antropogénne aktivity priamo na území mesta. Môže ísť o prírodné riešenia (Nature-based solutions), ako je zalesňovanie, výsadba mestskej zelene, obnova mokradí alebo ukladanie uhlíka v pôde. Na druhej strane stoja trvalé a technologické riešenia, ako je využívanie bioúhlu (biochar) na zelených strechách, technológie DACCS (priame zachytávanie z ovzdušia) alebo ukladanie uhlíka v zabudovaných bio-materiáloch, ako je konštrukčné drevo v budovách, vďaka čomu sa samotné budovy stávajú úložiskom CO2.
2. Nákup overených uhlíkových kreditov (Out-of-boundary credits): Na vyváženie emisií môžu mestá nakupovať certifikované uhlíkové kredity pochádzajúce z projektov mimo ich územia. V kontexte cieľov čistej nuly sú však akceptovateľné výlučne kredity za reálne stiahnutie uhlíka (removal credits). Kredity za to, že sa emisiám iba „predišlo“ (napr. výstavbou solárnej elektrárne namiesto uhoľnej), nie sú oprávnené na kompenzáciu zvyškových emisií v stratégii uhlíkovej neutrality.

Pravidlo „Like-for-like“ (Rovnaké za rovnaké)

Pri strategickom plánovaní by mestá mali dbať na princíp like-for-like. Tento účtovný princíp upozorňuje na rozdiely v trvácnosti. Emisie z fosílnych palív zostávajú v atmosfére po tisícročia, a preto by mali byť primárne kompenzované metódami trvalého odstraňovania (napr. geologické ukladanie technológiami DACCS alebo BioCCS). Krátkodobé prírodné úložiská (ako sú stromy), ktoré sú zraniteľné voči požiarom a škodcom, by mali slúžiť skôr na kompenzáciu biogénnych emisií alebo metánu.

Piliere vysokej integrity a transparentného vykazovania

Plán odstraňovania emisií sa musí opierať o jasné a etické zásady:

• Transparentnosť: Kladné emisie (vyprodukované znečistenie) a negatívne emisie (odstránený uhlík) musia byť v inventúrach vykazované zásadne oddelene. Zamedzí sa tak dvojitému započítaniu a zabezpečí sa matematická overiteľnosť klimatických cieľov. Zvlášť zložité je to pri sektore LULUCF (využívanie pôdy a lesníctvo), kde treba dbať na princíp úplnosti a exkluzivity pôdnych kategórií.
• Environmentálna a etická integrita: Opatrenia nesmú viesť k poškodzovaniu iných aspektov životného prostredia. Neuvážená snaha zasadiť obrovské množstvo stromov by mohla ohroziť pôvodnú biodiverzitu (problém monokultúr) alebo konkurovať produkcii potravín.
• Maximalizácia prínosov (Co-benefits) a diverzifikácia: Ideálne metódy odstraňovania uhlíka prinášajú aj iné sociálne a ekologické výhody. Napríklad mestské lesy zmierňujú efekt tepelných ostrovov, zadržiavajú zrážkovú vodu a zlepšujú kvalitu vzduchu. Diverzifikáciou prístupov zasa mesto rozkladá finančné a fyzické riziká zlyhania jediného projektu.

Rámec EÚ na certifikáciu (CRCF)

Sprievodcom pri garantovaní vysokej kvality uhlíkových kreditov a domácich záchytov je pre mestá nové únijné Nariadenie o certifikácii odstraňovania uhlíka a uhlíkovom poľnohospodárstve (CRCF). Tento predpis zavádza európsky register a prísne hodnotiace kritériá QU.A.L.ITY, medzi ktoré patrí Kvantifikácia (presné zmeranie benefitu), Doplnkovosť (additionality – aktivita presahuje bežnú prax), Dlhodobé uloženie a Udržateľnosť. Mestá by mali pri obstarávaní kreditov alebo tvorbe politík vyžadovať plný súlad s týmito štandardmi.

Mesto na ceste k nulovým emisiám nevystupuje iba ako pasívny vykonávateľ. Riadenie komplexných technológií na sťahovanie CO2 ho stavia do roly kľúčového stratéga, inovátora, investora a zjednocovateľa (convener) komunity. Len transparentným, diverzifikovaným a analytickým prístupom k pretrvávajúcim emisiám dokážu mestá premeniť víziu klimatickej neutrality na skutočnosť a garantovať svojim obyvateľom zelenšiu, odolnejšiu a trvalo udržateľnú budúcnosť. JRi&CO2AI