Svet sa momentálne nachádza v kritickom bode, kedy sa teoretické varovania vedcov stávajú každodennou realitou. Posledné roky priniesli bezprecedentné teplotné rekordy a jasné signály, že okno príležitosti na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti sa rýchlo zatvára.

Súčasný stav: Roky plné rekordov

Podľa najnovších údajov sa rok 2025 zapísal ako tretí najteplejší rok v histórii meraní, pričom tesne zaostal za rokmi 2024 a 2023. Celé trojročné obdobie 2023 – 2025 priemerne prekročilo hranicu oteplenia o 1,5 °C nad predindustriálnu úroveň.

• Skleníkové plyny: Koncentrácie CO2, metánu a oxidu dusného dosiahli v roku 2024 rekordné hodnoty a v roku 2025 naďalej rástli.
• Oceány v zajatí tepla: Obsah tepla v oceánoch dosiahol v roku 2024 najvyššiu úroveň v histórii, čo vedie k intenzívnejším búrkam a zrýchlenému stúpaniu hladiny morí.
• Kolaps kryosféry: Svetové ľadovce stratili v hydrologickom roku 2023/2024 rekordných 1,3 metra vodného ekvivalentu ľadu.

Globálny výhľad: Svet pri oteplení o 3 °C

Hoci je cieľom Parížskej dohody udržať oteplenie pod 1,5 °C, súčasné politiky nás smerujú k nárastu teploty o takmer 3 °C do konca storočia. Rozdiel medzi týmito dvoma scenármi je pre mestá a spoločnosť zásadný:

• Vlny horúčav: Pri oteplení o 3 °C by mnohé mestá mohli čeliť mesiac trvajúcim vlnám horúčav, ktoré by ochromili ekonomiku a ohrozili zdravie miliónov ľudí.
• Zdravotné riziká: Výrazne by sa zvýšil výskyt chorôb prenášaných hmyzom, ako sú horúčka dengue či vírus Zika, najmä v nízkopríjmových oblastiach.
• Nedostatok potravín a vody: Výnosy kukurice a iných plodín by mohli klesnúť až o polovicu, zatiaľ čo stovky miliónov ľudí by boli vystavené záplavám z rastúcich hladín morí.

Slovensko: Klimatická zmena už nie je „niekde inde“

Slovensko pociťuje dopady otepľovania rýchlejšie, než je globálny priemer. Priemerná ročná teplota u nás od roku 1881 do 2010 stúpla o približne 1,7 °C.

1. Extrémne teplo: Viac ako 16 % obyvateľov SR žije v okresoch s vysokým rizikom horúčav, najmä v Bratislave a južných okresoch.
2. Poľnohospodárstvo a sucho: Vysušovanie pôdy znižuje úrodu a ohrozuje agrosektor, pričom letá ako to v roku 2015 sa okolo roku 2030 stanú „novým normálom“.
3. Povodne: Intenzívne zrážky sú čoraz pravdepodobnejšie; štúdie potvrdili, že povodne v strednej Európe v roku 2024 boli vplyvom globálneho otepľovania minimálne dvakrát pravdepodobnejšie.
4. Hospodárske škody: Útlm zimného turizmu kvôli nedostatku snehu a zvyšujúce sa náklady na poistenie a obnovu infraštruktúry po katastrofách zaťažujú štátny rozpočet.

Riešenia a naliehavosť krokov

Odborníci zdôrazňujú, že každá desatina stupňa oteplenia má obrovský význam pre socioekonomické dopady a zmiernenie utrpenia ľudí.

• Transformácia energetiky: Nevyhnutnosťou je rýchly prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti.
• Adaptácia: Mestá musia investovať do zelenej a modrej infraštruktúry (parky, mokrade, vegetačné strechy), ktoré prirodzene ochladzujú prostredie a zadržiavajú vodu.
• Financovanie: Ak majú byť klimatické ciele dosiahnuté, investície do zmierňovania a adaptácie sa musia znásobiť, najmä v rozvojových krajinách.

Klimatická kríza je súčasnou realitou. Naše dnešné rozhodnutia o emisiách a investíciách určia, či budeme žiť v prijateľnom svete, alebo budeme čeliť nezvratnému kolapsu kľúčových ekosystémov a spoločenskému chaosu. JRi&CO2AI