Tradičné lesníctvo prináša vlastníkom priame príjmy z predaja dreva. Priemerné ceny stojaceho dreva na Slovensku sa pohybujú rádovo desiatkami eur za m³ (napr. listnaté drevo ~55 €/m³, ihličnaté ~44 €/m³). Pri úžitkových výnosoch cca 4–6 m³ dreva/ha/rok to predstavuje približne 150–300 €/ha ročne z ťažby. Uhlíkové kredity (každý 1 t CO₂) však pridávajú ďalšiu možnosť výnosu. Na dobrovoľnom trhu dosahovali kredity priemernú cenu okolo 30–50 € za tonu v roku 2024. Ak les viaže ročne 3–6 t CO₂ na 1 ha, príjem z kreditov by pri tejto cene činil približne 90–300 €/ha/rok. Ceny kreditov sa podľa odborníkov očakávane zvýšia (napr. dvojnásobne po zavedení certifikačného rámca CRCF).

Tab. 1 porovnáva príklady hlavných veličín: tradičná ťažba dreva vs. ochrana lesa s generovaním uhlíkových kreditov. Vyššie uvedené sumy sú orientačné – reálne závisia od kvality a štruktúry lesa, ceny dreva aj uhlíka, ako aj legislatívnych podmienok.

Dlhodobá udržateľnosť a klimatické riziká

Klimatické zmeny kladú vysoké nároky na stabilitu lesných porastov. Tradičné hospodárenie s vysokým využitím dreva môže byť zraniteľné voči extrémom – sucho, požiare, škodcovia a búrky. Štúdia varuje, že náklady z horúčav a kalamit na európskom drevárskom sektore by sa pri neobmedzenej zmene klímy mohli zvýšiť z doterajších 115 mld. € na až 247 mld. €, pri čom Stredná Európa by mohla utrpieť škody až ~19 885 € na hektár. To znamená zníženie hodnoty dreva v porastoch až o 42 %.

Ochrana lesa v podobe znižovania výrubov a zvýšeného zalesnenia naopak zvyšuje akumuláciu uhlíka a zlepšuje klimatickú odolnosť ekosystému. Vesmysle rámcových stratégií (napr. EÚ COVID-19 obnova) podporujúce nature-based solutions, lesné ekosystémy viažu CO₂ a stabilizujú krajinu. Nový certifikačný rámec EÚ (CRCF) zvýhodňuje trvalo udržateľné viazanie uhlíka v pôde a dreve. Na druhej strane však vyžaduje dodatočnosť – ochrana lesa musí ísť nad rámec bežných povinností. Odborníci tiež upozorňujú, že jednorazové opatrenia (napr. výsadba stromov bez dlhodobého plánu) krátkodobo môžu byť účinné, ale dlhodobá udržateľnosť vyžaduje komplexný manažment klímy lesníctva.

Právny a politický rámec v EÚ a strednej Európe

Európska únia od konca roku 2024 stanovila nový dobrovoľný certifikačný systém (CRCF) pre carbon removals and farming (Nariadenie EÚ 2024/3012). Tento rámec zavádza kvalitatívne kritériá (merateľnosť, ekologickú šetrnosť, „no harm“, biodiverzitné ciele) na overovanie projek­tov viažucich uhlík v pôde, lesoch či produktoch. Zároveň podporuje investície do technológií trvalého zachycovania uhlíka a praxe lesného poľnohospodárstva, vrátane revitalizácie mokradí či agroforiem. Na národnej úrovni tento rámec znamená, že štátni i súkromní vlastníci lesov si môžu nechať certifikovať udržateľné lesnícke projekty a predávať kredity medzinárodne aj na európskom trhu.

Zatiaľ však členské štáty do systému povinného obchodovania s emisiami (EU ETS) nechcú zahŕňať lesné kredity – do roku 2030 sú lesné removals explicitne vylúčené. Ešte sa rokuje o tom, či by sa po roku 2030 mohli do systému zaradiť (experti predpokladajú, že to môže prísť neskôr). Napriek tomu EÚ momentálne vytvára tlak na využitie mechanizmov trhového dopytu – napríklad nové pravidlá Corporate Sustainability Reporting a taxonómia pre financie zvyšujú dopyt podnikov po uhlíkových neutralizačných projektoch. V Maďarsku napr. odborníci vyzývajú vlastníkov lesov, aby s investíciou do uhlíkových projektov počkali na schválené metodiky CRCF, a odhadujú rast cien kreditov. Ďalej je tu možnosť financovania cez európske dotácie (napr. z CAP či EÚ Inovácie) na projekty na zvyšovanie odvádzania CO₂ v lesnom sektore.

Vplyv na biodiverzitu a ekosystémové služby

Z hľadiska biodiverzity sa ochrana lesa a pasívne hospodárenie vo všeobecnosti považuje za priaznivejšie ako intenzívna ťažba. Lesy zachované bez výrubov majú bohatší podhorský sortiment, väčší podiel mŕtveho dreva a presvetlené koruny podporujú vyššiu druhovú pestrosť húb, vtáctva či hmyzu. Odborníci však varujú, že aj maximalizovanie uhlíkového zásobovania môže byť nebezpečné: politiky zamerané len na zvyšovanie biomasy vo vysoko produktívnych monokultúrach môžu viesť k homogénnym porastom s nižšou biodiverzitou. Naopak podporou mŕtveho dreva a diverzity porastov sa dá zároveň zvýšiť uhlíková kapacita aj druhová bohatkosť.

Lesy tiež poskytujú ďalšie ekosystémové služby: zadržiavanie vody, ochrana pôdy proti erózii, stabilizácia obehov živín či rekreačnú hodnotu. Napríklad pilotný projekt certifikovaného trvalo udržateľného lesného hospodárstva v Toskánsku zdôrazňuje, že okrem viazania uhlíka zvyšuje aj odolnosť povodní (prírodné protipovodňové opatrenia), zachovávanie kvality pôdy a podporu biodiverzity. Naopak, ťažba má často negatívne dopady: zhutnenie pôdy, narušenie režimu vody, strata štruktúry porastu.

Tabuľka 1 (vyššie) sumarizuje hlavné rozdiely v prínosoch a rizikách. Napr. zvýšená produkcia dreva by podľa modelov znížila niektoré ekoslužby – štúdia pre „globálne klimatické ciele“ ukazuje, že tlak na väčšiu ťažbu už teraz často koliduje s cieľmi biodiverzity a inými národnými politikami v lesníctve. Ak by sa ťažba navyšovala podľa ambicióznych klíma cieľov, štúdia konštatuje, že by to malo negatívne dopady na viaceré ekosystémové služby a biodiverzitu.

Príklady projektov a iniciatív v regióne

V strednej Európe zatiaľ nie je veľa plnohodnotne fungujúcich projektov predaja lesných uhlíkových kreditov, ale rozbiehajú sa piloty a zámery:

• Česká republika: Štátny podnik Lesy ČR ohlásil pilotný projekt na takmer 10 000 ha na južnej Morave (Ždánický les), kde budú nasadené lesnícke opatrenia na zvýšenie viazania CO₂. Vyzbierané kredity by ponúkal firmám na vyvažovanie emisií. Proces certifikácie ešte čaká na schválenie metodík, ale projekt podporuje ministerstvo (takéto kredity by rozšírili zdroje podniku). Rokovanie o podobných zámersoch prebieha aj v ďalších častiach Česka.

• Slovensko: Štátny podnik LESY SR zatiaľ neohlásil veľký lesný uhlíkový projekt, avšak vlastníci lesov (aj súkromní) sa začínajú informovať. Napr. aktivita Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a rezortu životného prostredia skúma potenciál podpory lesov ako uhlíkových zásobníkov (pilotné štúdie). Jednotlivci a firmy môžu cez medzinárodné štandardy (napr. VERRA) zaznamenať malé projekty zalesňovania alebo zmeny hospodárenia. Pôsobia aj konzultanti ako Zero Emission, ktorí pripravujú projekty podľa štandardov VERRA a Gold Standard.

• Poľsko: Vláda spustila v roku 2017 pilotný program „Forest Carbon Farm (FCF)“ zameraný na zlepšenie úložiska uhlíka vo svojich lesoch. Projekt trvá 10 rokov (monitorovanie pokračuje ďalších 20) a jeho cieľom je vylepšiť uhlíkový inventár lesov Strednej Európy a podporiť meranie uhlíkových tokov. Výsledky by mali pomôcť lepšie modelovať potenciál stredoeurópskych lesov.

• Austria: Rakúska agentúra pre lesy vydala zásady pre predaj uhlíkových kreditov z lesa, zdôrazňujúce potrebu súladu s LULUCF a celkovou EÚ klímou politikou. V praxi už niektorí vlastníci diskutujú o certifikácii porastov, no žiadne veľké projekty zatiaľ neoznámili. Rakúsko však dlhodobo investuje do lesných výskumných projektov adaptácie lesa a zalesňovania.

• Maďarsko: Lesní experti upozorňujú, že v Maďarsku môže byť účasť na dobrovoľnom trhu zdrojom dodatočných príjmov pre vlastníkov (kredit = tona viazaného uhlíka). Priemerná cena 30–50 €/t (2024) sa očakáva ešte vyššia, ale zároveň zdôrazňujú, že certifikácia je finančne a administratívne náročná. Čiastočne sa tu rieši zachovanie existujúcich lesov skôr ako výsadba nových, podobne ako v pilotoch REDD+, ale projekty REDD+ v tejto oblasti vzhľadom na nízku mieru odlesňovania nie sú predmetom.

Na všeobecnej úrovni ešte v regióne chýba projekt priamo pod štandardmi ako VCS/VERRA alebo Plan Vivo – takéto iniciatívy sú zatiaľ rozšírenejšie v rozvojových krajinách. Napriek tomu firmy investujú aj doma: úspešný príklad predstavuje Taliansko, kde sú časti podhorských lesov zapojené do integrovaného projektu udržateľnosti, vrátane predaja „sustainability credits“ za záchranu lesa, ochranu vody a pôdy. V strednej Európe môžu podobný model nasledovať komunity či samosprávy.

Ochrana lesa a produkcia prírodných uhlíkových kreditov predstavuje alternatívu sľubnú zo strednodobého hľadiska: poskytuje príjem (najmä pri rastúcich cenách uhlíka), výrazne zvyšuje akumulovanú zásobu uhlíka a podporuje biodiverzitu či ekoslužby (ochrana pôdy, vody, odolnosť voči poškodeniam). Tradičnému hospodárstvu však ťažba dreva stále prináša vyššie okamžité príjmy a je dobre etablovaná v ekonomike. Dlhodobo však vyžaduje prispôsobovanie sa klimatickým stresom – práve zmena hospodárskych modelov na udržateľnejšie môže znížiť potenciálne straty z kalamit, ak naznačuje štúdia o prudko rastúcich nákladoch v dôsledku zmien klímy.

Z právneho hľadiska EÚ vytvára predpoklady aj podmienky, ktoré v budúcnosti môžu urobiť uhlíkové kredity z lesa konkurencieschopnejšie (certifikácia, stimulácia dopytu). Sčasti však ešte chýba jasnejšia politická podpora (napr. zaradenie do ETS) a stabilné financovanie takýchto projektov. V konečnom dôsledku bude rozhodovať, ako rýchlo sa rozvinú regulované trhy s uhlíkom a či firmy dostatočne ocenia viacvrstvové funkcie zdravých lesných ekosystémov. JRi&CO2AI

Zdroje: Publikované štúdie a správy porovnávali ekonomické modely a projekty lesného hospodárstva v EÚ, analýzy dobrovoľných trhov s uhlíkom informujú o trendoch cien a certifikačných procesoch, a konkrétne projekty či iniciatívy v Česku, Poľsku či Taliansku ilustrujú, ako sa uplatňujú nové prístupy v praxi.