Metán (CH₄) predstavuje po oxide uhličitom druhý najvýznamnejší skleníkový plyn, ktorý sa podieľa približne 20 % na antropogénnej zmene klímy. Zatiaľ čo pozornosť verejnosti sa často sústredí na emisie z poľnohospodárstva či priemyslu, v prírode existujú mechanizmy, ktoré tento plyn aktívne odstraňujú z atmosféry. Najdôležitejším suchozemským prepadom metánu sú lesné pôdy, v ktorých špecializované baktérie (metanotrofy) oxidujú metán a premieňajú ho na menej škodlivé látky.

Nová štúdia publikovaná v časopise Agricultural and Forest Meteorology prináša prekvapivé zistenia založené na doteraz najväčšom súbore kontinuálnych meraní tokov metánu na svete. Vedci z Lesníckeho výskumného ústavu v Bádensku-Virtembersku sledovali 13 lesných lokalít v juhozápadnom Nemecku po dobu až 24 rokov.

Prekvapivý nárast pohlcovania metánu

Dlhodobý monitoring ukázal, že sledované lesné pôdy sú mimoriadne aktívnymi spotrebiteľmi metánu. Priemerná miera pohlcovania dosahovala 1,40 ± 1.29 nmol m⁻² s⁻¹, pričom na niektorých lokalitách boli namerané hodnoty výrazne vyššie, než je globálny priemer pre mierne pásmo.

Najvýznamnejším zistením je však dlhodobý trend: pohlcovanie metánu v týchto lesoch sa zvyšovalo v priemere o 3 % ročne. Tento výsledok je v priamom rozpore s niektorými nedávnymi globálnymi štúdiami, ktoré predpovedali pokles tejto schopnosti pôdy v dôsledku klimatických zmien.

Prečo lesy „nasávajú“ viac metánu?

Kľúčom k pochopeniu tohto javu sú meniace sa klimatické podmienky na lokálnej úrovni. Počas sledovaného obdobia vedci zaznamenali tri hlavné faktory: pokles ročných zrážok, zníženie pôdnej vlhkosti a nárast teplôt pôdy.

Hoci sucho zvyčajne vnímame negatívne, pre proces pohlcovania metánu má paradoxne pozitívny efekt. Suchšia pôda obsahuje viac pórov vyplnených vzduchom namiesto vody. To zvyšuje tzv. plynovú difuzivitu – metán z atmosféry sa tak dokáže rýchlejšie a hlbšie dostať k baktériám v pôde, ktoré ho rozkladajú. Naopak, v obdobiach silných dažďov sa póry zaplnia vodou, čo transport metánu blokuje a môže dokonca viesť k jeho produkcii v zamokrených vrstvách.

Metodika a význam dlhodobých dát

Výskum kombinoval dve metódy merania: analýzu koncentračných profilov plynov v pôde a priame merania pomocou pôdnych komôr. Vďaka inovatívnemu prístupu kalibrácie modelov (RCI-FGM) sa podarilo eliminovať neistoty spojené s heterogenitou pôdy a získať vysoko spoľahlivé dáta.

Štúdia zdôrazňuje, že krátkodobé merania (často trvajúce len 1–2 roky) môžu byť zavádzajúce, pretože pohlcovanie metánu podlieha silným sezónnym a medziročným výkyvom. Až dlhodobé dáta odhaľujú skutočný vplyv klimatickej zmeny.

Čo to znamená pre budúcnosť?

Výsledky naznačujú, že schopnosť lesných pôd pohlcovať metán je silne závislá od regionálnych zrážkových vzorcov. Ak bude trend otepľovania a vysušovania krajiny v strednej Európe pokračovať, lesy by mohli hrať ešte dôležitejšiu úlohu ako „čističe“ atmosféry od metánu, než sa doteraz predpokladalo.

Autori štúdie však varujú pred prílišným optimizmom pre celú planétu. V oblastiach, kde zrážky v dôsledku klimatickej zmeny narastajú, môže dôjsť k presne opačnému efektu – oslabeniu tohto dôležitého prírodného prepadu skleníkových plynov. Tento výskum tak jasne potvrdzuje, že presné klimatické modely musia brať do úvahy lokálne špecifiká pôdnej vlhkosti a zrážok, aby dokázali správne predpovedať budúci vývoj globálnej klímy. JRI&CO2AI