Znižovanie emisií metánu sa stáva kľúčovým pilierom klimatickej politiky Európskej únie. Metán je mimoriadne silný skleníkový plyn s otepľovacím potenciálom, ktorý je v 20-ročnom horizonte viac ako 80-krát vyšší než u oxidu uhličitého. Keďže chov hospodárskych zvierat zodpovedá za viac ako polovicu antropogénnych emisií metánu v EÚ, sektor čelí rastúcemu tlaku na zavedenie efektívnych mitigačných opatrení.

Nový rámec: Čo prinesie CRCF?

Európska únia zaviedla nariadenie o certifikačnom rámci pre odstraňovanie uhlíka a uhlíkové poľnohospodárstvo (CRCF). Ide o prvý dobrovoľný celoúnijný systém, ktorého cieľom je stimulovať investície do klimaticky pozitívnych postupov prostredníctvom robustnej a vedecky podloženej certifikácie. Hoci sa v súčasnosti zameriava najmä na lesníctvo a pôdu, Európska komisia do roku 2026 posúdi, či a za akých podmienok doň zahrnie aj mitigáciu metánu z hospodárskych zvierat.

Technológie s najväčším potenciálom

Analýzy naznačujú, že pre prvú vlnu certifikácie sú najvhodnejšie postupy, ktoré sú technologicky vyspelé, merateľné a overiteľné. Medzi ne patria:

• Prísady do krmív: Látky ako 3-NOP (Bovaer) preukázateľne znižujú emisie z enterickej fermentácie o približne 30 %.
• Manažment hnoja: Technológie ako anaeróbna digescia (bioplynové stanice) a acidifikácia hnoja (úprava pH) sú už trhovo pripravené a dokážu výrazne obmedziť emisie počas skladovania exkrementov.

Tieto opatrenia sú však finančne náročné. Napríklad náklady na 3-NOP sa odhadujú na 80 až 120 EUR za tonu ušetreného CO2e, čo znamená, že farmári budú potrebovať silné stimuly, aby ich dobrovoľne zaviedli.

Prekážky pri manažmente stáda

V kontraste s technologickými riešeniami sa postupy manažmentu stáda (napr. znižovanie veku pri prvom otelení, genetická selekcia či zvyšovanie fertility) javia pre CRCF ako problematické. Hlavným rizikom je ne-adicionalita – mnohé z týchto zmien sú pre farmárov ekonomicky výhodné, pretože zvyšujú produktivitu, a zaviedli by ich pravdepodobne aj bez dotácií. Existujú tiež vážne obavy o welfare zvierat, keďže snaha o maximálnu efektivitu môže viesť k nežiadúcej intenzifikácii chovu.

Zložité je aj monitorovanie. Zatiaľ čo pri kŕmnych aditívach stačí sledovať údaje o predaji a počte kusov, manažment stáda vyžaduje komplexné modelovanie celého farmárskeho systému, čo nezodpovedá plánovanej jednoduchšej architektúre CRCF založenej na štandardizovaných základných líniách.

Výzva pre národné inventúry

Aby mala certifikácia zmysel, musí byť prepojená s národnými inventúrami skleníkových plynov (NIR). V súčasnosti však väčšina členských štátov EÚ (až 15) vo svojich výkazoch nereflektuje žiadnu z kľúčových mitigačných technológií. Výnimkou je napríklad Dánsko, ktoré masívne investuje do výskumu a dát, aby tieto postupy integrovalo do svojich systémov.

Limity technologických riešení

Hoci technológie môžu znížiť emisnú intenzitu (množstvo metánu na liter mlieka), nemusia viesť k zníženiu celkových emisií sektora. Medzi rokmi 2014 a 2023 klesol počet hovädzieho dobytka v EÚ o 6,1 %, ale vďaka vyššej produktivite emisie klesli len o 3,5 %. Tento jav, známy ako rebound efekt, naznačuje, že samotná efektivita nestačí.

Zdroje uvádzajú, že na dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2045 bude nevyhnutné kombinovať technologické opatrenia so štrukturálnymi zmenami, ako sú zmeny v stravovaní a znižovanie počtu hospodárskych zvierat, čo sú však opatrenia, ktoré stoja mimo dosahu certifikačného rámca CRCF. CRCF by preto mal byť len súčasťou širšieho balíka nástrojov, vrátane reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky a cenových mechanizmov za emisie. JRi&CO2AI